BRATISLAVA. Takmer každá piata slovenská obec má menej ako 250 obyvateľov. Jednu vec majú tieto dediny spoločnú. Medzi rokmi 2014 až 2023 z eurofondov nezískali ani euro.
Iné samosprávy dokážu za európske peniaze opravovať školy, cesty či stavať kanalizácie, ale najmenšie obce o túto možnosť prichádzajú.
Sú tak malé, že nemajú ľudí ani peniaze, aby pripravovali projekty a písali žiadosti. Riešením by bolo spájanie samospráv, na ktoré zatiaľ nenašla odvahu žiadna vláda.
V Transparency International hovoria týmto obciam „eurofondové púšťe“. Mimovládna organizácia zistila, že čím je obec menšia, tým menej peňazí dokáže získavať od Európskej únie.
Aj obce s 250 až 1000 obyvateľmi čerpajú eurofondy skôr zriedkavo. Výraznejšie sa to zlomí až pri obciach nad tisíc obyvateľov.
Príjmy obcí súvisia s počtom obyvateľov. Ak je ich málo, nízke sú aj príjmy samosprávy. Z nich musí zaplatiť starostu, obecných poslancov či pomocný personál. Často je to len jedna sekretárka na čiastočný úväzok.
Na mzdy a bežnú správu úradu ide až polovica výdavkov najmenších obcí a neostávajú tak peniaze na rozvoj. Napríklad pri mestách od 20- do 50-tisíc obyvateľov ide na bežnú správu len okolo 10 percent.
Aby sa mohla obec zapojiť do eurofondov, potrebuje niečo investovať aj z vlastných zdrojov. Potrebuje napríklad projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie, niekto musí napísať žiadosť o dotáciu, ktorá je pomerne zložitá. Menšie obce na to využívajú externistov, ktorí tiež niečo stoja.
„Dáte vypracovať projekt na škôlku, stojí to 15-tisíc a neviete výsledok, či budete úspešný, alebo či to zostane ležať v skrinke,“ posťažoval sa Transparency starosta obce Štiavnik Štefan Varoš. Obec má asi štyritisíc obyvateľov.
Ďalší problém je nutnosť projekt spolufinancovať. Európska komisia navyše tlačí, aby sa spoluúčasť samospráv ešte zvyšovala.
Vo Štiavniku si na spolufinancovanie vždy našetria. Niektoré obce to zas riešia úverom. V oboch prípadoch však potrebujú na to vynakladať aj vlastné peniaze, ktoré najmenšie obce nemajú.
Problém malých obcí
Analýza Transparency ukázala, že pri čerpaní eurofondov je kľúčové, aby mala obec aspoň tisíc obyvateľov. Tam nastáva zlom.
Obce s počtom obyvateľov 1000 až 2000 dokázali priemerne (podľa mediánu) čerpať asi štyrikrát viac peňazí na jedného obyvateľa ako obce s 500 až 1000 obyvateľmi.
V obciach s počtom obyvateľov 3000 až 4000 je to dokonca 6,5-krát viac ako v obciach s 500 až 1000 obyvateľmi.
Lenže pre Slovensko sú malé obce typické. Priemerná slovenská obec má trikrát menej obyvateľov, ako priemerná obec v Euróskej únii.
Slovensko má takmer tritisíc obecných samospráv, kým Nórsko s podobným počtom obyvateľom len 357. Nórsko však už prešlo reformou ich zlučovania.
„Miera fragmentácie u nás je absurdne veľká,“ varuje Ján Ivančík z Transparency a ako vzor spomína práve Nórsko.
Menej ako tisíc obyvateľov má podľa posledného čítania obyvateľov až 64 percent obcí. Ich počet dokonca rastie, ako obyvateľstvo postupne starne a vymiera. Aj pre nedostatok peňazí na rozvoj nie sú atraktívne pre mladých ľudí, takže úpadok sa bude ďalej prehlbovať.
O probléme sa vie už dlho. Napríklad Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií v roku 2017 vyčíslil, že by sa obce zlúčili do mikroregiónov, ušetrili by ročne 316 miliónov eur. Peniaze by sa mohli presunúť do ich rozvoja. Odvtedy už suma pre infláciu narástla.
Hlavnou bariérou zlučovania obcí je nedostatočná legislatíva, tvrdí Ivančík. Napríklad ešte v 90. rokoch sa chcela k Bratislave pripojiť Marianka. V referende za túto možnosť hlasovalo 90 percent obyvateľov obce.
Lenže zákon vyžadoval, aby s tým súhlasili v referende aj obyvatelia Bratislavy. Tam sa referendum z praktických dôvodov nikdy neuskutočnilo, pretože bolo málo pravdepodobné, že by sa ho zúčastnilo aspoň 50 percent voličov, aby bolo platné. Marianka tak zostala samostatnou obcou, napriek vôli jej obyvateľov.
Ivančík hovorí, že štát by mal vytvoriť nástroje, aby sa obce mohli dopredu dohodnúť, ako si rozdelia peniaze alebo počet poslaneckých mandátov. Neistota podľa neho obce často odrádza od spájania.
Spájanie by tiež znamenalo, že množstvo starostov a poslancov príde o funkcie, takže naň sami nechcú pristúpiť.
Na mieste je preto otázka, či by malo byť zlučovanie mocenským krokom zhora, a štát by tak zasahoval do fungovania samospráv.
Ivančík si myslí, že by to bolo správne pri najmenších obciach. „Nemôžeme tu mať obce, ktoré majú 30 alebo 50 obyvateľov. To je úplne neefektívne,“ hovorí.
Pri väčších obciach by mal štát podľa neho spustiť pilotné projekty na báze dobrovoľnosti, na ktorých sa zlučovanie otestuje.
Zlučovanie obcí by neprinieslo len viac peňazí a kvalitnejšie služby. Transparency upozorňuje, že by sa tým mohol zmenšiť aj priestor pre korupciu a rodinkárstvo či zneužívanie moci bez dostatočnej verejnej kontroly.
Najúspešnejšie obce
Z miest najviac peňazí z eurofondov v období 2014 až 2020 (čerpalo sa až do roku 2023) získali Košice, a to 104 miliónov eur. Vyplýva to z databázy prijímateľov projektu „Faktúra za eurofondy“, ktorý prevádzkuje Transparency.
Košice za tieto peniaze najmä opravovali či budovali cesty, cyklocesty, vnútrobloky, zástavky a parky. Ďalšie peniaze išli na zvyšovanie kapacít materských škôl, vybavenie škôl alebo informatizáciu mesta.
Na druhom mieste je Bratislava, ktorá vyčerpala 85 miliónov eur. Menšie čerpanie v porovnaní s Košicami môže byť spôsobené tým, že Bratislava sa ako relatívne bohatý región nemohla zapojiť do všetkých programov.
Tretia v čerpaní bola Nitra (37 miliónov eur), ktorá získala aj najväčší počet projektov (60). Medzi ďalšími mestami už neboli veľké rozdiely. V rebríčku nasledujú Trenčín (28 miliónov) , Trnava (28 miliónov) , Bardejov (26 miliónov) a Žilina (25 miliónov).
Z obcí bol najúspešnejší Čierny Balog (23 miliónov eur). Päťtisícová obec na Horehroní presadila 12 projektov.
Väčšina peňazí išla na kanalizáciu a čističku odpadových vôd. Menšie sumy išli na výstavbu cyklociest, vybavenie škôl, wifi či väčšie kapacity opatrovateľských služieb a materských škôl.
Darilo sa aj Cíferu (21 miliónov), Pohronskej Polhore (16 miliónov) či Topoľníkom (15 miliónov).
Pohronská Polhora je neďaleko Čierneho Balogu a má len 1700 obyvateľov. Keďže eurofondy na kanalizácie môžu ísť len obciam nad 2000 obyvateľov, spojila sa so susednou obcou Michalová s 1300 obyvateľmi.
Okrem toho pripravila Pohronská Polhora aj plán na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov, podporu opatrovateľskej služby či vytvorila novú expozíciu tradičnej kultúry.
Beata
Balogová
