VYSOKÉ TATRY 21. augusta (SITA) – Podobná kalamita, akú zažili Vysoké Tatry v minulom roku, postihla Tatry aj začiatkom 20. storočia - v roku 1915. Vtedy sa vietor prehnal Tatrami 18. novembra, v roku 2004 to bolo 19. novembra. Príčinou bolo podobné vzdušné prúdenie ako v minulom roku. Víchrica tiež postihla takmer rovnaké územie. Nevhodným lesným hospodárstvom a predchádzajúcim holorubným spôsobom ťažby bola podľa tatranského historika Ivana Bohuša postihnutá väčšia plocha než v súčasnosti.
Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, likvidácia kalamity a následné zalesňovanie postihnutého územia po kalamite v roku 1915 bolo ovplyvnené 1. svetovou vojnou. "V tom čase lesníkov fakticky nebolo, tí boli na frontoch, zalesňovali neodborníci, predovšetkým ženy a deti. Do prác zapojili aj vojnových zajatcov, boli to však ľudia, ktorí sa v problematike odborne neorientovali,“ uviedol I. Bohuš. Prevažná časť postihnutých pozemkov patrila urbárnikom a tí boli na tom ekonomicky veľmi zle. Sadenice, ktoré kupovali, boli takmer výlučne tie najlacnejšie. "Bol to vyslovene brak a nie materiál tunajšej proveniencie, z nevhodných nálezísk, takže ani nemal perspektívu, aby sa tu dožil nejakého kladnejšieho výsledku,“ dodal I. Bohuš. Práce v lesoch prebiehali veľmi pomaly. Lesné mechanizmy vtedy ešte neboli a aj kone, ktoré dovtedy pomáhali v lesoch, boli odvezené na front.
Podľa I. Bohuša pri spracovaní súčasnej kalamity sú preexponované niektoré požiadavky tých, ktoré pozerajú na možné riešenie takým spôsobom, aký by bol možný niekde, kde sú veľkoplošné rezervácie a veľké neosídlené plochy, ale ťažko realizovateľné vo Vysokých Tatrách. Podľa Bohuša treba voliť "rozumnú, zlatú strednú cestu.“
Tatry boli v minulosti významne aj hospodársky využívané. Príkladom je aj Tichá dolina, ktorá patrila medzi pastiermi najviac poznačené tatranské doliny. Podľa Bohuša, historické záznamy hovoria doslova o pustošení Tichej doliny pastiermi. Horná hranica lesa, sa v dôsledku intenzívnej pastierskej činnosti posunula miestami aj o 300 metrov nadol. Ešte v roku 1956 sa tam nelegálne páslo vyše 1000 oviec. V minulosti sa tu pásli aj kone a kravy. Oholené stráne neskôr narušila vodná erózia a snehové lavíny. Oslabené lesy neskôr prestali odolávať silným vetrom.
V roku 1925 postihla Tichú dolinu ďalšia víchrica, ktorej padlo za obeť takmer 52 000 kubíkov dreva. Pre následnú kôrovcovú kalamitu a ďalšie menšie ničivé víchrice sa z Tichej doliny vyviezlo 180 000 kubíkov dreva. Podľa I. Bohuša účinnú hrádzu proti lavínam a vetrovým škodám predstavuje usilovná obnova porastov na poškodených plochách a umelé zábrany na kritických miestach.
Ivan Bohuš st. (1924) pracoval do roku 1984 ako vedecký pracovník Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u. V mladom veku horolezec, organizátor dobrovoľnej horskej záchrannej služby a iniciátor založenia profesionálnej Tatranskej horskej služby. Je autorom viacerých kníh o Vysokých Tatrách a približne 2200 prác v slovenskej, českej a poľskej periodickej a odbornej tlači a rozhlase. Je spoluautorom turistických sprievodcov a bibliograf tatranskej literatúry.
