BRATISLAVA. Združenie miest a obcí (ZMOS) chystá koncept modernizácie územnej samosprávy, a to aj vo väzbe na výkon verejnej správy a štátnej správy.
Uviedol to predseda ZMOS Jozef Božik. Ako ďalej avizoval, predstaviť ho plánujú počas tohto kalendárneho roka.
Problémové počty obyvateľov
„Okrem toho sme pripravili vznik Centier zdieľaných služieb, ktoré spájajú obce vo výkone niektorých činností, nielen v prenesenom výkone štátnej správy, ale aj v originálnych kompetenciách. Dávame dohromady niekde 20, niekde 40 obcí s tým, že sa nám tam tie počty obyvateľov hýbu rádovo v tisíckach, respektíve v desiatkach tisíc," pokračoval.
Zdôraznil, že išlo o materiál ZMOS, ktorý sa v súčasnosti implementuje do života vo vyše dvadsiatke Centier zdieľaných služieb. „My si uvedomujeme, že Slovensko hneď po Českej republike patrí k štátom, kde je najväčší počet samospráv. Viete, ktorý štát je tretí? Francúzsko," dodal Božik.
Podotkol, že na Slovensku je 1 100 obcí, ktoré majú menej než 500 obyvateľov. V nich žije približne 300-tisíc ľudí.
„Vytvorili si vlastnú Iniciatívu malých obcí, ktorá je takou platformou, s ktorou musím aj ako predseda ZMOS rokovať. Musím a chcem, to je moja povinnosť. A zároveň komora obcí, ako jedna z dvoch komôr, keďže reprezentujeme 97 percent samospráv, má čo povedať k pripravovanej reforme," uviedol predseda ZMOS.
Dodal, že sa bavia o tom, čo s počtami obyvateľov. Načrtol hypotézu, že ak by v horizonte niekoľkých rokov bola stanovená nejaká hranica, napríklad 500 obyvateľov, tak by sa počet samospráv znížil z 2 930 na 1 800. Bola by to najväčšia reforma samosprávy od Márie Terézie.
"Pretože ešte aj v čase socializmu a takzvaných strediskových obcí, čo mi dali analytický materiál, sme mali 2 500 obcí. To znamená, že keby ich bolo 1 800, to sa nedosiahlo ani v čase spájania a vytvárania strediskových obcí. Bol by to obrovský pokrok," myslí si Božik.
Rozdielne financovanie samospráv
Predseda ZMOS pripustil, že ide o citlivú tému. „Pracujem vo Vedeckej rade fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Sedím tam aj s profesormi z českých univerzít. A debatovali sme na tému, prečo v Čechách neprešlo to, aby minimálny počet na jednu obec bol tisíc obyvateľov. Prečo to v Čechách neprešlo? Lebo povedali, že by sa stratila identita samosprávy a bol by to veľký problém," vraví Božik.
Poukázal na to, že u našich českých susedov je medián na obec ešte nižší než na Slovensku, rovnako ale zdôraznil, že rozdielne je aj financovanie samospráv.
V pripravovanej reforme podľa Božika počítajú aj s odstupňovaním kompetencií. Ako ozrejmil, samospráva, ktoré má zopár stoviek obyvateľov nedokáže vykonávať s rovnakou efektivitou rovnaký balík kompetencií, ako napríklad samospráva, ktorá má obyvateľov 10-tisíc. „My sa otvorene bavíme pri príprave dokumentu, že musíme kompetencie odstupňovať. Pri odstupňovaní kompetencií sa musíme potom baviť aj o tom, či je potrebné skutočne mať 20-tisíc poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev," dodal.
Podotkol tiež, že obec, ktorá má malý počet obyvateľov, nedokáže zabezpečiť všetky funkcie, ktoré obyvateľ potrebuje.
"To znamená, že my sa skôr alebo neskôr dopracujeme k tomu, že to budú nejaké združenia, alebo to budú nejaké Centrá zdieľaných služieb, alebo to bude podobne, ako sa to stalo v Rakúsku. V Rakúsku schválili model, kde povedali, že minimálny počet obyvateľov na obec je 3 000 obyvateľov. Mimochodom, to isté spravila aj Nemecká spolková republika," poukázal.
„My hovoríme o tom, že musíme pripraviť nejaký model, na ktorom sa zhodne veľká väčšina. Lebo keď my nenavrhneme model, tak raz sa stane to, že zase sem príde nejaký politik, ktorý bude mať 50 členov a bude silný na sociálnych sieťach, nebude ho zaujímať záujem samosprávy a urobí to bez dohody so samosprávou. A môže to byť model, ktorý nakoniec ublíži ešte viac," dodal Božik.
