Politika ľudí rozdeľuje, rozdeľuje rodiny a my to už máme dokonca aj na papieri. Hovorí o tom najnovší prieskum verejnej mienky. Zdá sa, že ani voliči Smeru nevidia pozitívne zmenu u Roberta Fica.
V Aréne s Janou Krescanko Dibákovou odpovedali na otázky tí, ktorí ich kladú v prieskumoch – Michal Mislovič z agentúry NMS Market Research a Václav Hřích, výkonný riaditeľ agentúry AKO.
„Slováci sa nehádajú o politike, len keď spia,“ hovorí Hřích na tému rodinných konfliktov a Mislovič dopĺňa, že prehlbujeme medzigeneračné priepasti.
V ARÉNE s M. Mislovičom a V. Hříchom zaznelo:
- ako sa v očiach verejnosti zmenil Robert Fico,
- prečo mu voliči nedopriali rentu,
- ako sa mení voličská základňa koalície,
- prečo sa hádame pre politiku a čo to môže zmeniť,
- prečo nevyrieši situáciu zrušenie nedeľných diskusií.
Z prieskumu, ktorý ste robili práve pre denník SME, vyšlo, že až každý tretí volič Smeru vidí zmenu k horšiemu u Roberta Fica. Strana je špeciálne postavená na osobe lídra. Opísali ľudia bližšie, v čom vidia to zhoršenie?
Mislovič: Na to sme sa úplne nepýtali takto do hĺbky, aké sú faktory, keď sa však pozrieme, akým spôsobom vystupuje odvtedy predseda vlády, vidíme tam zásadnejšie zmeny.
Nielen voliči súčasnej opozície vidia tie zmeny, vidia to aj jeho vlastní voliči. Koniec koncov, psychiatri a psychológovia ho vyzývali k tomu, aby jednoducho opustil politiku.
Prieskum: Aj voliči Smeru vidia u Fica po atentáte zmenu k horšiemu Čítajte Dá sa dlhodobo fungovať pri zhoršujúcim sa obraze Roberta Fica u vlastných voličov a udržať si tie preferencie na rovnakej miere?
Hřích: Úplne dlhodobo nie. Súhlasím s tým, že je to ako keby ich súčasný zážitok verzus to, na čo boli dlhé roky zvyknutí. Fico je asi najúspešnejší politický marketér a líder strany v histórii Slovenska na počet odslúžených rokov v premiérskom kresle.
Jeho voliči boli zvyknutí na vysoký štandard komunikácie a na to, že sa stále prezentoval, že je vo forme, plný energie a teraz to niektorí nevidia. To sa potom odzrkadľuje v tom, že majú pocit, že niečo je iné.
Keď je tá takáto nie úplná spokojnosť mesiace po sebe, možno rok, tak to môže potom spôsobiť, že začnú pomaličky pozerať aj po nejakej „nevere".
Iný Fico, neistý volič
Tak môžeme naozaj potom špekulovať, či to bude smerom k Republike v prípade tých radikálnejších, alebo pri umiernenejších smerom k Hlasu. Ak sa na to pozrieme aj z pohľadu toho, aké stanoviská dáva Robert Fico, tak na jednej strane sú to posolstvá, že má ťažké zranenia, na druhej strane vidíme fotografie z jazera. Toto je zase posolstvo, že som v poriadku alebo v dobrej kondícii. Sebaľútosť i protiútok. Čo si z tohto všetkého má volič zobrať, nemôže byť zmätený?
Mislovič: Robert Fico bol vždy silnou osobnosťou, ktorá jednoducho vystupovala, ktorá dokázala voliča presvedčiť, vždy dokázal nejakú inú časť populácie osloviť.
Ak sa pozrieme napríklad do teórie populizmu, tak Robertovi Ficovi a celej strane Smer sa veľmi dobre darí využívať populizmus, a to napriek tomu, že teória tvrdí, že populizmus sa dá využiť iba jedenkrát, lebo hneď, ako ho využijete, tak sa stávate tou zavedenou elitou establišmentu a už nemôžete túto elitu, ten establišment kritizovať.
Ale Robert Fico si vždy nájde nejakú protistranu, nepriateľa, voči ktorému sa bude takýmto spôsobom vymedzovať. Ako keby tým narúšal aj teóriu populizmu a núti politológov, sociológov o tom premýšľať.
Smeru sa stále darí udržať si veľký volebný potenciál. To znamená, že majú to jadro voličov na veľmi vysokej úrovni. A to Smer dokázal aj vtedy, keď oslovoval stredovejšieho voliča. A dokáže to aj teraz, keď oslovuje toho radikálnejšieho.
Je to naozaj to skalopevne silné jadro, ktoré za každých okolností bude Roberta Fica z rôznych dôvodov vždy voliť? Alebo sa to jadro prirodzene bude zmenšovať v prípade, že tá komunikácia, agresivita v komunikácii bude ešte narastať?
Hřích : Kedysi v minulosti, keď to nebolo až také emocionálne, aj keď stále to bolo o emóciách, najpevnejšie jadro mali strany, ktoré buď zastupovali nejakú národnostnú skupinu, alebo mali nejaké konfesné princípy – ako KDH. Ale teraz, keď sme stále na čoraz väčšej emócii, tak to jadro dokáže byť veľmi pevné, lebo vieme, že Robert Fico tú emóciu vie vyvolať. A presne ten populizmus, pred voľbami to bolo vidieť, riešil také tie trojtýždňové najdôležitejšie témy.
Mňa keď sa raz niekto pýtal, o čom bola hlavná téma volieb, tak som povedal, že „LGBTI medveď, ktorý má problém s hypotékou“. Fico dokázal pracovať niekoľko týždňov s témou, prebiť s ňou celý trh a takto sa dá vyvolať veľká emócia. Potom sa silné jadro ukazuje aj v prieskumoch.
Ten rozdiel oproti minulosti je, že o to jadro sa dá veľmi rýchlo prísť, najmä keď je naviazané iba na jednu osobu, ktorá dokáže tak dobre komunikovať s voličom a keď tá osoba komunikovať prestane, alebo keď veľmi zmení tú komunikáciu, tak je náhle problém.
Máme tu ešte jednu zaujímavú otázku z prieskumu, ktorá sa týkala práve Roberta Fica. A to je práve „dopriatie “ renty. Opäť prekvapujúce zistenie, že rentu pre premiéra pozitívne hodnotí len 11 percent voličov, ale len každý tretí volič Smeru dopraje svojmu predsedovi rentu. Negatívne toto opatrenie hodnotí až 49 percent opýtaných, teda každý druhý volič Smeru nie je spokojný s tým, že jeho predseda dostane rentu. To sú veľmi prekvapujúce čísla, nie?
Mislovič: Voliči Smeru budú vždy súhlasiť s Robertom Ficom. Budú vždy súhlasiť so Smerom. Vidieť to v meraniach, či už išlo napríklad o nejaké prísnejšie podmienky na protestoch, alebo ďalšie veci. Ale situácia, v ktorej sme od roku 2018, je pomerne náročná.
Prešli sme si veľkou infláciou. Vieme, že máme tu stále veľký počet rodín, ktoré majú značné finančné problémy. Jednoducho tí ľudia už reflektujú to, že má sa tu možno niekto lepšie, ako sa mám ja, alebo má sa lepšie na úkor mňa. A toto už je pre mňa cez čiaru.
Takže v tomto momente môžeme jednoducho badať, že skutočne už tie financie a možno ekonomická stránka veci dokáže nejakým spôsobom zatriasť aj voličom Smeru, aj tým stabilným.
Pokiaľ hovoríme o takýchto témach ako renta pre predsedu vlády alebo iné podobné záležitosti, tak hovoríme spravidla o symboloch. Znamená to, že v niektorých témach Smer jednoducho prestáva rozumieť svojmu voličovi?
Hřích: Každá vláda musí robiť opatrenia, ktoré ju stoja popularitu u voličov. Veľa by o tom vedel rozprávať Mikuláš Dzurinda, keď robil reformy, ktoré nakopli slovenskú ekonomiku a stálo ho to vládu a potom aj stranu.
Keď strana spraví nejaké rozhodnutie, či už pri reformách, alebo pri takýto politických rozhodnutiach, ako sú renty, musí očakávať reakciu ľudí. Väčšina voličov Smeru pravdepodobne nerieši tieto ekonomické pohľady na vec, že koľko to bude stáť štát ako taký.
Ale platia transakčnú daň.
Hřích: Presne tak, pretože, buďme úprimní, renta pre premiéra alebo pre generálneho prokurátora je nič v štátnom rozpočte. Oni to naozaj berú ako symbol. Oni s vďakou prijali trinásty dôchodok, napriek tomu, že to je ekonomický problém pre štát, a neriešili to.
Ja si myslím, že je to symbol a oni v tej chvíli porovnávajú svoju situáciu, zo svojej domácnosti s tým, ako by sa mal niekto iný. A to už potom je možno tak trošku aj o závisti. Vieme, že je to cieľová skupina, ktorá reflektuje na to, keď jej sľubujú alebo doručujú nejaké ekonomické benefity.
Rozumiem, ale toto je symbolická záležitosť aj preto, lebo to je akási odmena alebo protihodnota za atentát. Čiže tu nie je nejaká renta u pána Žilinku, ktorý by ju dostal ako formu nejakého výsluhového dôchodku. Ale to je nejaký benefit aj za to, že predseda vlády čelil niečomu, takže ani to plne nezafungovalo.
Hřích: Nie, pretože voliči Smeru potrebujú Roberta Fica ako politika, nie ako politika na dôchodku, pretože on, keď je politik, tak celú kariéru doručuje nejaké benefity pre nich a vo chvíli, keď už v pozícii nie je, tak už im ako politik nie je potrebný.
Pamätáme si na jeho kandidatúru na prezidenta. Podľa niektorých dát sa ukázalo, že ho istá časť voličov Smeru nevolila, pretože nechceli, aby odišiel z manažérskej politiky do prezidentskej. Takže je možné, že v tom zohráva aj túto rolu.
Hlas nie je Smer. Starší volič, iný pohľad
Len 36 percent voličov Hlasu si myslí, že Cintula bol opozičný aktivista a toto je veľký rozdiel oproti tomu, čo prezentuje strana Smer svojim voličom. Teda to, že Cintula je opozičný aktivista dotlačený emóciami, ktoré vznikli niekde v opozícii. No je to výrazný rozdiel, teda medzi Smerom a Hlasom. Je pohľad voličov Hlasu na atentát a na osobu Roberta Fica už dramaticky odlišný, ako bol povedzme na začiatku volebného obdobia.
Mislovič: Názory voličov Hlasu nielen teraz vo vzťahu k osobe Juraja Cintulu, ale aj v názoroch na vojnu na Ukrajine, v názoroch na Európsku úniu a podobne, boli neutrálnejšie v porovnaní s voličmi Smeru, Republiky alebo SNS.
Ten odlev voličov od strany Hlas je však pomerne zásadný. Strana prišla najmä o takého konzervatívnejšieho voliča. A títo voliči sa jednoducho rozpŕchli do konzervatívnejších strán.
Stále vidíme, že v tom elektoráte strany sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzajú aj voliči, ktorí nemajú úplne blízko k elektorátu Smeru alebo SNS, či Republiky. Rétoricky strana pláva do tých vôd, ktoré sa stále darí oslovovať Smeru alebo Republike.
Veľmi často v prieskumoch odpovedajú napríklad na otázky „neviem“ alebo „nechcem sa vyjadriť“. A robia tak výrazne častejšie ako voliči iných strán. Že možno je tá politika nejakým spôsobom autoritatívnejšia, ale už sa im napríklad nepáči, keď to skĺzava niekde k obhajobe vojny na Ukrajine alebo k nejakej prílišnej kritike Európskej únie a podobne.
Prieskum: Voliči Hlasu neuverili Ficovi, že Cintula bol opozičný aktivista Čítajte Ako sa mení volič Hlasu? On bol kedysi ten umiernený, potom sa trošku radikalizoval. Čo sa deje teraz?
Hřích: On zostarol. Neboli to tí najmladší, boli to strední a stredne starší, ale bol to elektorát mladší ako voliči Smeru. Názorovo bol vždy „pol na pol“.
Hlas v tomto mal obrovský problém, lebo akokoľvek sa v tých dôležitých otázkach priklonil na jednu stranu, tak zhruba polovicu svojho elektorátu potešil a polovicu nahneval. Smer mu po voľbách zobral časť voličov, ale tých najstarších.
V súčasnosti je ten elektorát jeden z najstarších, aký vôbec tu je, a preto je aj tak silno naviazaný na sociálne témy, ktoré tam fungujú, a preto možno menej reaguje na niektoré iné. A tie názory nie sú totožné s názormi voličov Smeru.
Na druhej strane, ak stotožňujeme aj voličov Smeru s tým obrazom dám, ktoré chodia do veľkých hál, zobrať si ten karafiát na Deň žien, tak kde je ten rozdiel medzi Smerom a Hlasom, keď hovorím o staršom voličovi?
Hřích: Tie dámy tam sprevádza stredne starý a dokonca aj mladší volič, lebo Smer dokázal efektívne zobrať mnoho bývalých voličov ĽSNS, neskôr voličov Republiky.
Smer trošku zmenil kormidlo, v niektorých prípadoch dosť silno, čo sa týka napríklad názorov na Európsku úniu, na NATO, tak sa mení alebo to prispôsobuje aj názorom svojho elektorátu. A preto je ten elektorát už úplne iný.
Uvidíme, čo bude v budúcnosti. Aj tomu pôvodnému, aj tomu súčasnému elektorátu vyhovoval Robert Fico ako taký dominantný politik, rázny, ktorý koná, ktorý hovorí hlasnejšie, ale uvidíme, ktorí z nich mu budú verní, keď sa tak správať nebude.
Mali sme tu silnú tému cesty do Moskvy, vybičované emócie. Čo to prinieslo Hlasu? A sólo jazda Andrejovi Dankovi?
Mislovič: Republika, Smer a SNS sa uchádzajú o toho istého voliča. A začíname to badať aj pri Hlase, že aj Hlas začína byť tou stranou, ktorá oslovuje primárne tento typ elektorátu.
Vidíme to na rétorike, na niektorých jeho krokoch, na niektorých vyjadreniach jednotlivých predstaviteľov, ale zároveň vidíme, že už nedokáže tak efektívne oslovovať iné časti toho elektorátu, možno tie konzervatívnejšie, tak ako to dokázali v minulosti.
Komunikačný štýl Matúša Šutaja Eštoka je úplne iný ako komunikačný štýl pána Druckera a pána Šaška, ktorý nastúpil na scénu. Mimochodom, môže toto niečo zmeniť? Ten obraz Hlasu?
Hřích: Možno trafia obidve cieľovky, každá si bude môcť vybrať ako keby toho svojho politika. Ja neviem, či to je správna cesta.
Mislovič: Ono sa to dá vnímať aj ako výhoda na jednej strane, lebo dokážete oslovovať širšie vrstvy elektorátu, ale na druhej strane, jedným vyjadrením môžete posunúť preč jednu stranu a ďalším vyjadrením zase druhú stranu.
OĽaNO dokáže veľmi efektívne osloviť voličov KDH. Polovica jeho elektorátu sú zároveň bývalí voliči Smeru. Takže Hlas už v tejto situácii ako keby bol a pri týchto parlamentných voľbách v roku 2023 si nedokázal tie elektoráty udržať a nedokázal to zvládnuť.
Danko na love preferencií
Andrej Danko výrazne zagresívnil svoju rétoriku, najnovšie už používa aj vyvrátené európske hoaxy o chrobákoch a larvách v európskych potravinách. Ale vidíme, že naozaj sám komunikuje transakčnú daň alebo niektoré koaličné opatrenia ako výrazne negatívne, čiže je opozíciou v rámci vládnej koalície. Koľko toto môže Andrejovi Dankovi vydržať a pomôže mu to prehupnúť sa cez hranicu zvoliteľnosti?
Mislovič: Je to veľmi ťažké predpokladať. Ale už nemá čo stratiť, v podstate o všetky tie pozície postupne prišiel, takže v podstate môže už iba získať. Môže presvedčiť nejakých voličov, ktorí by možno ešte stále volili Smer, ale sú nejakým spôsobom nerozhodnutí, možno už začínajú váhať a podobne.
Hřích: Nemajú čo stratiť, o tie posty prišli. Ale zároveň ich koalícia potrebuje, takže koalícia nemôže stratiť Andreja Danka, zatiaľ čo on už nemá čo stratiť.
Tým, že začali práve malí podnikatelia tak intenzívne komunikovať transakčnú daň, to, že s tým je problém a prenášať tú informáciu na ľudí, tak to naraz zasiahlo cieľovú skupinu aj Smeru, SNS aj Hlasu.
Čo sa týka tých tém, áno, všetky chrobáky, farbivá, to je téma, ktorú rieši jeho cieľová skupina, o ktorú ho vlastne pripravuje Smer a o ktorú ho pripravuje Republika.
Takže vlastne Andrej Danko strategicky ide loviť svojho strateného voliča?
Hřích: Vo veľkom hovoril, že komunikuje a oslovuje napríklad živnostníkov, avizoval množstvo opatrení pre nich, pre cestovný ruch. Ale zdá sa, že to mu akoby neprinieslo nejaký politický výkon.
Od tohto pravdepodobne už upustil. Ide na to vyslovene emočne. Témami, ktoré hýbu jeho cieľovkou, a uvidíme, čo to spraví.
NMS Market Research robil práve pre spoločnosť UNIQA prieskum, z ktorého vyšlo, že najväčší potenciál domácich hádok má práve politika, ktorá zneisťuje to bezpečné domáce prostredie. Ľudia v tom prieskume jasne povedali, že to, kvôli čomu sa doma hádame, je primárne politika. Tak skúste to opísať. Čo vám vlastne tí ľudia povedali a ako z toho von?
Mislovič: My sme ten prieskum nerobili len na Slovensku, robili sme ho aj v Českej republike a práve to, čo je tam zaujímavé je to, že tie medzigeneračné názory ľudí na aktuálne spoločensko-politické dianie sú v prípade Slovenskej republiky alebo jej obyvateľov skutočne tým, čo môže spôsobovať nejaké hádky alebo konflikty v rodinách. V Českej republike to až takto intenzívne nevychádza.
Keď niekto bude tipovať, že by sa ľudia mohli v rodinách hádať primárne o financiách, tak skutočne to tak je, financie boli zásadným faktorom aj na Slovensku, ale bolo prekvapivé, že tá politika alebo tie medzigeneračné názory na aktuálne spoločenské témy boli tým, čo štiepi našu populáciu.
Je to primárne o tých témach alebo o výrokoch, o osobách politikov, o tom, čo vidíme aj na sociálnych sieťach práve napr. vo videách a posolstvách rôznych politikov?
Mislovič : Máme tu pomerne zásadný počet viacgeneračných rodín v porovnaní napríklad s Českou republikou, kde mladší majú iné názory ako starší. Kým možno tí mladší volia častejšie strany, ako Progresívne Slovensko, Demokrati, SaS, tak tí starší volia častejšie Hlas, Smer alebo SNS. A tu nastáva to pnutie.
To pnutie nenastáva úplne na tých témach. To, čo spôsobuje toto vyhrotenie, s najväčšou pravdepodobnosťou bude komunikácia politikov a extrémne vymedzovanie sa jeden voči druhému. To spôsobuje, že ľudia sa nedokážu už ani o politike baviť bez toho, aby jednoducho nedochádzalo v tých domácnostiach k nejakým hádkam alebo k nejakým konfliktom.
Na druhej strane, keď sa pozrieme napríklad na to, ako vnímajú Slováci Európsku úniu, tak prevažuje pozitívne vnímanie, dlhodobo. Keď sa v debatách stretnú politici, to vyvolá emóciu, ktorá nie je už úplne prirodzená a úplne normálna.
Hřích: Kedysi v minulosti to bolo skôr vzdelanostné, hádali sa ľudia s inými úrovňami vzdelania a podľa toho sa líšilo to, koho volili. Teraz je to naozaj definované vekom. Vyskakuje to v prieskumoch už snáď od roku 2018, keď sa ako keby vrútila do tej politickej komunikácie veľká emócia.
Politici viac-menej neriešia iné témy, azda okrem umelej inteligencie, oproti tým, ktoré išli pred 20 rokmi, len sa o nich teraz inak hádajú a tým, že z nich robia emočné témy, tak to, samozrejme, načítavajú aj tí ľudia.
Časť ľudí sa už nebaví doma ani napríklad na rodinných oslavách o politike z dôvodu, že chcú predchádzať konfliktom. Časť ľudí nám dokonca hovorí, že už si hryzú do jazyka alebo že robia osobná cenzúru, aká bola bežná napríklad pred rokom 89’, že radšej o tom nehovoriť. To však priniesla napríklad aj pandémia a veľký rozdiel v názoroch na pandemické opatrenia a pandémiu medzi členmi jednotlivých rodín. Tam tá emócia vyeskalovala.
A k tej Európskej únii – áno, ľudia majú pozitívne názory na Európsku úniu napriek tomu, že fandia stranám, ktoré by najradšej boli, keby Európska únia nebola. Ale podľa môjho názoru to súvisí s tým, že revolúcia bola pred 36 rokmi, mnohí majú 40 rokov a menej, ako keby nemajú porovnávacie kritérium.
Oni si zvykli, že je normálne môcť cestovať, že neexistujú hranice, že je jednotná mena, že môžeme pracovať, študovať a tak ďalej a nepoznajú ten pocit, keď o túto vec prídu. Tým pádom, keď niekto rozpráva, že Európska únia je zlá, tak ja by som dal ruku do ohňa, že veľká časť tých ľudí si myslí, že dobre, tak ju nahradíme len nejakou európskou partiou alebo európskym klubom, že ako keby nechápu, čo všetko im to prinieslo, a preto nemajú problém byť radi za jej výhody, ale zároveň kričať na demonštrácii, že Európska únia je zlá.
Nedeľa bez politiky? Nie. Nehádať sa v štúdiu
Máme tu silnú nedeľnú tému, s ktorou prichádza aj Robert Fico už tretí týždeň po sebe. A to je snaha presunúť nedeľné politické diskusné relácie. Toto má, samozrejme, viacero otáznikov, ale malo by to z pohľadu prieskumu efekt pre spoločnosť, keby sa presunuli na sobotu?
Mislovič: Nemyslím si, že toto by mohlo mať nejaký zásadný význam na to, aby to zmenilo situáciu v spoločnosti. Tá situácia zašla ďaleko, je to tak hlboko zakorenené, a to nielen z hľadiska vnútornej politiky, ale keď sa pozrieme globálne, čo všetko sa deje okolo nás, tak toto tú našu polarizáciu ďalej prikrmuje. A z toho vycúvať len prostredníctvom toho, že by sme zrušili nedeľné diskusie, tak to určite nie je cesta.
Na druhej strane, ja tam možno cítim ako keby takú nostalgiu Roberta Fica, že počas jeho jednofarebnej vlády tých politických diskusií v nedeľu bolo veľmi málo a jemu vyhovovalo, keď sa nepreberali tie témy. Ale dnešný mediálny svet si nájde svoj priestor.
Nemali by sme potom vyzvať politikov, aby nemali svoje agresívne videá na sociálnych sieťach?
Hřích: V online svete je to jedno. Tá nedeľa akoby už stratila svoje čaro. A viniť ju za to, že sa dokážeme kvalitne pohádať, je asi podľa mňa celkom problém.
Občas hovorím, že Slováci sa už nehádajú, iba keď spia. Ale možno tú nedeľu treba zmeniť. Možno by si mohli politici dať záväzok, že skúsia v tých x reláciách, ktoré majú šancu navštíviť, jednu nedeľu sa nepohádať.
