"Keďže nikto iný okrem Roberta Fica do Moskvy nešiel, je úplne zdiskreditovaný. Predstavte si, čo si o tom myslí poľský premiér? Alebo poľská verejnosť? Veď to je katastrofa. To je obrovská reputačná blamáž. Pred nimi je skompromitovaný. No a pred Rusmi je jednoducho zbabelec, lebo on na to Červené námestie na vojenskú prehliadku nešiel. Pýtam sa, čo je toto za suverénna politika?" hovorí bývalý minister zahraničných vecí IVAN KORČOK z Progresívneho Slovenska.
V rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou sa rozprávali o návšteve premiéra v Moskve, izraelsko-palestínskom konflikte, o slovensko-maďarských vzťahoch, ale aj o domácej politike.
V rozhovore sa dozviete:
- nemá Robert Fico pravdu, že má zmysel rokovať s Čínou?
- v čom je Čína morálne iná ako Rusko?
- ako sa na Slovensko budú pozerať v Únii po tom, ako Robert Fico cestoval do Moskvy?
- má Maďarsko územné nároky na juh Slovenska?
- aký má vlastne PS postoj k izraelsko-palestínskemu konfliktu?
- budú Demokrati na spoločnej kandidátke s Progresívnym Slovenskom?
Dnes som pozerala rozhovor Roberta Fica pre Plus JEDEN DEŇ, kde hovoril aj o svojej návšteve v Moskve. Nazval to takto: „Brutálny maratón štyroch superstretnutí. Stretol som sa s dvomi najmocnejšími mužmi na svete z hľadiska diplomacie. To je obrovský úspech Slovenska.“ Nemá v niečom Robert Fico Pravdu? Lebo rokovať s Čínou je v čase obchodných vojen možno aj rozumné, Brazília, tam sa zas asi nedá nič zásadné vyčítať. Nie sú to predsa len diplomatické úspechy?
Robert Fico nemá pravdu v ničom. Nie je to diplomatický úspech. Samotný fakt, že tam na oslavách konca vojny bol z Európskej únie jediný, stojac vedľa Vladimira Putina, je absolútna prehra a poníženie krajiny. Po tridsiatich rokoch v diplomacii som si myslel, že som zažil už všetko. Hovorím to s plnou vážnosťou: mal som pocit, že hanba pre krajinu sa skončila v roku 1998. Vracia sa to, bohužiaľ.
K tomu, čo Robert Fico vydáva za veľký úspech, na to nebolo treba cestovať do Moskvy. Musíme premiérovi pripomenúť, že keď si pred ôsmimi mesiacmi ako jediný vypýtal do Moskvy pozvánku, nehovoril, že tam bude mať rokovania. Vidieť, že nie je schopný čítať situáciu. Premiér si vtedy myslel, že strhne ostatných a že v Moskve nebude sám a jediný. Šancu nezúčastniť sa na tomto propagandistickom divadle mal. Nevyužil ju. Ponížil Slovensko a poškodil naše záujmy.
Tak som mu teda dal inú výzvu: keď sa za šesť hodín dokázal stretnúť s týmito troma svetovými lídrami, začali sme mu odpočítavať šesť mesiacov, ktoré mu dávame na to, aby sa stretol s nemeckým kancelárom, francúzskym prezidentom, poľským, českým a britským premiérom.
Veď na summite v Bruseli sa s nimi určite stretne.
Tú výzvu sme formulovali presne. Nejde o to, aby si premiér niekde v Tirane, kde bude na summite, s nimi potriasol ruky. S lídrami, ktorí spolu so Slovenskom rozhodujú o tom, čo je pre nás dôležité, chceme vidieť normálne rokovania. Ako fotky s čínskym premiérom, najvyšším predstaviteľom komunistickej strany Vietnamu a ruským prezidentom, premiérovi pomôžu, keď bude chcieť niečo v Únii presadiť? Pomôže mu to v tom, čo je dôležité pre občanov Slovenskej republiky? Čo je naším záujmom v Európskej únii? Je to obrovská blamáž, je to poškodenie záujmov. Preto tá výzva. Keď za šesť hodín s nimi, dávame mu veľkorysých šesť mesiacov, aby sa stretol s lídrami, ktorí sú pre Slovensko dôležití.
Čo to máme za diplomaciu a ministerstvo zahraničných vecí, keď stačí rok a pol a nie je tam nikto, kto by premiérovi alebo ministrovi zahraničných vecí buď povedal, že to naozaj nie je dobrý nápad, alebo sa na tom aspoň nepodieľali? Veď on mal so sebou celú delegáciu. Vy ste boli na ministerstve dlhé roky. Bolo zle vybudované? Alebo tam pracujú neprofesionálni ľudia? V čom je problém?
Myslíte ministerstvo?
Áno.
Chcem to odlíšiť, lebo Slovensko má mimoriadne kvalitných ľudí, kvalitných diplomatov. V histórii sme to neraz dokázali a za 30 rokov sa to nestratilo. Ale teraz, po tridsiatich rokoch, sa naozaj búra renomé krajiny. Je úplne evidentné, že my ministra zahraničných vecí ako takého nemáme. Nevidíme ho nikde, kde by mal byť. Ja si od Juraja Blanára nepamätám jediný výrok, ktorý by bol meritórnym, okrem opakovania fráz o mieri a politike na štyri svetové strany. My nemáme ministra zahraničných vecí so slovom v zahraničí a nemáme ani ministra zahraničných vecí, ktorý by mal akékoľvek slovo doma.
Ale kde sú tí profesionáli, o ktorých hovoríte?
V jednom sa ich chcem zastať. Profesionáli nerobia politiku. Dnes sú do značnej miery zastrašení a tým, že budú ako profesionálni diplomati zvonka kritizovať ministerstvo zahraničných vecí, nič nezmenia. Tam je naozaj do značnej miery aj atmosféra strachu. Je tam naťahané obrovské množstvo ľudí, o ktorých nevieme vôbec nič. Zastávam sa preto mojich kolegov a kolegýň na ministerstve. Politickú zodpovednosť nenesú profesionálni diplomati a diplomatky, ale minister zahraničných vecí, ktorý má nulové slovo vonku a nulové slovo doma.
Po voľbách v USA ste vyhlásili, že po tom, čo Trump bude prepisovať celú svetovú politiku, by sme sa mali viac otočiť na Čínu a spolupracovať s ňou. To je predsa jeden z krokov, ktoré urobil Robert Fico – bol na návšteve v Číne a teraz sa stretol s čínskym prezidentom.
Za tým, čo som povedal, si stojím. Ale ak treba, dopoviem to. Tvrdím, že ak bude americký prezident Donald Trump pokračovať vo vzďaľovaní sa od Európskej únie a aliancie, ak bude pokračovať v krokoch, ktoré Európsku úniu hrubo poškodzujú, kladiem si otázku. Čo my Európania urobíme? Budeme nad tým roniť krokodílie slzy a prizerať sa spojencovi, o ktorom sme si mysleli, že je spojenec hodnotový? Povedal som len to, že v tom prípade sa musíme aj my začať pozerať na prvom mieste na naše záujmy. A ich súčasťou je aj prehodnotenie niektorých partnerov a našich vzťahov s partnermi vo svete. Bolo prehliadnuté, čo som povedal. Že keď sa pozrieme na spoluprácu s Čínou, neznamená to, že sa zbavíme našich hodnotových postojov.
V čom je Čína iná ako Rusko? Takisto majú imperialistické chúťky, v krajine majú reedukačné tábory pre Ujgurov, čo sú v podstate koncentračné tábory. Na menšinách páchajú genocídu.
Navyše v tejto vojne podporujú Ruskú federáciu.
Aj to. Potlačenie ľudských práv, slobody slova a tlače, okupácia Tibetu, nároky voči Taiwanu. A mohli by sme menovať ďalej. V čom je Čína iná ako Rusko, okrem toho, že ekonomicky je podstatnejšia?
Môj apel je v tejto chvíli väčšmi smerovaný do Spojených štátov. Mali by si uvedomiť, že ani oni ako svetová veľmoc, ktorou stále sú, nezvládnu tú veľkú konkurenciu s Čínou, keď sa takpovediac vykašľú na Európu. Pre mňa je to len akýsi odkaz mierený väčšmi do Spojených štátov, aby prehodnotili svoj nepriateľský vzťah k Európskej únii. Doteraz sme sa aj my na Slovensku vo vzťahu k Spojeným štátom správali veľmi lojálne.
Samozrejme, že Čína je nedemokratický režim. Samozrejme, že viem, aké riziká plynú z ich vzťahu voči Taiwanu, a že otázka ľudských práv zostane na stole. Ale som si istý, že vývoj mi v jednom dá za pravdu. Poviem príklad. Je normálne, že sa v tejto chvíli na najvyššej úrovni nestretla Európska únia s prezidentom Spojených štátov? Že prezident Spojených štátov nemá záujem? Ale my dnes už vieme dátum summitu Európskej únie s Čínou. Každému odporúčam, aby sledoval slovník, ktorý pôjde aj zo strany Európskej únie.
Svet sa jednoducho mení. Neopúšťam svoje hodnotové postoje, ale musíme hrať s kartami, ktoré reálne máme. Ak bude naozaj nevyhnutné prispôsobovať vzťahy novej politike Spojených štátov, nemôžeme ostať sedieť a v kúte plakať, ako je k nám svet nespravodlivý.
Na margo rokovaní s Vladimirom Putinom a cesty do Ruska v rozhovore pre Plus jeden deň Robert Fico povedal, že neexistuje žiadny kódex ani žiadne písané pravidlo Európskej únie, že sa cestovať do Ruskej federácie nesmie. Teda, že nič neporušil. Nie je to pravda?
Prečo tam potom necestovali ostatní? Tu treba oddeliť spomienku a úctu voči všetkým obetiam, ktoré boli pre porážku fašizmu nevyhnutné. O tom rozprával Robert Fico osem mesiacov. Ale na konci tú cestu prezentuje tak, že sa tam bol stretávať s ostatnými lídrami. Viete, ako to pred Európskou úniou vyzerá? Keďže nikto nešiel, je úplne zdiskreditovaný. Úplne zdiskreditovaný. Predstavte si, čo si o tom myslí nielen poľský premiér, ale poľská verejnosť. Veď to je katastrofa. To je obrovská reputačná blamáž. Pred nimi je skompromitovaný.
No a pred Rusmi je jednoducho zbabelec, lebo on na to Červené námestie na vojenskú prehliadku nešiel. Pýtam sa, čo je toto za suverénna politika?
Čiže mal to podľa vás už dokonať?
Čo to je za politika, ktorá nie je ani taká, ani taká? Dnes sa premiér snaží vydávať za úspech, že sa za šesť hodín stretol s kovanými demokratmi. Jednoducho je to zbabelé. Ale predovšetkým je to poníženie Slovenskej republiky.
Je po Moskve premiér bližšie k svojmu stretnutiu s novým nemeckým kancelárom? Je po tej ceste bližšie k ďalšiemu nevyhnutnému rokovaniu s francúzskym prezidentom alebo so svojím poľským kolegom? Chápete? Veď záujmy Slovenska sú niekde inde ako na Červenom námestí v Moskve. Toto je to obrovské poškodzovanie záujmov Slovenska.
Frakcia Renew, ktorej súčasťou sú aj europoslanci za Progresívne Slovensko, povedala, že by na lídrov, ktorí boli na oslavách v Moskve, mali uvaliť sankcie. Z toho som pochopila, že aj na Roberta Fica. Za to by vaši europoslanci hlasovali?
Nie, myslím, že nie. Teda, musím sa spýtať kolegov, ale poviem svoj názor. Odohrajme si tento zápas, túto súťaž doma. Nepotrebujeme nikoho z Európy, nikoho zo zahraničia, aby pranierovali slovenského premiéra. Na to sme tu my. Demokratická opozícia a spoločnosť, ktorá dáva najavo, že s premiérom nesúhlasí. Som veľmi zdržanlivý voči výzvam, ktoré prichádzajú zo zahraničia.
Samozrejme, sú oblasti, kde môže Európska únia zasiahnuť. Ak porušujeme určité princípy v oblasti právneho štátu alebo v oblasti narábania s európskymi financiami, tam nie že môže, ale musí konať. Ak Európska komisia tieto veci vidí, musí konať, to je pochopiteľné. Týka sa to aj prístupu k čerpaniu fondov. Ale nie som za to, aby Európska únia za nás riešila súboj a súťaž, ktorú chceme demokraticky zvládnuť doma. My to zvládneme. Som si istý.
Únia pripravuje ďalší balík sankcií voči Rusku. Slovensko zatiaľ za každý v Bruseli hlasovalo, aj za vlády Roberta Fica. Viete si to teraz predstaviť? Nemá Andrej Danko pravdu, že nie je normálne jeden deň si s Putinom v Rusku potriasať ruku a druhý deň hlasovať za protiruské sankcie? Dá sa to robiť naraz?
Ako vidíte, premiér to robí. Pravidelne doma odohrá jeden príbeh, jedno divadlo. A to nehovorím len o sankciách. Pamätáme si predsa tú delostreleckú prípravu a manévre, ktoré boli pred dvoma mesiacmi, keď išlo o tranzit. Premiér vtedy išiel blokovať summit a nakoniec vybojoval jednu prázdnu vetičku.
Ubehli dva mesiace. Kde sú rokovania s Európskou komisiou o tranzite? Koľkokrát rokovali v Kyjeve, aby sa tranzit neruského plynu cez Ukrajinu obnovil? Jedno je domáce divadlo, druhé sú reálne postoje v Bruseli. Predsa ho nebudem kritizovať za to, že podporí ruské sankcie. Ale je pravda, že aj jeho koaličný partner Andrej Danko, aj mnohí jeho prívrženci, aj jeho vlastní ho za túto dvojtvárnu politiku kritizujú. A najmä, nikto ho neberie vážne. Myslíte, že diplomacie pôsobiace na Slovensku nereportujú domov? Vidia, že je to na smiech.
Ale v témach, kde musí byť v Únii jednohlasné hlasovanie, je nepochybne problém, že Viktor Orbán a Robert Fico blokujú niektoré veci. Úplne na ľahkú váhu sa to v Európskej únii brať nedá.
Neberie sa to na ľahkú váhu. Premiér na Slovensku robí okolo toho veľké ramená, hovorí o tom, aké sú sankcie zlé. Ale dnes ráno o sedemnástom balíku sankcií veľvyslanci rozhodli. Na úrovni zástupcov jednotlivých štátov je to diplomaticky odsúhlasené, potom bude rada pre zahraničné vzťahy.
Aj pre vašich čitateľov budem s veľkým záujmom sledovať, či sa tam pán minister Blanár bude unúvať. Lebo na rokovanie ministrov v Ľvove sa vykašľal, poslal tam štátneho tajomníka. Hanba. Obrovská hanba. Čo má strach? Neviem, či mu to zakázal stranícky šéf. A mimochodom, pýtam sa, kde vlastne bol? Kde bol Juraj Blanár, keď mal byť v práci? My dodnes nevieme, čo ministrovi cestovať do Ľvova zabránilo.
Ale späť k sankciám. So záujmom budem sledovať, ako si pán minister Blanár poradí s koaličným partnerom Dankom, ktorý drží líniu. Normálne drží líniu a hovorí, že nedá sa doma hovoriť jedno a v Bruseli hlasovať za druhé. V pondelok bude rada pre zahraničné vzťahy. Som zvedavý, či sa pán minister bude unúvať a či odsúhlasí sedemnásty sankčný balík.
Andrej Danko zase v iných témach nedrží líniu, lebo hlasuje za transakčnú daň a potom ju chce zrušiť. Ale späť k téme. Stále nevieme, ako dopadnú mierové rokovania o Ukrajine v Turecku. My sa spolu rozprávame v stredu večer. Keby ste si mali tipnúť, ako Putin odpovie na výzvu Zelenského, bude to úspešné? Stretnú sa? Alebo Putin nepríde?
Veľmi by som si želal, aby k mierovým rokovaniam došlo. Môj odhad je, že rokovanie na najvyššej úrovni sa neuskutoční, lebo prezident Putin povedal, že Rusko je pripravené na priame rokovania bez akýchkoľvek podmienok. Priame rokovanie však neznamená, že budú na úrovni prezidenta Putina. Preto prezident Zelenskyj veľmi správne a takticky povedal, že odchádza do Turecka. Ale to vôbec neznamená, že si za rokovací stôl sadne prezident Putin.
Podľa môjho názoru si zaň nesadne, pretože on má naďalej záujem naťahovať túto situáciu. Od prvého dňa, keď túto hanebnú vojnu spustil, nezmenil na svojich cieľoch nič. Naďalej chce zbaviť Ukrajinu suverenity, mať tam bábkový režim, mať právo veta nad tým, kam bude Ukrajina patriť. V podstate tieto ciele prezident Putin naďalej sleduje.
Želal by som si, aby to boli mierové rokovania, ale rokovania naozaj rovných s rovnými. Pre Slovensko tu ide o veľmi veľa. Putin totiž hovorí, že treba rokovať o príčinách. My si však tie príčiny, ktoré má na mysli prezident Putin, musíme pripomínať. Pretože to je vrátiť celú alianciu pred rok 1997 a demilitarizovať Ukrajinu. O tomto chce Putin rokovať. Ale prezident Zelenskyj o tomto rokovať nebude.
Poďme si ujasniť pozíciu Progresívneho Slovenska k vyslaniu vojakov. Stále mi nie je celkom jasné, akú v tomto strana zastáva pozíciu. Samozrejme, je to hypotetická otázka, lebo žiadny mier zatiaľ nie je. Videli sme teraz dočasné prímerie, ktoré sa nedodržiavalo ani z jednej, ani z druhej strany. Vlastne ani nevieme povedať, kto prvý ho porušil, lebo tam nie sú žiadni ľudia, ktorí by to rozsúdili. Pozorovatelia alebo jednoducho mierové misie sú na udržanie prímeria podstatné. Hypoteticky, keď bude jedného dňa mier, Progresívne Slovensko by bolo za to, aby šli slovenskí vojaci do mierovej misie alebo nie? Pretože Michal Šimečka hovorí, že nie, Ľudovít Ódor, Peter Bátor, Tomáš Valášek hovoria, že asi by to bol dobrý nápad.
My nepošleme vojakov do vojny.
Hovorím o mierovej misii.
Ale v politike je to tak, že každá mierová misia bude mať nejakú svoju podobu. Dal som si tú prácu a o tejto otázke som komunikoval s našimi najbližšími partnermi. Keď som sa pýtal v Prahe, tiež povedali, že nikoho nevyšlú. Keď som sa pýtal vo Varšave, nevyšlú nikoho. Keď som sa pýtal v Rumunsku, taktiež nikoho.
Ale kto tam potom pôjde?
Aj krajiny, ktoré dnes hovoria takýmto spôsobom, zvažujú, čo by znamenalo vyslanie vojakov do situácie, ktorú dnes nevieme nijako opísať. Naozaj by som chcel, aby sme sa správali zodpovedne. Dnes hovoriť o vyslaní vojakov je asi taká debata ako o zostavení budúcej koalície na Slovensku, dva roky pred voľbami.
Principiálne vlastne hovoríte „neviem“.
Samozrejme.
Čiže nehovoríte nie.
Nemôžem odpovedať inak ako „neviem“ a zároveň povedať, že my vojakov do podmienok, ktoré sú tam dnes, nevyšleme. Všetko ostatné je otázka nastavenia budúcej mierovej misie. Myslím, že to je zodpovedné. Keď tá situácia vznikne a my budeme mať zodpovednosť, tieto veci skonzultujeme s našimi partnermi v Česku a Poľsku. Nepodsúvajte nám prosím, že špekulujeme. To sme si už vypočuli. Treba sa pozrieť na to, čo hovorí poľský premiér. Hádam nikto nepochybuje o tom, že Poľsko stojí na strane Ukrajiny. Ale hovorí, že tam vojakov nevyšle, lebo tá situácia je taká vzdialená podmienkam, aby sme tam vojakov vyslať mohli, že je to absolútne teoretická debata.
Rozprávali sme sa o Číne a morálnych postojoch. Teraz sa dotknem Izraela. Prečo by mal byť morálny postoj napríklad k štátu Izrael a tomu, čo Izrael momentálne pácha v Gaze, iný? Asi sa útokom Hamasu nedá donekonečna ospravedlňovať aj to, že tam zomreli tisíce detí. Prečo by voči štátu Izrael mal byť morálny postoj iný? Je dôvod len to, že je to náš spojenec?
Aký morálny postoj máte na mysli?
Aj Tomáš Valášek, keď ho počúvam hovoriť o Izraeli, vždy povie, že reakcia v Gaze je neprimeraná. Ale to je tak všetko, čo k tomu povie.
Podľa mňa na to Tomáš Valášek odpovedá dobre.
Nechcelo by to aj nejaké B? Napríklad od nich kupujeme vojenskú techniku, tým vlastne podporujeme štát, ktorý momentálne pácha genocídu.
Vy hovoríte, že povedzme B. Ale keď povieme B, musíme povedať C. Jednoducho ten konflikt sa začal v nejakom momente. To je ako teraz pakistansko-indický konflikt. Neprirovnávam ho, ale on sa začal v roku 1947. Izraelsko-palestínsky v štyridsiatom ôsmom. Čo mám na to povedať?
Je mi naozaj ľúto obetí na oboch stranách. Vždy sa v tom snažím hľadať to, čo je dôležité pre Slovensko. Nie je to fráza, keď hovorím, že musí platiť medzinárodné právo, a keď všetkých vyzývam, aby medzinárodné právo dodržiavali. Je absolútne jasné, že zo strany Izraela sa porušuje medzinárodné humanitárne právo. Je to absolútne jasné. Je absolútne jasné, že ten postup je neudržateľný. Ale nesúhlasím s vami v tom, že dnes už nemožno nejakým spôsobom spájať s tým, čo Izrael robí teraz, to, čo sa udialo v októbri. Pretože tá eskalácia prišla ako odpoveď na útok Hamasu. Na popravenie nevinných.
Otázka je, či za túto situáciu môžu tisíce detí.
Nemôžu. Nemôžu a odsudzujem to. Vyjadrujem ľútosť nad každým jedným životom, či na palestínskej, či na izraelskej strane. Jednoducho takáto je podoba medzinárodnej politiky. Takáto nespravodlivá. Je mi to hrozne, hrozne ľúto.
Progresívne Slovensko má aj tento postoj, ale časť poslankýň za stranu šla na palestínske protesty. Tak aký má v tom postoj vaša strana?
Vôbec nebudem zakrývať, že časť prívržencov, aj časť členov - osobitne mladá generácia - to vidí viac na protipalestínskej strane. Iná časť to zas vidí viac na izraelskej strane. Aj vnútri PS hovorím, že nehľadajme odpovede na tento konflikt len dnešnými očami. Nehľadajme arbitra v dnešnej situácii, keď kolíska tohto konfliktu je naozaj niekoľko desaťročí v minulosti. Lebo potom sa môžeme začať vracať v tom, že v čase, keď štát Izrael vznikol, protistrana povedala, že štát Izrael musí byť vymazaný z povrchu zemského. A naďalej to v tej doktríne zostalo.
Ako minister zahraničných vecí som bol nielen v Izraeli, ale cestoval som do Ramalláhu. Niekoľkokrát som sa stretol s palestínskymi predstaviteľmi. Ten postoj sa dá hľadať aj takýmto spôsobom. A áno, vnútri PS sú aj tí, ktorí sú presvedčení, že pravda je viac na palestínskej strane. Pravda je jedna, že trpia nevinní.
Keby sme sa ešte krátko dotkli slovensko-maďarských vzťahov, ako by ste ich teraz charakterizovali?
Na oficiálnej úrovni a podľa toho, čo hovorí slovenský predseda vlády, sú to vzťahy, ktoré sú vynikajúce. Nesmierne sa teším z toho, že sú to vzťahy dvoch blízkych. Ale nie sú v poriadku okolnosti týchto vzťahov. To, že Maďarsko je dnes jediným spojencom Slovenska v Európskej únii a v aliancii. Je to podľa môjho názoru na úkor záujmov Slovenskej republiky.
V Únii je paradoxne spojencom, ale pozrime sa na niektoré kroky Maďarska, napríklad aj na hymnu, na ktorú ste upozornili. V Maďarsku v štátnej televízii hrajú hymnu, kde je Bratislavský hrad. Predseda maďarskej strany na Slovensku nemá ani slovenské občianstvo, tiež zvláštne. Aj to, koľko peňazí investuje Maďarsko do kultúrnych aktivít na juhu Slovenska. Ono to síce vyzerá, že konkrétne Viktor Orbán má s Robertom Ficom dobré vzťahy, skôr sa však pýtam na to, v akom stave sú vzťahy štátov.
Pre Slovensko nie je dobré, že naším jediným spojencom v Európskej únii je Budapešť. Pre Slovensko nie je dobré, že sme sa vlastne pridali k štátu, ktorý bol izolovaný, bol sám. Viktorovi Orbánovi sa dnes podaril husársky kúsok, lebo on môže vďaka tomuto dobrému vzťahu s Robertom Ficom hovoriť, že osamotený nie je. Vy ste však veľmi správne povedali, že sú tu ďalšie okolnosti týchto vzťahov.
Bohužiaľ, za to, že som poukázal na otázku maďarskej štátnej hymny, ktorá pod seba zahŕňa slovenský symbol a vlajku, som sa stal predmetom kritiky. Beriem to sebakriticky. Uvedomujem si, že vždy, keď kritizujem kroky iného štátu, musím dodať jednu vetu: u mňa to nemá žiadny etnický podtón.
Niekto to tak pochopil?
Áno. Stal som sa predmetom kritiky, že vyťahujem národnostnú kartu. Nie je to tak. Aj ako minister zahraničných vecí, keď som sa ohradil proti tomu, že susedný štát ide nakupovať pôdu na území Slovenskej republiky. Alebo keď Viktor Orbán hovoril o odtrhnutých územiach, dovolil som si povedať, že to nie je v poriadku.
Tie vzťahy majú dve roviny. Jedna je účelová – to je tá, že Robert Fico vzhliada k politike Viktora Orbána. Podľa môjho názoru aj tým hrubo poškodzuje záujmy Slovenskej republiky. Toto však nemá nič spoločné s tým, že sú tu naši maďarskí spoluobčania. Mimochodom, mnohí z nich sú veľmi kriticky nastavení k politike Viktora Orbána, k európskej politike.
Tiež to vyzerá, že sú pol na pol, podobne ako celá naša spoločnosť. Má Viktor Orbán nejaké územné chúťky? Máme to takto chápať?
Keby ich mal, nerobil by to inak. Som voči tomuto veľmi zdržanlivý, mám kolegov, ktorí sú v tomto oveľa priamejší. Myslím, že naozaj treba vážiť slová. Ale po čom ja volám a sám za seba to aj robím, prosím Maďarov, aby aj oni vážili slová a gestá, ktoré sú dôležité aj v bežnom živote, aj medzi štátmi. Mám na mysli tému histórie a samotného Trianonu, ktoré sú v Maďarsku naďalej veľmi silné a emočné.
Uvidíme, ako dopadnú voľby, ktoré Maďarsko čakajú, a či vôbec tam ešte nejaké slobodné budú, lebo aj také riziko tu je. Poďme ešte krátko domov, k opozičnej spolupráci. Prečo sa, pán Korčok, javí, že je to také komplikované?
Teraz to možno prvýkrát poviem tak, ako to naozaj cítim. Lebo je tu vyvolaná téma, ktorá je pre mňa dokonca trochu transcendentálna. Žil som už všelikde, ale nikde som nezažil, aby sme s takou vášňou, s takými emóciami rozprávali o budúcich partneroch a koalíciách na základe prieskumov, ktoré sú robené dva a pol roka pred voľbami.
Ale dobre, keďže to téma je, musíme si s tým nejako poradiť. Opozičná parlamentná spolupráca ako taká je dobrá. Nie som členom parlamentu, ale pokiaľ ide o spoločný postup, keď ide o legislatívu, tam je.
Ale zvonka sa to javí, ako keby sme sa nevedeli dohodnúť. Myslím si, že dva a pol roka pred voľbami sa treba sústrediť na jedno: každá strana, v mojom prípade Progresívne Slovensko, sa snaží dosahovať čo najlepšie výsledky. Ja som k vám utekal rovno z Kysúc, kde som bol dva dni. Od zajtra je celé PS na Orave. Robme si svoju politickú prácu, rozprávajme sa s ľuďmi, aby videli, že je tu nejaká alternatíva. Podľa mňa toto je to, na čo sa dva a pol roka pred voľbami máme sústrediť. Nepopieram, že sú tu isté prieskumy a preferencie, ktoré hovoria o možnosti prepadu hlasov. Tomu treba zabrániť.
Dostaneme sa k tomu. Iba zopakujem, že dva a pol roka pred riadnymi voľbami, lebo môžu byť aj predčasné.
Samozrejme.
A tie môžu byť aj o pol roka, takže uvidíme.
Môžu.
Ivan Mikloš tento týždeň v komentári pre SME napísal: „Už dávno sa aspoň PS, SaS a Demokrati mali dohodnúť na spoločnom postupe a tieňovej vláde.“ Nie je tieňová vláda dobrý nápad?
Myslím, že nie je dobrý nápad hovoriť o tieňovej vláde troch strán, dokonca ani neviem, či niečo také funguje. Viem si predstaviť tieňové vlády jednotlivých strán, my na to určite budeme hľadať dobrý timing. Ale je dva a pol roka do volieb. Tie voľby môžu dopadnúť úplne inak ako to, o čom tu teraz vedieme teoretickú debatu. Snažím sa o to, aby Progresívne Slovensko vedelo ľudí osloviť, ale v akýchsi odkazoch som zdržanlivý. Niektoré veci, ktoré prostredníctvom opozičného prekárania sa a mediálnych odkazov idú von, sa mi nepáčia.
Myslíte, keď Martin Dubéci v Postoji povedal, že s Matovičom sa nedá vládnuť?
Nie, my len trpezlivo odpovedáme na otázky.
Ja len aby som rozumela, čo myslíte.
Sú tu odkazy, kto, s kým a kde sa má zlučovať. Zároveň akoby opakovaná skepsa okolo toho, čo bude, keď Demokrati neprejdú. Prečo by sme mali smerom k Demokratom dávať toľko odkazov, že neprejdú? Oni robia svoju prácu. Pred nami, pred riadnymi voľbami je dva a pol roka.
Vyzerá to tak, že sa schyľuje k tomu, že KDH bude so Smerom hlasovať za zmenu ústavy. Konkrétne o adopcii detí pármi rovnakého pohlavia. V prvom rade to uškodí adoptovaným deťom, lebo páry rovnakého pohlavia si ich dnes adoptovať nemôžu. Inými slovami, je to virtuálna téma. Ale tá formulácia, ktorú zvolili, spôsobí, že si deti nebudú môcť adoptovať ani jednotlivci. Aj ja mám vo svojom okolí asi dve alebo tri ženy, ktoré si samy adoptovali dieťa z detského domova. Asi sa zhodneme na tom, že je to lepšie, ako keby ostali v domove, že takto získajú normálnu rodinu. Nebude pre vás zásadný problém, keď KDH podporí takýto návrh?
Myslím, že vecne to problém je. Aj počas prezidentskej kampane som si osvojil jednu vec – právo a dobro dieťaťa by malo byť na prvom mieste. Ale tu chcem dať za tým bodku, lebo si myslím, že ide o vážnejšie veci.
Nebudem dávať žiadne odkazy smerom ku KDH, nech si to vyhodnotia vo vnútri. Aj v témach, ktoré sú pre tú-ktorú stranu prioritné, napríklad pre KDH tieto takzvané kultúrno-etické otázky. Pre mňa sú to však ľudskoprávne otázky.
Podľa mňa je dôležitý nielen obsah, ale aj to, s kým. Prekáža mi, ak sa vytvára dojem, akoby to pre premiéra, ktorý s touto témou prišiel, bola hodnotová otázka. To vôbec nie je hodnotová otázka. To je čisto, ako to on povedal, na rozdelenie KDH.
„Vykostiť KDH“, tak to povedal.
Mne chýba, že nepovedali: nejdeme hrať hru s premiérom, pre ktorého sú tieto otázky absolútne, ale absolútne irelevantné. To je čisto politicky utilitárny krok, ako rozdeliť, ako oslabiť, ako vraziť klin v tomto prípade do KDH. A to nie je správne. Ale v tejto chvíli nebudem dávať KDH žiadne odkazy. Viete, čo ma tam ešte vyrušuje? Otázka nadradenosti európskeho práva.
Robert Fico ide po konkrétnej formulácii, aspoň ja to tak čítam. Klauzula o tom, že sa spochybní nadradenosť európskeho práva. Obrovský problém. Chcem veriť, že aj KDH tieto veci zváži. Máme tu príklad Poľska, ktoré sa oprávnene dostalo do obrovských problémov, keď sa chcela akoby eliminovať jurisdikcia Európskeho súdneho dvora. To je obrovský problém a obrovské riziko, ktorému by sa nemali vystaviť. Vnímam, že pre KDH je to autenticky hodnotová téma, ale naskočiť na to, že je to hodnotová téma aj pre Roberta Fica? Ja to takto nevidím.
Ešte posledná otázka k Demokratom. Téma, o ktorej ste hovorili, že by ste sa mali zjednotiť na jednej kandidátke. Je reálne, že Demokrati by boli na kandidátke Progresívneho Slovenska?
Teraz to naozaj nie je myslené voči vám, ale ja by som bol oveľa radšej, keby sa strany, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti, sústredili na seba. Toto nie sú dobré odkazy, nepáči sa mi takto si niečo odkazovať. Nebudem to opätovať, ale najmä nebudem dva a pol roka do volieb prijímať tú hru, že kto, kde a na akej kandidátke bude. Nech sa kolegovia zo strán, ktoré rotujú kdesi pod a nad piatimi percentami, sústredia na to, aby boli v bezpečí.
Nie je to "v bezpečí" byť na vašej kandidátke?
Máme dva a pol roka do volieb. Ja s nimi túto hru nehrám.
Keď hovoríte, že majú robiť na tom, aby boli v bezpečí, nie je jednou z možností byť na vašej kandidátke?
Nie, poctivý spôsob je byť v bezpečí nad päť percent. Veď to sú strany, ktoré nevznikli pre to, aby to niekde zaparkovali. To sú strany, ktoré rešpektujem a ktoré sa usilujú preraziť so svojím programom. Či už je to SaS, Demokrati, hovorím za seba: Poďme zabrať. Poďme v PS ešte zabrať. Teraz idem z Kysúc, PS je na Orave. Musíme byť s ľuďmi ešte viac. Mne voliči povedali presne, čo si želajú – aby sme boli viac prítomní po celom Slovensku. Ale nie takéto odkazy, že tuto zaparkuj niekde inde. Zaber, aby to bolo nad piatimi percentami.
Martin Dubéci v Postoji povedal, že s Igorom Matovičom si nevie predstaviť stabilnú koalíciu. Vy ste s Igorom Matovičom vo vláde boli ako minister. Aj ste s tým potom v jednom bode praštili, aj si vás pamätám v prezidentskom paláci, že ste boli naozaj autenticky nahnevaný. Skúste mi z vašej skúsenosti povedať, či sa teda s Igorom Matovičom dá vládnuť stabilne, alebo nie.
V tom som veľmi skeptický. Ale myslím si, že voličovi sme dali odkaz, keď sme 8.mája boli na protestnom zhromaždení s Demokratmi. Keďže sa tu tá debata rozbehla, my hovoríme, že tie tri strany tvoria preferovanú koalíciu.
Hovoríme to aj vzhľadom na skúsenosť s tým, ako viedol vládu a koalíciu vtedajší premiér Igor Matovič. Ale mňa na tom ešte vyrušuje jedna vec, a to že opozičné strany môžu mať odlišné programy, ale útočia na nás. A mne sa to nepáči. Namiesto toho, aby sme pochopili, kto je oponent, kto škodí Slovensku.? To je súčasná vláda. Dovnútra opozície sú tie útoky, bohužiaľ, najviac zo strany Slovensko. Vidíme, že útočia na ostatných partnerov, osobitne na PS. Toto sa nesmie diať.
