BRATISLAVA. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že Slovenská republika porušila právo na súkromie notára, keď počas trestného konania došlo k prehliadke jeho úradu a k zaisteniu elektronických zariadení bez súdneho príkazu.
Informovala o tom Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
Vykonanie prehliadky
Podľa opisu MS sťažovateľ tvrdil, že v čase vykonania prehliadky ani po jej skončení nemal k dispozícii žiadny prostriedok, ktorý by mu umožnil dosiahnuť súdny prieskum jej zákonnosti a opodstatnenosti.
V dôsledku toho ani dosiahnuť odškodnenie za zásah do svojich práv, ktorý mu malo vykonanie prehliadky spôsobiť.
ESĽP v rozsudku konštatoval, že zásah v podobe prehliadky priestorov úradu a zaistenia nájdenej elektroniky mal formálny základ vo vnútroštátnom práve.
Poukázal na to, že ustanovenia Trestného poriadku platného v čase namietaného zásahu umožňovali vyšetrovacím orgánom vykonať prehliadku a zaistenie v nebytových priestoroch v počiatočnom štádiu trestného konania bez predchádzajúceho súdneho povolenia na základe príkazu na prehliadku vydaného vyšetrovateľom a schváleného prokurátorom.
Zaistené počítače a dátové nosiče
ESĽP však konštatoval aj to, že prokurátor nemá nezávislé postavenie porovnateľné s postavením nezávislého súdu. „Procesné možnosti sťažovateľa napadnúť trestné rozkazy alebo akýkoľvek aspekt ich vykonania v trestnom konaní proti nemu v danom čase mu neposkytovali priamy vplyv na ochranu jeho práva na rešpektovanie jeho súkromného života a obydlia,“ ozrejmilo MS.
Súd sa domnieval, že právo sťažovateľa bolo porušené tým, že neexistoval predchádzajúci súdny príkaz a žiadna možnosť získať účinnú následnú súdnu kontrolu rozhodnutia o nariadení prehliadky alebo spôsobu jej vykonania.
ESĽP dospel k záveru, že v sťažovateľovom prípade neexistovali dostatočné záruky jeho práva na rešpektovanie súkromného života a obydlia pred alebo po prehliadke a zaistení, hoci v slovenskom práve existoval všeobecný základ pre napadnuté opatrenie. „Došlo preto k porušeniu tohto práva,“ potvrdilo MS.
Sťažovateľovi priznal ESĽP 5000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 7580,90 eura ako náhradu výdavkov a nákladov konania.
Prípad sa týka prehliadky priestorov notárskeho úradu a pridružených nebytových priestorov, ku ktorej došlo v roku 2021 v rámci trestného konania vedeného proti sťažovateľovi na základe obvinenia zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sprenevery.
Podľa vysvetlenia MS sa mal sťažovateľ zločinu dopustiť tým, že finančné prostriedky, ktoré mu boli zverené ako notárovi do úschovy, prevádzal na iné bankové účty v úmysle použiť ich na súkromné účely alebo na výplatu iných notárskych úschov.
„Prehliadka bola vykonaná na základe predchádzajúceho písomného súhlasu prokurátorky, ktorý bol odôvodnený podozrením, že v priestoroch úradu sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, najmä listiny potvrdzujúce prevody finančných prostriedkov a výpočtová technika slúžiaca na tieto prevody. Pri prehliadke boli zaistené počítače a dátové nosiče. Zaistené predmety boli 19. októbra 2021 vyšetrovateľom vrátené sťažovateľovej rodine,“ zhrnulo MS.
