BRATISLAVA. Drahá dezinfekcia, drahšie poistky a strach, že prídu o živobytie. Chovateľov prasiat trápi okrem slintačky a krívačky aj africký mor ošípaných, vysoko nákazlivý vírus z Afriky.
Podobne ako pri slintačke aj pri africkom more platí, že ak sa v chove potvrdí výskyt nákazy, musí sa celý zlikvidovať.
Na Slovensku sa šíri od roku 2019. Prvé ohnisko zaznamenala Štátna veterinárna a potravinová správa v diviačej populácii pri Trebišove.
Premnožené diviaky sú najväčšími prenášačmi nákazy. Vírus môžu do chovu zaniesť buď priamo, alebo sprostredkovane, napríklad cez hlodavce alebo hmyz. Africký mor postihuje len ošípané, na ľudí sa neprenáša.
V článku sa dočítate:
- ako sa štátu darí v boji s africkým morom,
- prečo je situácia pre chovateľov ošípaných kritická,
- ako mor ovplyvní ceny bravčových výrobkov.
"Štát by mal naďalej vyvíjať maximálne úsilie čo najviac znižovať hustotu diviačej zveri," hovorí predseda družstva Agrospol v Boľkovciach Rastislav Slocík. Mor v minulosti zasiahol aj jeho farmu.
"Poľovníci sa chvália, že sa im to darí, ale vzhľadom na šírenie afrického moru aj v domácich chovoch som toho názoru, že sa im až tak nedarí. Chcelo by to väčší tlak na elimináciu," pokračuje Slocík.
Najnovšie ohnisko je v Dolných Semerovciach pri Leviciach. Pri obci je farma s takmer 19-tisíc kusmi ošípaných. Všetky pôjdu na porážku a ich telá štát zlikviduje v žilinskej kafilérii.
Ako mor prenikol do chovu v obci pri Leviciach, sa vyšetruje. Okrem diviakov tam mohli vírus zaviezť aj autá, mohol sa tam dostať v krmive, presunom zvierat alebo človeka, ktorý zanedbal hygienické opatrenia.
Poisťovne si začínajú viac pýtať
Štát motivuje poľovníkov, aby zabíjali diviakov, tzv. zástrelným. Ak diviaka poľovník zastrelí v zóne nákazy, môže dostať 70 eur, inde je to 50 eur. Zástrelné ponúkajú aj niektorí chovatelia, ako napríklad konateľ eseročky Chovmat Igor Uhliarik.
"Čo sa týka poľovníkov v našom okrese, intenzívne hliadkujú aj pri našej farme a máme korektné vzťahy," hovorí Uhliarik, ktorý má farmu v Rastislaviciach. "Diviakov je tu však stále veľmi veľa."
Ilustračné foto (zdroj: TASR)Ministerstvo pôdohospodárstva predložilo nedávno vláde novelu zákona o poľovníctve, v ktorej chcelo riešiť africký mor väčším odstrelom diviakov. Minister Richard Takáč zo Smeru ju na poslednú chvíľu stiahol, pretože ju chce prediskutovať s predsedami všetkých klubov v parlamente.
"Jedna vec je zákon, ktorý sa naozaj veľmi ťažko tvorí," hovorí bývalý riaditeľ ŠPVS Jozef Bíreš, ktorý bol ministrom pôdohospodárstva v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. "Koncentráciu diviakov je však možné riešiť aj bez zákona, napríklad formou vyhlášky alebo nariadenia."
Keď veterinárnu správu viedol Bíreš, financovali zo štátneho rozpočtu chladiace boxy. Poľovníci do nich mohli uložiť zastrelené diviaky a čakať na laboratórne výsledky, či s nimi môžu ďalej manipulovať.
Denník SME sa pýtal ministerstva, či vydalo nejakú vyhlášku, či nariadenie. Na otázku neodpovedalo. Štátna veterinárna správa odkázala, že opatrenia na intenzívny lov diviačej zveri sú vydávané každoročne.
"Bojíme sa, že sa to dostane aj k nám, vrazili sme do toho veľa peňazí," pokračuje Uhliarik, ktorý zamestnáva 20 ľudí. "Stačí, keď sa diviaky vyplašia a presunú sa inde, bez ohľadu na to, čo robia naši poľovníci." Okolo chovu preto vymenili pletivový plot za betónový.
Keď mor v roku 2021 udrel na Slocíkove družstvo pri Lučenci, prepustil 30 ľudí. Teraz sa mu podarilo chov obnoviť na 50 percent kapacít pred vypuknutím nákazy. Vedel by aj viac, situáciu však využil na prestavbu chlievov. Chov sa družstvu podarilo obnoviť vďaka štátnej pomoci aj poistke.
"Poisťovne však už veľmi nechcú poisťovať takéto veľké riziká alebo sú oveľa drahšie," hovorí Slocík. "Nákaza totiž stále cirkuluje v prostredí. Štát by mal rozmýšľať o možnom krytí takýchto rizík cez fondy."
Drahšia je aj dezinfekcia, po ktorej vzrástol dopyt od vypuknutia slintačky a krívačky. Uhliarik predtým za liter zaplatil približne 40 eur, teraz dvakrát toľko.
Ceny by choroba ovplyvniť nemala
Obavy zo šírenia nákazy má aj konateľ firmy Tekro František Valášek, ktorý má chovy v okolí Nitry, Nových Zámkov aj Levíc. Na bitúnky ročne dodáva cez 50-tisíc kusov ošípaných.
Nitriansky chovateľ sa najviac obáva, že štát zaradí územie, na ktorom má niektorú z fariem, do reštrikčnej zóny III. Znamenalo by to, že majiteľ by nemohol dodávať ošípané na slovenské bitúnky ani premiestňovať dobytok.
Do tejto zóny je automaticky zaradený každý chov do desať kilometrov od ohniska nákazy. Chov, ktorý má firma Tekro pri Leviciach, sa tomu vyhol.
"Nedajbože sa jedno pozitívne prasiatko od nejakého súkromníka objaví v dedine pri našom chove a môžeme sa tam dostať aj my," hovorí.
Ošípané by nesmel do určitej doby ani premiestňovať, čo platí aj pre mäso, čím sa fakticky znemožňuje predaj v rámci Slovenska a zároveň aj export do zahraničia.
"Kolegovia z Gabčíkova majú už 40 dní zákaz akéhokoľvek predaja a pohybu zvierat," pokračuje Valášek.
"Zvieratá majú už dva mesiace prerastené a nemajú ich kam dávať a ďalšie sa im rodia a rastú. Technológia v bitúnkoch vie spracovať len ošípané do 130 kíl, potom ich už neviete predať, a ak áno, tak za polovičnú cenu."
Väčšina Slovenska s výnimkou jeho západnej časti je v zóne II, čo znamená intenzívny monitoring diviakov a zber uhynutých jedincov. Západné Slovensko je v zóne I, teda preventívnej zóne, v ktorej by sa mal vykonávať zvýšený dohľad a kontrola pohybu zvierat. Na západe je zároveň najviac veľkochovov ošípaných.
Zóny vyhlasujú hygienici na základe európskej legislatívy. V zóne III je napríklad celé Rumunsko, severná časť Talianska v blízkosti Milána a tri regióny na severe Poľska.
Ceny bravčových výrobkov by mor podľa Slocíka nemal veľmi ovplyvniť, chovu ošípaných sa venuje cez 20 rokov. Slovensko je len z tretiny sebestačné v produkcii bravčového mäsa, zvyšok sem spracovatelia dovážajú najmä z Nemecka, zo Španielska, z Belgicka, Holandska a Dánska, teda z krajín nezasiahnutých morom.
Beata
Balogová
