BRATISLAVA. Najskôr zaznelo: „Robo, poď sem.“ To, čo potom vyzeralo ako podávanie ruky premiérovi, bolo v skutočnosti tasenie zbrane. Nasledovalo päť výstrelov. Tri trafili cieľ, štvrtý po odraze tiež.
Tridsaťpäť minút po druhej hodine popoludní sa v Handlovej mohol navždy zmeniť charakter demokracie na Slovensku. Postreleného Roberta Fica ochranka vtiahla do vládnej limuzíny a mierila s ním do handlovskej nemocnice, zatiaľ čo 71-ročného útočníka, dôchodcu Juraja Cintulu, na mieste zadržali.
Pokus o zabitie najmocnejšieho človeka v krajine, predsedu vlády podľa ústavy zvrchovaného, demokratického a právneho štátu – mal však malý až takmer žiadny vplyv na život na Slovensku vo všetkých jeho vrstvách.
Hoci mnohí politici koalície aj opozície hovorili pred rokom o okamžitej nutnosti spoločenského zmieru, hlboké rozdelenie spoločnosti pretrváva, osobné útoky, hanlivé výrazy, dezinformácie a manipulácie sa v politickom zápase používajú rovnako ako pred útokom.
Vládna koalícia, vláda a ani samotný premiér Robert Fico nezaviedli žiadnu zásadnejšiu reformu či aspoň zmenu komunikácie, ktorá by viedla k udržateľnému zníženiu napätia v spoločnosti.
Nenastal však ani opačný trend. Útok na najdôležitejšieho politika v krajine mohol byť impulzom pre posilnenie moci v prospech vládnych politikov a u jeho priaznivcov mohol slúžiť ako univerzálny argument v prospech akýchkoľvek protidemokratických zmien.
Koalícia prijala lex atentát, v ktorom obmedzila zhromaždenia v okolí vládnych budov a obydlí politikov a Ficovi schválila doživotnú rentu. Vicepremiér Robert Kaliňák na inak agresívnej tlačovej konferencii Smeru v utorok pomenoval skutočnosť, keď povedal, že vláda nezaviedla obmedzenie práv ľudí cez zákon o bezpečnosti štátu.
Smer spustil kampaň pred výročím atentátu, ukázali Ficove jazvy Čítajte Tón, akým chcú držitelia moci k atentátu na premiéra pristúpiť, však určil už dvadsať minút po incidente vtedajší podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha, ktorý v tej chvíli predsedal schôdzi.
„Prerušujem schôdzu parlamentu na neurčito. Bol postrelený predseda vlády Slovenskej republiky. Toto je vaša robota,“ odkázal poslancom opozície a zároveň celej verejnosti v momente, keď ani polícia ešte nemala komplexné informácie o útočníkovi či jeho motívoch.
Denník SME sa rozprával s aktérmi z koalície a z prezidentského paláca o tom, čo sa dialo prvé dni a týždne po atentáte.
O atentáte od tých, ktorí boli moci blízko:
- Ako Smer ovládol strach aj zlosť a riadi ho doteraz: „Keď sme pozerali na opozíciu, vraveli sme si, toto ste chceli?“
- Urážali ju, nadávali jej, kritizovali ju. Kaliňák však v kríze k prezidentke Čaputovej pristupoval zmierlivo, aj keď je zo Smeru.
- Pellegrini sa neisto vydal za Ficom do nemocnice v Banskej Bystrici
- O zmieri len hovorili, ale nie všetci. Kto zmaril pokus Čaputovej a Pellegriniho o okrúhly stôl.
- Zmenil sa premiér od útoku? V Smere sa obzerajú, kto kráča pred nimi a kto za nimi.
Ako Smer ovládol strach aj zlosť a riadi ich doteraz
Podpredseda klubu poslancov Smeru Dušan Jarjabek sa akurát presúval chodbami Národnej rady zo zasadačiek jedného z výborov, keď sa z reproduktorov, ktoré prenášajú rokovanie z hlavnej sály, od Blahu dozvedel, že Fica postrelili.
„Nastalo veľké zdesenie. Bol tam veľký strach o premiéra. Ja som tomu ani nechcel uveriť, bol to šok,“ opisuje svoje rozpoloženie s odstupom roka.
„Bol to obrovský strach. Čo ak ten premiér zomrel? Čo bude nasledovať? V myšlienkach som mal obrovskú bielu plochu a v prvom momente som nevedel, čo bude ďalej. Rozum to nechce pochopiť,“ hovorí Jarjabek.
Zachádza až k výroku, že sa síce nezrútil politický svet, ale "nemalo to od toho ďaleko".
Oficiálnej komunikácie sa ujal vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák a spomedzi všetkých predstaviteľov nielen Smeru, ale aj celej koalície zaujal a následne si udržiaval najkonštruktívnejší tón. Hovoril o potrebe zmieru, najmenej zo všetkých do prejavov vnášal politické útoky a mnohí aj spomedzi opozičných politikov jeho prístup hodnotili tak, že sa aspoň pokúšal o štátnický prístup s cieľom upokojiť napätie v spoločnosti.
Výrazne mu ho však narúšali mnohí Kaliňákovi kolegovia, vrátane Blahu, ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka z Hlasu, či predsedu SNS Andreja Danka. Od počiatku atentát komunikovali politicky a už po prvých hodinách vinníkov videli v médiách a opozícii.
„Musím poctivo priznať. My sme sa všetci poslanci Smeru stretli vo vestibule parlamentu. Keď sme prechádzali okolo tých opozičných poslancov, tak padali tam otázky – toto ste chceli? Vidíte, až kam to zašlo?“ opisuje vnútorné rozpoloženie medzi poslancami Smeru.
V tom čase však nebola známa identita útočníka a krátko na to, keď už bol známe, že útočil Cintula, neboli zrejmé jeho motívy. Video, ktoré bolo nakrútené po jeho zadržaní, a šíril ho aj koalícii blízky extrémista Daniel Bombic, uniklo na verejnosť až večer po prvých reakciách politikov.
„Viete, prečo to smrdelo politikou od začiatku? Na tom námestí v Handlovej boli prívrženci premiéra aj odporcovia. Niekto strieľal na toho premiéra. Určite to teda nebol prívrženec vlády,“ predostiera Jarjabek, ako celú situáciu v poslaneckom klube Smeru uchopili.
Emotívnosť, s akou viacerí členovia Smeru reagovali, podporil aj fakt, že sa o zdravotnom stave premiéra dozvedali z médií rovnako ako všetci ostatní. Vnútri strany zároveň nebola koordinácia, ako k atentátu pristúpiť a ako o ňom hovoriť verejne.
„Tam nebola žiadna direktíva,“ hovorí Jarjabek.
Agresívne vyjadrenia viacerých členov strany boli teda skôr ich autentickým konaním než premyslenou rétorikou. Tá sa však výraznejšie nemenila ani s odstupom týždňov, keď už bolo zrejmé, že premiérov stav sa zlepšuje.
Premiér sa prvýkrát prezentoval verejnosti cez vopred nahraté video 4. júna. Tvrdil v ňom, že potrvá niekoľko týždňov, kým sa bude môcť vrátiť do práce. Jarjabek hovorí, že hoci už predtým bolo zrejmé, že Fico atentát prežije, v Smere prevládal strach nad neistotou do budúcna.
„Už to nebolo život ohrozujúce. Ale stále sme nevedeli jednu vec. Bude premiér premiérom? Bude naďalej predsedom strany? Táto otázka bola dlhodobo otvorená. Až do 5. júla, keď sa prvýkrát na Devíne ukázal na verejnosti, nebolo nič isté,“ hovorí.
Už tu sa ukazuje, ako veľmi bol premiér a vedenie Smeru odpojené od svojich dlhoročných členov v poslaneckom zbore a ako táto nekomunikácia znásobovala čoraz extrémnejší a nepriateľský postoj časti strany k oponentom.
„Tá emócia je tam prítomná stále. Aj teraz. Až kým nebude jasné, čo sa stalo. Až do úplného uzavretia prípadu. Až potom môžeme hovoriť o nejakom celospoločenskom zmierení,“ uzatvára Jarjabek, jeden z vedúcich poslancov Smeru.
Horúca linka Čaputová – Kaliňák
Dvaja vysokí pracovníci prezidentskej kancelárie zostali v šoku, keď im zazvonili mobily so správou z niektorého médií, že premiéra Roberta Fica v Handlovej na výjazdovom rokovaní vlády postrelili.
So správou utekali za prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
