BRATISLAVA. Najčastejšími formami kyberšikany na stredných školách sú očierňovanie a sexting. Ukazujú to výsledky reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Prieskum zrealizovala agentúra FOCUS na vzorke 520 respondentov vo veku 15 až 19 rokov. Časť dát bola zbieraná online (317 respondentov) a časť na základe osobných interview zaznamenaných do elektronického dotazníka (203 respondentov).
Ohováranie
S očierňovaním, teda cieleným šírením klebiet o spolužiakoch či kamarátoch, sa stretlo 61 percent stredoškolského študentstva.
Výskumná správa IVO podotýka, že hoci je očierňovanie bežným spoločenským fenoménom, v prípade použitia internetu či iného elektronického komunikačného prostriedku, možno hovoriť o jednej z foriem kyberšikany.
„Často ide o šírenie nepravdivých, vulgárnych a ponižujúcich správ, prípadne fotografií či videí, posielanie alebo zverejňovanie falošných, urážlivých či očierňujúcich výrokov o inej osobe najčastejšie v prostredí sociálnych sietí,” ozrejmuje výskumná správa (ako IVO uvádza vo výskumnej správe, definície kľúčových foriem kyberšikany boli použité z medzinárodného portálu Cyberhelp.eu zameraného na ďalšie vzdelávanie pedagógov v tejto oblasti).
Intímnosti bez súhlasu
Šesťdesiat percent študentov a študentiek tiež uvádzalo, že sa stretli so sextingom, čiže rozširovaním alebo zdieľaním intímneho obsahu bez súhlasu dotknutej osoby.
„Sexting môže byť zneužitý v rámci kyberšikany niekoľkými spôsobmi. Napríklad ako neoprávnené zverejnenie intímnych materiálov, hrozby alebo vydieranie, zneužívanie osobných informácií či vyvolávanie pocitu hanby. Dôležité je uvedomiť si, že sexting samotný nemusí byť problémom, ak prebieha na základe vzájomného súhlasu a rešpektovania súkromia,” uvádza výskumná správa IVO s tým, že problematické je, ak sú materiály zneužité, prípadne sú šírené bez súhlasu.
Polovica respondentov, konkrétne 51 percent, má skúsenosť s ďalšou formou kyberšikany, hádkami v diskusiách. Ide napríklad o urážky, nadávky či provokujúce výroky v internetových diskusiách, četoch, na sociálnych sieťach, a podobne.
„Takmer traja z desiatich opýtaných (28 percent) sa na škole stretli s odhaľovaním súkromných informácií predstieraním dôvernej komunikácie a následného zverejnenia intímnych informácií o obeti na internete. V tomto prípade kyberšikany páchateľ využíva dôverčivosť obete a predstiera dôvernú komunikáciu. Po tom, čo od obete získajú dostatok súkromných informácií, zverejnia intímne detaily o obeti na internete (napr. e-maily, čety alebo intímne fotografie),” uvádza výskumná správa IVO.
Sexuálne obťažovanie
Štvrtina respondentov, konkrétne 26 percent, sa stretla s kybergroomingom, čo je zámerné oslovovanie osôb s cieľom nadviazať sexuálny kontakt. Cieli najmä na deti a mladistvých, páchatelia si obvykle najskôr vybudujú dôveru a potom sa pokúsia s obeťou kontaktovať.
„Dospelí používajú falošné mená, vek a iné osobné informácie, aby v deťoch vzbudili dôveru. Ide o osobitnú formu sexuálneho obťažovania, z ktorej môžu vyplynúť trestné činy ako výroba detskej pornografie alebo sexuálne zneužívanie,” zdôrazňuje IVO vo výskumnej správe.
Necelá štvrtina stredoškolákov, a to 24 percent z nich, má skúsenosť aj s elektronickým prenasledovaním, teda kyberstalkingom.
Ako uvádza IVO, máva rozličné podoby, napríklad rozposielanie spamu, vírusov, opakované obťažovanie anonymnými telefonátmi, neželané esemesky, správy na čete či sledovanie na sociálnych sieťach, ale aj kontaktovanie priateľov a príbuzných obete či vytváranie webstránok s fotografiami a osobnými údajmi obete.
Relatívne najmenej študentov sa stretlo s takzvaným fackovaním pre zábavu, čo sú fyzické útoky na neznámych alebo na spolužiakov, prípadne na učiteľov, ktoré niekto nahrá na video a zverejní online. Skúsenosť s týmto javom uviedlo 22 percent študentov.
Ostych a utajovanie kyberšikany
Ako vyplýva z výskumnej správa, rozdiely v skúsenostiach s kyberšikanou z hľadiska typov škôl, veľkosti sídla alebo regiónov, boli štatisticky málo významné. S problémom sextingu sa častejšie stretávali študentstvo gymnázií a tiež študenti z okresných a krajských miest s počtom obyvateľov od 20 do 100-tisíc.
„Menšie rozdiely vidno aj v prípade odhaľovania a zverejňovania intímnych informácií o obeti. Ten uvádzajú o niečo častejšie študenti zo západoslovenského regiónu a menších obcí (tisíc až päťtisíc obyvateľov),” píše sa vo výskumnej správe.
Kyberstalking častejšie uvádzali stredoškoláci z dvoch najväčších slovenských miest, Bratislavy a Košíc.
Hádky v diskusiách častejšie spomínalo študentstvo gymnázií, fackovanie pre zábavu zas študenti iných typov škôl, napríklad konzervatórií, umelecko-priemyselných či športových škôl.
„Na druhej strane je pravdepodobné, že rozdiely vo výskyte jednotlivých foriem kyberšikany môžu byť v realite ešte vyššie. Napríklad aj z dôvodu väčšieho ostychu, resp. obavy respondentov verejne priznať, že na ich škole sa kyberšikana vo väčšej či menšej miere vyskytuje,” uzatvára výskumná správa.
