BRATISLAVA. Za minulej vlády predstavitelia Smeru či Hlasu vytrvalo konšpirovali o samovražde Milana Lučanského, hoci ju vyšetrovalo niekoľko rôznych inštitúcií. Teraz sa to vládnym stranám vracia pri téme minuloročného atentátu na premiéra Roberta Fica.
Prieskum agentúry NMS pre denník SME ukázal, že viac ako tretina spoločnosti má pochybnosti, či k atentátu vôbec došlo.
Ešte viac ľudí pochybuje o záveroch vyšetrovania. Nepozdáva sa im ani postoj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka z Hlasu, ktorý sa zastal ochranky za jej postup pri útoku na premiéra.
Situácia pripomína prípad Lučanského, keď Smer odmietal závery oficiálneho vyšetrovania, že pri jeho smrti nezistili cudzie zavinenie.
Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha vtedy bez dôkazov tvrdil, že obvinený Lučanský bol zavraždený. Fico sa za jeho slová postavil a za tieto výroky sa odmietol ospravedlniť.

„Prokuratúra sa venovala iba samotnému aktu úmrtia, ktoré je naďalej veľmi záhadné. Nie sú všetky okolnosti vyšetrené, vôbec sa nevyšetrilo doteraz, ako to bolo s tými vážnymi zraneniami, ktoré pán Lučanský mal,“ vyhlasoval zavádzajúco Fico ešte v novembri 2022.
"Generál Lučanský zomrel za záhadných okolností, to budem tvrdiť aj naďalej."
Ide len o jednu z viacerých konšpirácií, ktoré dlhodobo šíri Smer. Ďalšie sa týkajú covidu či údajného plánovania puču.
Po dva a pol roku od týchto slov napokon až 34 percent ľudí má veľké alebo aspoň mierne pochybnosti o tom, či sa atentát vôbec stal. Prekvapivé je, že najväčšie pochybnosti (64,9 percenta) majú voliči PS.