BRATISLAVA. Traja z desiatich voličov Smeru si myslia, že atentát na Fica mal negatívny vplyv na výkon jeho funkcie. Len každý desiaty volič Smeru vidí pozitívny vplyv.
Ostatní tvrdia, že Fico sa nezmenil alebo nevedeli na otázku odpovedať. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry NMS pre denník SME.
Otázku ľuďom položili v čase, keď premiér niekoľkokrát zrušil svoj pracovný program.
Napríklad 1. mája na Sviatok práce plánoval odpracovať nočnú zmenu v pekárni, no nič z toho nebolo. Ten istý týždeň zrušil aj pracovnú cestu do Británie, kde mal vystúpiť s prednáškou na študentskej debatnej asociácie The Oxford Union Society.
Nie vždy premiér svoje absencie vysvetlil, čím podporil špekulácie o jeho fyzickom stave. „Máme tu ďalšiu líniu útoku, že nie som schopný vykonávať svoju funkciu,“ komentoval to Fico pred týždňom.

Keď sa ho na zdravotný stav pýtal novinár zo SME, odpovedal mu, že je schopný fyzicky vykonávať funkciu premiéra, a pozval ho na ranný tréning na hrádzi. Pripustil však, že „sú určité veci spojené s atentátom, ktoré mi v určitom okamihu bránia absolvovať štvorhodinovú cestu v aute.“
Nejde však len o jeho fyzický stav. Politológ a riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov si myslí, že Fico sa po atentáte zmenil aj povahovo. „Je čoraz podozrievavejší, agresívnejší, posilnilo sa jeho presvedčenie, že jeho politickí oponenti ho chceli odstrániť,“ myslí si.
Začiatkom roka zas Fica okolo 260 psychiatrov a psychológov vyzvalo na zmenu správania alebo odchod z politiky.
„Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktmi, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov,“ napísali v otvorenom liste.
Agentúra NMS ľudí vyzvala, aby po roku zhodnotili, aký mal atentát vplyv na Ficov výkon funkcie premiéra, 42 percent ľudí odpovedalo, že žiadny. Až 28 percent ľudí však vidí skôr negatívny vplyv a iba sedem percent pozitívny.
Najčastejšie vidia negatívny vplyv voliči PS, Demokratov, SaS a možno trochu prekvapivo aj Republiky. Najviac prekvapujúce je, že negatívny vplyv vidí až takmer 30 percent voličov Smeru.
Analytik agentúry NMS Mikuláš Hanes hovorí, že voliči môžu vnímať, že vystupuje agresívnejšie, ruší svoj program alebo že na neho šéf SNS Andrej Danko pravidelne útočí a spochybňuje jeho premiérske schopnosti. Nedávno v televízii TA3 mu napríklad odkázal, že každý musí vedieť, kedy má z politiky odísť a zvážiť svoje fyzické sily.

Protirečivo pôsobí aj to, ako sa Fico po atentáte snaží vyvolávať k sebe ľútosť, no pritom sa ukazuje, ako pláva a cvičí a že mu vlastne fyzicky nič nie je.
Jeho Smer sa prvé mesiace po atentáte preferenčne trochu posilnil, no tento efekt dlho netrval. Dnes má preferencie ako pred atentátom.
Hanes hovorí, že po roku sa upevnilo voličské jadro Smeru, ale atentát mu inak politicky nepomohol. Podľa analytika to môže byť aj tým, že okolo atentátu vzniklo množstvo konšpirácií, ktorým vláda pomáhala slabým informovaním o stave premiéra.
Vzácna zhoda
Voliči koalície a opozície sa zhodnú len na pár veciach. Jednou z nich je, že atmosféra v spoločnosti sa po roku zhoršila.
Päťdesiatšesť percent opýtaných si myslí, že atmosféra v spoločnosti sa zhoršila a len tri percentá vidia zlepšenie. Zvyšok nevidí žiadnu zmenu alebo na otázku nevie odpovedať.
Negatívne hodnotenie spoločenskej atmosféry prevažuje najmä medzi voličmi Demokratov, PS a SaS.
Najoptimistickejší sú voliči Hlasu, no aj z nich vidí zhoršenie atmosféry až 40 percent a zlepšenie len necelých sedem.

Zhoršenie spoločenskej atmosféry za posledný rok však nemusí súvisieť len s atentátom. Mesežnikov za tým vidí širší vývoj. Boli to najmä návštevy Roberta Fica v Moskve a čoraz silnejšia proruská orientácia, ktorá vytiahla do ulíc desaťtisíce demonštrantov.
Aj nespokojnosť ľudí s vládou a so správaním Fica podľa Mesežnikova zhoršuje atmosféru v spoločnosti.
Za stav spoločnosti zodpovedá vláda
Voliči koalície a opozície sa nezhodnú na tom, kto je za zhoršujúci sa stav spoločnosti zodpovedný.
Fico a ďalší koaliční politici hádžu vinu na opozíciu, médiá či mimovládne organizácie a väčšina ich voličov tieto postoje prebrala.
Najviac zodpovedná za súčasný stav je však podľa opýtaných vláda. Za zodpovednú ju označuje 71 percent všetkých respondentov v prieskume. Vláde pripisuje zodpovednosť viac ľudí než opozícii (53 percent), médiám (57 percent) alebo mimovládkam (41 percent).
Z oslovených voličov koalície Smer-Hlas-SNS vláde dáva zodpovednosť za súčasný stav spoločnosti 62 percent, opozícii až 76 percent, mimovládnym organizáciám 69 percent a médiám 74 percent voličov.