BRATISLAVA. Opozičné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje vládu za to, že nekomunikovala s opozíciou o zámere vybudovať novú národnú nemocnicu v bratislavských Vajnoroch na pozemku ministerstva obrany.
Mala by sa volať Národná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika.
Nemocnica ako spoločenský konsenzus
Nie je známe, aká bude úloha ostatných nemocníc v Bratislave, ako rýchlo bude nová národná nemocnica postavená či ako bude financovaná.
Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval poslanec a podpredseda Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo Oskar Dvořák (PS) v reakcii na utorkovú tlačovú konferenciu strany Hlas.
V Bratislave postavia novú národnú univerzitnú nemocnicu, pomenujú ju po Štefánikovi Čítajte „Vyzývam vládu, aby - ak to myslí seriózne vážne - prišla s kartami na stôl, nech príde so serióznou diskusiou, nech si sadne za stôl s nami, tak ako ju už vyzývame niekoľko mesiacov, niekoľko rokov a nech hľadá celospoločenský konsenzus,“ uviedol Dvořák.
Poukázal na to, že vláda oznámila iba lokalitu novej národnej nemocnice, pričom spolu s ňou by mala predstaviť aj medicínsky plán.
Zahŕňal by podľa neho informácie o tom, čo bude nemocnica obsahovať či aká bude jej úloha v závislosti od zvyšných bratislavských nemocníc.
KDH odmieta rezort obrany
Opozičné KDH kritizuje, že nová národná nemocnica má byť postavená cez ministerstvo obrany. Trvá na tom, aby výstavby nemocníc na Slovensku boli za štandardných podmienok. Zámer o vybudovaní novej národnej nemocnice v Bratislave tak podľa hnutia nevyzerá. Informovali o tom poslanci Peter Stachura a František Majerský z KDH.
„Ja mám podozrenie na tunelovanie štátnych peňazí, ak to pôjde cez ministerstvo obrany bez verejného obstarávania,“ upozornil Stachura.
Hnutie chce vedieť, či má byť nová nemocnica financovaná z rozpočtu ministerstva obrany alebo z európskych financií. Zároveň, čo bude s Rázsochami. Taktiež ho zaujíma, ako bude zabezpečená transparentnosť finančných zdrojov na nemocnicu či kto bude niesť zodpovednosť za tieto zdroje.
„Chceme, aby bola národná univerzitná nemocnica v Bratislave rýchlo, aby bola komplexná, v tom sa zhodneme aj s kolegami z Hlasu, ale musí to byť za štandardných podmienok,“ dodal.
Vzdušné zámky
Exminister zdravotníctva a poslanec Národnej rady (NR) SR za hnutie Slovensko Marek Krajčí má výhrady k financovaniu a hľadaniu personálu do plánovanej nemocnice. Myslí si, že vládni predstavitelia len opäť stavajú „vzdušné zámky“.
Odhadované výdavky na novú nemocnicu sú podľa ministerstva zdravotníctva vo výške 1,2 miliardy eur. Hoci 200 miliónov má ísť z plánu obnovy, Krajčí sa pýta, odkiaľ ešte chce štát zobrať na projekt peniaze.
„Ďalšia otázka, čo sa urobí s pozemkami, ktoré boli vyvlastnené na Rázsochách? Však ľuďom, ktorí tam mali svoje pozemky, to štát vyvlastnil za účelom výstavby špičkovej koncovej národnej nemocnice,“ skonštatoval exminister na utorkovej tlačovej konferencii.
Krajčí sa obáva, že v nemocnici nebude mať kto pracovať.
„Som zvedavý, ako to štát bude riešiť a či zavrie všetky nemocnice, ktoré momentálne teraz v Bratislave fungujú,“ povedal s tým, že vzhľadom na to, že nemocnica bude postavená neskoro, nevie si predstaviť, aký personál tam bude reálne pracovať. Je presvedčený, že v posledných rokoch sa robilo všetko preto, aby bratislavská koncová nemocnica v Rázsochách nestála a predstavitelia súčasnej vlády len zavádzali verejnosť.
Kritizoval aj exministerku Zuzanu Dolinkovú za to, že keď dostala do vienka hotovú projektovú dokumentáciu a mala začať súťažiť zhotoviteľa stavby, projekt Rázsoch „zarezala“.
SaS pochybuje o transparentnosti a dátume dokončenia
Opozičná strana SaS víta lokalitu pre novú nemocnicu. Vajnory majú podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Tomáša Szalaya (SaS) dobré dopravné napojenie na diaľnicu. Obáva sa však transparentnosti financovania stavby a predraženia. Pochybuje o tom, že by sa nemocnicu podarilo postaviť do roku 2030.
„To, že sú to Vajnory, považujem za dobrú správu. Je to v súlade s tým, čo má napríklad Bratislavský samosprávny kraj vo svojej strategickej vízii pre tento región, že nemocnica má byť skôr vo východnej časti mesta než západnej,“ povedal Szalay na tlačovej konferencii.
Dopravné riešenie územia však bude treba podľa neho zásadne vylepšiť, ak sa berie do úvahy, že v budúcnosti má v lokalite stáť aj kampus či dekanát lekárskej fakulty alebo zdravotnícka univerzita.
Kritizoval, že o téme s politikmi nikto z rezortu zdravotníctva ani obrany nekomunikoval. Projekt totiž podľa neho nie je len na jedno volebné obdobie.
Za otázne považuje financovanie stavby.
„Ak ministerstvo obrany stavia na tom, že nemusia ísť cez verejné obstarávanie, môžu ísť v nejakom type utajeného režimu. To by mohlo zrýchliť stavbu, ale zrejme ju môže aj predražiť. Ak to bude netransparentný proces, je pravdepodobné, že stavba sa predraží,“ skonštatoval poslanec s tým, že Hlas takto prišiel o ministerstvo zdravotníctva, pretože výstavbu nemocníc bude mať na starosti ministerstvo obrany na čele s Robertom Kaliňákom.
Szalay ocenil, že sa „konečne rozlúskla“ téma koncovej nemocnice. „Dúfam, že to bude posledné rozhodnutie v tejto veci a že nemocnica sa bude naozaj stavať vo Vajnoroch. Pretože čakaním na rozhodnutie sme strávili už 50 rokov,“ skonštatoval.
Spokojný starosta
Starosta Vajnôr Michal Vlček víta, že práve vo Vajnoroch by mohla vzniknúť nová národná nemocnica. Mestskú časť považuje za ideálnu lokalitu pre koncovú nemocnicu, aj čo sa dostupnosti týka.
Deklaruje pripravenosť rokovať so štátnymi orgánmi a poskytnutie maximálnej súčinnosti. Konštatuje to na sociálnej sieti.
„Už dlhodobo deklarujeme, že Vajnory spĺňajú všetky predpoklady na umiestnenie takejto kľúčovej zdravotníckej aj vzdelávacej inštitúcie. Vrátane výbornej dostupnosti cez diaľnicu, letisko či budúci tunel Karpaty,“ podotýka Vlček.
Ak bude projekt dobre zvládnutý, môže sa podľa neho stať impulzom na riešenie viacerých kľúčových otázok. Od investícií do dopravnej a technickej infraštruktúry mestskej časti a jej okolia, cez nové pracovné miesta a investície po rozvoj školstva a výskumu.
„Vzhľadom na súčasný stav slovenského zdravotníctva ide o krok, ktorý je nielen vítaný, ale aj nevyhnutný,“ zdôrazňuje Vlček. Potrebná je podľa neho širšia odborná diskusia.
Avizované plány vníma pozitívne aj starosta Rače Michal Drotován, ktorý sa so starostom Vajnôr dlhodobo snažil, aby lokalita Na pántoch/Rybničná bola „v hre“. Pozitívom je to pre obyvateľov oboch mestských častí. Projekt má však podľa neho zatiaľ veľa otáznikov.
„Keďže ho plánujú stavať cez ministerstvo obrany, tak tam nepôjde o štandardný povoľovací proces. A tiež nie je jasné, či projekt bude spadať pod EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) a v akej forme,“ podotýka Drotován.
Samosprávy bude podľa neho zaujímať v prvom rade plánovaná dopravná obslužnosť (autá, sanitky, verejná doprava, zásobovanie), ako aj to, či je šanca, že sa bude riešiť aj predĺženie električkovej trate do navrhovaného areálu. Zdôrazňuje, že projekt takého rozsahu musí mať kvalitné dopravné napojenie.
„Ide o oblasť s vysokou spodnou vodou, takže sú očakávané aj zvýšené náklady na zakladanie stavby,“ pripomína Drotován s tým, že sa uvidí, „ako a či sa projekt bude realizovať.“
„Nová nemocnica už dávno v Bratislave mala byť, čiže z tohto hľadiska zámer výstavby novej nemocnice možno uvítať. Na druhej strane sa však určite budeme ďalej rozprávať o tomto zámere so štátom. Pretože to, čo vnímame ako riziko pri ohlásenej lokalite, kde by mala nová nemocnica vyrásť, je jej nevyhovujúce dopravné napojenie,“ uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.
