Na transakčnej dani zaplatia výrobcovia potravín stovky tisíc eur ročne. Snažia sa faktúry združovať a predlžovať ich splatnosť. Odberatelia ich žiadajú, aby im umožnili platiť v hotovosti. Výrobcovia kofoly, piva či tresky opisujú, ako do ich podnikania zasahuje transakčná daň.
Po prvom mesiaci, odkedy podnikatelia na Slovensku začali platiť transakčnú daň, oslovil denník SME firmy z rôznych odvetví priemyslu a služieb s otázkami o vplyve transakčnej dane.
Daň 0,4 percenta stiahne banka podnikateľovi z účtu pri prevode peňazí na iný účet. Strop za jeden prevod je 40 eur. Toľko firmy zaplatia pri platbe asi 10-tisíc eur. Daň pri výbere z bankomatu je stanovená na 0,8 percenta a nemá hornú hranicu.
Podľa odhadov ministra financií Ladislava Kamenického by do štátnej kasy mala odhadom priniesť 700 miliónov eur.
"V tomto okamihu je transakčná daň nezrušiteľná, prináša taký objem peňazí, bez ktorých si nevieme predstaviť konsolidáciu," povedal o nej koncom apríla premiér Robert Fico.
Veľká anketa o dani z finančných transakcií:
- Aký praktický dosah má zatiaľ transakčná daň na vaše podnikanie?
- Je niečo, pri čom vidíte najväčší problém s platením transakčnej dane?
- Budete prijímať nejaké opatrenia, aby ste zmiernili dosah transakčnej dane? Aké?
Na otázky odpovedajú zástupcovia spoločností Kofola Česko-Slovensko, Ryba Žilina, Tatranská mliekareň, Baliarne Obchodu Poprad a Plzeňský Prazdroj Slovensko.
Jana Ptačinská Jirátová, manažérka komunikácie, Kofola Česko-Slovensko
1. Dosah do nákladov Kofoly na Slovensku sa pohybuje rádovo v stovkách tisíc eur ročne. Zvýšila sa nám administratívna záťaž a stretávame sa aj so snahou odberateľov preniesť náklady z transakčnej dane na nás ako dodávateľa.
2. Boríme sa s nejasnosťami v legislatíve. Napríklad v otázke odvodov a vykazovaní transakčnej dane pre spoločnosti so sídlom a bankovým účtom v zahraničí, ktoré poskytujú služby na území Slovenska. Zároveň nás trápia zvýšené administratívne náklady pri rozúčtovaní platieb, administratívna záťaž a, samozrejme, aj dosah do cash flow.
3. Keďže ako skupina Kofola pôsobíme na viacerých trhoch, nastavili sme procesy tak, aby boli všetky platby podliehajúce transakčnej dani realizované zo slovenských bankových účtov a nestalo sa nám, že by sme boli sami platcom. To by opäť zvyšovalo administratívne náklady. A vyčkávame na ďalší vývoj legislatívy. Nepovažujeme ju s ohľadom na diskusie, ktoré na Slovensku stále sú, za finálnu.
Michal Britvík, generálny riaditeľ spoločnosti Ryba Žilina
1. Transakčná daň okamžite zvýšila naše náklady na bezhotovostné platby a spôsobila, že časť B2B zákazníkov začala preferovať platby v hotovosti alebo stravnými lístkami. To nám následne spôsobuje ďalšie náklady spojené s výberom a spracovaním hotovosti a stravných lístkov.
2. Najzásadnejší problém je jej samotná existencia. Brzdí digitalizáciu a motivuje podniky vracať sa k menej transparentnej hotovosti.
3. Okrem základných manažérskych opatrení, ako je napríklad zníženie počtu firemných účtov, v našom prípade veľký priestor na jednoznačnú optimalizáciu nevidím.
Najväčší objem dodávateľských faktúr u nás pripadá na dodávky tovarov, ktoré ďalej predávame. V tom prípade sa musíme riadiť aj zákonom o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Ten ustanovuje aj lehoty splatnosti týchto faktúr a rámcuje ich najmä k dátumu dodania.
To zásadne zužuje možnosti znižovania dosahov transakčnej dane napríklad formou zberných faktúr, prípadne na druhej strane vytvára tlak na cash-flow.
Viliam Matušek, marketing director, Baliarne obchodu, a. s., Poprad
1. Praktický dosah spočíva v tom, že nám rastú náklady a obmedzujú sa disponibilné prostriedky.
2. Najväčším problémom je určite slabá definícia, nepredvídateľnosť budúcich nákladov a administratívna náročnosť.
3. Krátky čas nám ukáže a v prípade, že nám porastú náklady, budeme musieť upravovať kalkulácie, čo sa premietne do cien.
Frederik Vojtaššák, ekonomický riaditeľ spoločnosti Tatranská mliekareň
1. Prvý dosah, ktorý môžeme zatiaľ vnímať aj "hmatateľne", je pri Slovenskej sporiteľni, pretože tá nastavila zrazenie transakčnej dane hneď po zrealizovaní každej debetnej transakcie. Za apríl nás to zatiaľ vychádza približne 12-tisíc eur.
Ostatné banky, ktoré využívame (VÚB, ČSOB a UniCredit), budú zrážať transakčnú daň až na konci príslušných období. Takže okrem tohto dosahu vo forme zníženia stavu našich prostriedkov na bankových účtoch bude mať transakčná daň určite ďalší dosah aj na zvyšovanie cien našich výstupov.
2. Podľa mňa najväčší problém, ktorý môže nastať, vidím v súvislosti so zrážaním transakčnej dane za dlhšie časové obdobie. Napríklad VÚB nám bude vyčísľovať transakčnú daň za kvartál (od 1. 4. 2025 do 30. 6. 2025).
Konkrétne pre nás by nemal byť problém vyčíslenú daň zraziť z účtu, pretože sme veľká firma a disponibilné zostatky si dôsledne strážime. Avšak neviem si predstaviť, ako banka zabezpečí pri menších firmách dostatok finančných prostriedkov na účte klienta, aby mohla daň zraziť. Takisto zaznamenávame zvýšenú aktivitu od našich odberateľov, ktorí žiadajú možnosť úhrady faktúr v hotovosti, aby sa mohli vyhnúť transakčnej dani.
3. Prvé opatrenie, ktoré sme zaviedli, bolo združovanie platieb. Ak máme u jednotlivých partnerov väčší počet splatných faktúr nad 10-tisíc eur, snažíme sa platiť viac faktúr naraz, aby sme zredukovali sumu zrazenej dane. Tiež sa snažíme vyjednávať dlhšie splatnosti faktúr, aby sme boli flexibilnejší pri plánovaní úhrad.
Miroslava Janušicová, tlačová hovorkyňa spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko
Pivovarníctvo aj gastronómia dlhodobo prechádzajú náročným obdobím – zasiahla ich pandémia koronavírusu, zatváranie podnikov, následne vysoká inflácia a s tým spojené šetrenie ľudí.
Ďalšie regulácie tak môžu prinášať komplikácie do bežného fungovania podnikov. Transakčná daň je súčasťou konsolidácie verejných financií, ktorú vláda schválila minulý rok. Zvýšené či nové poplatky spolu s daňovými úpravami pre nás vo všeobecnosti predstavujú zvýšenie nákladov aj administratívy.
Napriek tomu sa snažíme naše podnikanie na Slovensku rozvíjať a podporovať aj nadväzujúce odvetvia, ako sú pestovatelia jačmeňa či naši partneri z gastronómie. Sme s nimi v kontakte a individuálne sa snažíme nachádzať také riešenia, ktoré dokážu i za súčasných podmienok zefektívniť našu spoluprácu.
Beata
Balogová
