BRATISLAVA. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podá návrh na posúdenie ústavnosti novely zákona o mimovládkach.
Ako uviedol ombudsman na sociálnej sieti, rozhodol sa, že podá návrh na začatie konania o súlade novely zákona zo 16. apríla 2025 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Zmena nespĺňa test proporcionality
Ako pripomenul, zákon má nadobudnúť účinnosť 1. júna. Ocenil, že poslanci parlamentu odstránili viacere ustanovenia, ktoré neboli v súlade s Ústavou SR a zasahovali do ľudských práv a slobôd.
Dobrovodský pripomenul, že parlamentu k tejto otázke zaslal tri listy. Stále však podľa jeho slov v zákone zostali ustanovenia, ktoré nespĺňajú ústavný test proporcionality.
„Považujem preto za dôležité, aby tieto ustanovenia posúdil Ústavný súd SR,” zdôraznil verejný ochranca práv, ktorý za problematické považuje najmä podradenie neziskových organizácií pod režim zákona o slobode informácií.
„Tento krok nepovažujem za súladný s koncepciou práva na informácie. Podporujem pritom a ani nespochybňujem záujem verejnosti na poznaní informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami. Domnievam sa však, že zmena nespĺňa test proporcionality, a to z viacerých dôvodov. Ústava nedáva parlamentu právny základ na to, aby subjekt súkromného práva, napríklad mimovládna nezisková organizácia, mal totožnú povinnosť ako orgán verejnej moci,” doplnil ombudsman.
Zásah do privátnej autonómie
Pokračoval, že orgány verejnej moci, respektíve povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, sú tie, ktoré majú podliehať kontrole verejnosti, a preto majú primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. „Táto povinnosť vyplýva práve z povahy a postavenia orgánu verejnej moci,” doplnil Dobrovodský.
Ako uviedol, zavádzanie prvkov správneho konania, ako aj viazanie subjektu súkromného práva názorom orgánu verejnej moci, možno v podmienkach právneho štátu hodnotiť ako zásah do privátnej autonómie.
Verejný ochranca práv tiež pripomenul, že zákon o slobode informácií už dnes umožňuje dostať informácie o poskytnutých dotáciách pre neziskové organizácie.
Obyvatelia tak podľa slov ombudsmana môžu využiť nástroj zákona o slobode informácií na to, aby sa dozvedeli o nakladaní s verejnými prostriedkami, a to priamo u povinných osôb tak, ako ich definuje zákon o slobode informácií v súčasnom znení.
„Obyvatelia môžu v centrálnom registri zmlúv spoznať obsah zmluvy, na základe ktorej mimovládna nezisková organizácia dostala dotáciu. Taktiež môžu získať od povinnej osoby celý obsah vyúčtovania dotácie, a teda faktúry, objednávky či podrobné informácie o aktivitách, ktoré boli vyúčtované,” spresnil Dobrovodský, podľa ktorého doterajší mechanizmus zákona o slobode informácií postačuje na to, aby bolo právo verejnosti na informácie naplnené.
„Som preto toho názoru, že zavádzanie ďalších povinností podľa zákona o slobode informácií pre neziskové organizácie nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,” uzavrel verejný ochranca práv.
