Z Vatikánu od nášho reportéra Jána Krempaského
Po dvanástich rokoch sa v stredu poobede vo Vatikáne začalo konkláve. Je to voľba nového pápeža.
Nástupcu pápeža Františka vyberá 133 kardinálov, ktorí majú menej ako 80 rokov a môžu teda voliť a byť zvolení. Najväčšie šance talianske médiá dávajú bývalému štátnemu sekretárovi Vatikánu Pietrovi Parolinovi. Druhým horúcim kandidátom je filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle.
Pápež sa bude voliť dvakrát denne, ráno a večer. Pri každej voľbe budú dve hlasovania, čiže celkovo štyri. Posledné desaťročia trvalo konkláve v priemere tri dni.
O konkláve, o jeho zákulisí, dohodách kardinálov a aj o najhorúcejších kandidátoch sa niekoľko hodín pred tým, ako sa kardináli odobrali do Sixtínskej kaplnky, kde voľba prebieha, denník SME rozprával s vatikanistom talianskej agentúry ANSA, novinárom FAUSTOM GASPARONIM.
Pokrýval aj konkláve v roku 2013, z ktorého vzišiel pápež František.

V rozhovore sa dočítate:
- koľko môže voľba pápeža trvať,
- prečo je dôležité už prvé hlasovanie kardinálov,
- či sa pri podpore jednotlivých kandidátov robia medzi kardinálmi obchody,
- či z konkláve skutočne neuniknú žiadne informácie,
- prečo je nepravdepodobné, že sa pápežom stane Američan,
- aké plusy a mínusy majú dva najhorúcejší kandidáti na pápeža.
Je práve prebiehajúce konkláve v niečom odlišné od predchádzajúcich volieb pápeža, alebo je viac-menej rovnaké ako to predchádzajúce?
Nie, skutočne je veľmi špecifické. Doteraz v histórii nikdy nebolo na konkláve toľko kardinálov.
Je to aj preto, lebo existuje horná hranica kardinálov voliteľov. Má ich byť podľa predpisov 120. Pápež František však vymenoval až 135 kardinálov, ktorí dnes majú menej ako 80 rokov, čo je podmienka vstupu do konkláve a práva byť zvolený za pápeža. Zo 135 kardinálov voliteľov sa však dvaja nezúčastnia na voľbe pápeža, tak ich bude 133.
Okrem toho, že sa na tomto konkláve zúčastňuje najviac kardinálov v celej histórii katolíckej cirkvi, zastupujú aj najviac krajín: až 60 národov zo všetkých kontinentov. Sú medzi nimi aj veľmi vzdialené krajiny, ktoré nikdy predtým nemali kardinála. Napríklad kardinála má ostrov Tonga.
Je pravda, že oproti minulosti sa mnohí kardináli ani nepoznajú, lebo sú roztrúsení po celom svete?
Presne. Je to dôsledok toho, že pápež František chcel decentralizovať cirkev, preto vyberal kardinálov z jej periférie.
Mnohí kardináli, ktorí v uplynulých dňoch prišli do Ríma, sa preto vôbec nepoznajú. Možno sa niektorí z nich videli, keď ich pápež František vymenoval za kardinálov, ale to je tak všetko.
Tento fakt má veľký vplyv na konkláve, ktoré sa tak stáva neistým, lebo o mnohých kardináloch sa nevie, aké majú názory a aký z hlavných prúdov v katolíckej cirkvi zastávajú. Či sú viac konzervatívni, alebo progresívnejší.

Aj keď veľkú časť kardinálov voliteľov vymenoval pápež František, až 108 zo 133, neznamená to, že všetci majú rovnaký pohľad na vec alebo patria k jednému myšlienkovému prúdu. Na mnohé otázky, ktoré sa týkajú cirkvi majú rozdielne názory.
Dám len jeden príklad – požehnávanie párov rovnakého pohlavia, ktorému bol pápež František otvorený. Avšak viacerí africkí kardináli, ktorých Bergoglio vymenoval, sú striktne proti tomu.
Z tohto dôvodu sa nedá povedať, že niekto, kto bol vymenovaný pápežom Františkom, sa bude správať ako on. To, aké má kto názory, sa ukáže až v konkláve.
Môže fakt, že viacerí kardináli sa nepoznajú a ani väčšina z voliteľov navzájom nepozná svoje názory, predĺžiť trvanie konkláve, ktoré za posledných pápežov trvalo v priemere dva-tri dni?
Dúfam, že tento fakt veľmi nepredĺži trvanie konkláve. Zvyčajne majú kardináli tendenciu uzavrieť konkláve v priebehu troch-štyroch dní.
Je to pre obavu, že ak by sa predlžovalo, vyslal by sa tým do sveta signál, že cirkev je rozdelená a jej predstavitelia sa nedokážu dohodnúť.
Tento signál je dôležitý práve v tomto období, kedy je svet veľmi rozdelený. Cirkev potrebuje vyslať signál, že je jednotná a rýchle konkláve je toho najlepšou prezentáciou.
Napriek tomu, že sa mnohí kardináli nepoznajú, sú medzi nimi takí, o ktorých medzi sebou vedia, že majú autoritu, schopnosti a mohli by viesť cirkev?
Medzi 133 kardinálmi je iste skupina kardinálov, ktorí sú konzervatívnejší než druhí. Ide o tých, ktorí veľmi neakceptujú reformy, ktoré urobil pápež František.
Potom sú tam povedzme „progresívci“, ktorí chcú pokračovať v línii započatej Františkom. Ale nedá sa povedať, že medzi kardinálmi sú veľké názorové fronty, ktoré stoja proti sebe.
Avšak rozhodujúca vec bude vidieť v stredu, keď začína konkláve, kto z kardinálov má už po prvom hlasovaní významnú podporu ostatných voliteľov.
Ak by napríklad kardinál Pietro Parolin dokázal hneď počas prvého hlasovania získať 40 až 50 hlasov a na zvolenie potrebuje dvojtretinovú väčšinu, čo je aktuálne 89 hlasov, tak sa hneď stane vážnym kandidátom na nového pápeža medzi voliteľmi.

Ďalší kardinál v poradí môže mať oproti nemu oveľa menšiu podporu a pochopí, že s ňou sa mu nikdy nepodarí stať pápežom. V takej situácii môže svojim podporovateľom odporučiť, aby volili kardinála, ktorý má väčšie šance ako on. Z tohto dôvodu je to všetko veľmi zamotané.
Napríklad v konkláve po smrti Jána Pavla II. v roku 2005, z ktorého víťazne vyšiel kardinál a neskorší pápež Benedikt XVI., bol aj Bergoglio, ktorý mal veľkú podporu. Avšak keď Bergoglio videl, že Ratzinger smeruje k stabilnej väčšine, stiahol sa v prospech nemeckého kardinála.
Ak sa niektorý z kardinálov vzdá v prospech iného kardinála, podmieňuje to niečím? Robia sa v tejto súvislosti medzi kardinálmi obchody?