BRATISLAVA. Ak by niektorí politici nabrali odvahu pozrieť sa na ruské hrôzy na Ukrajine, možno by sa v nich prebudila ľudskosť.
Skonštatovali to poslankyne za Progresívne Slovensko, ktoré počas uplynulých dní absolvovali pracovnú cestu do Kyjeva.
Putin pácha genocídu
Spoločne s európskymi partnerskými stranami z ALDE rokovali s najvyššími predstaviteľmi a predstaviteľkami Ukrajiny, a okrem hlavného mesta navštívili aj zničený región Černihiv na severe krajiny, ktorý zažil ruskú okupáciu.
„Vladimir Putin pácha na Ukrajine genocídu. Na vlastné oči sme sa presvedčili, čo to znamená, mať Rusko za ‘suseda’,“ uviedla podpredsedníčka Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Beáta Jurík.
„Dennodenné útoky dronov aj rakiet na civilné ciele, unesené deti, znásilnené ženy a ďalšie zverstvá spáchané Rusmi na okupovaných územiach. To sú vojnové zločiny, ktoré sa ruská propaganda snaží zakryť,” zdôraznila Jurík, ktorá sa na Ukrajinu vrátila tento rok už tretíkrát.
Miestnosť hrôzy
Poslankyne navštívili obec Jahidne, kde ruské vojsko držalo v podzemí základnej školy vyše 300 obyvateľov celý mesiac bez dostatku vody, jedla, svetla, hygieny a možnosti pohybu, od mesačného bábätka až po 90-ročných ľudí.
Niekoľko z nich prišlo v dôsledku katastrofálnych podmienok o život priamo v miestnosti hrôzy.
Ukrajinský námorný dron verzus ruská Su-30. Čo sa stalo nad Čiernym morom? Čítajte „Bol to jeden z najdesivejších pohľadov, aké môže človek v dnešnej dobe zažiť. Keď preživší opisovali, ako s nimi Rusi zaobchádzali, všetci v miestnosti sme plakali,” povedala Jurík.
Tým, ktorí ospravedlňujú túto hanebnú vojnu alebo si podávajú ruky s predstaviteľmi Putinovho režimu, poslankyňa odporučila zažiť pocit pri pohľade na detské kresby na stenách či predmety, ktoré sa v miestnostiach zachovali. „Možno by sa v nich znovu prebudila ľudskosť,” dodala Jurík.
Ukradnuté detstvo
Podľa predsedníčky výboru parlamentu pre ľudské práva a národnostné menšiny Lucie Plavákovej Vladimir Putin v jednej sekunde ukradol ukrajinským deťom detstvo.
„Ukrajinské ženy pôsobiace v rôznych verejných službách, od zdravotníctva až po armádu, nám opisovali, ako už malé deti vedia podľa zvuku rozoznať či raketa prilieta z Ruska alebo bráni Ukrajinu. Počuli sme svedectvá o tom, ako rodičia umierajú, keď sa v objatí snažia chrániť svoje deti. Ako si rodičia každé ráno, keď svoje deti odovzdávajú do škôlky, kladú otázku, či sa niekedy ešte uvidia”, poukázala.
Zdôraznila tiež, že viac ako 19-tisíc ukrajinských detí bolo deportovaných na územie Ruska, alebo ich osud nie je známy.
„A to sú len zdokumentované prípady. Skutočný počet detí, ktorých Rusi vytrhávajú z ich rodín, je násobne vyšší. Je veľmi smutné, že slovenská vláda pod vedením Roberta Fica sa nepridala ani do medzinárodnej koalície pre navrátenie ukrajinských detí, ktorá bola oficiálne spustená pred vyše rokom,“ uviedla Plaváková, ktorá zároveň apeluje na premiéra, aby túto medzinárodnú hanbu napravil.
„Na návrate detí do náručia ich rodičov by sme sa mali vedieť zhodnúť všetci,” dodala.
Ničenie bez rozdielu
Ako uviedla členka výboru Národnej rady pre kultúru a médiá Dana Kleinert, Rusi dňom i nocou terorizujú obyvateľstvo Ukrajiny.
„Ostreľujú civilné obyvateľstvo, bombardujú im škôlky, paneláky, nemocnice, a vedia veľmi dobre, na čo cielia. V Černihive okrem iného zničili 109 budov kultúrnej infraštruktúry. Napriek tomu sa obyvatelia nevzdávajú a postupne opravujú všetko zničené,“ povedala Kleinert.
Poslankyne mali možnosť vidieť, ako za tri roky vojny Ukrajinci zrekonštruovali len v Černihive vyše 80 percent infraštruktúry, vrátane 38 mostov, mnohých základných škôl, domov či zdravotníckych zariadení.
„Napriek vojne a strašným príbehom, ktoré s nami Ukrajinci a Ukrajinky zdieľali, sú už teraz v mnohom pred nami. Majú cenné, dôležité skúsenosti a nadobudnuté znalosti, ktoré vedia a chcú zdieľať aj so zahraničnými partnermi. Ide o inovácie, IT systémy, medicínske postupy, sociálne programy, ale aj skutočne inkluzívne prístupy na podporu kultúry, umenia a ochrany kultúrneho dedičstva,” uzavrela Kleinert.
