BRATISLAVA. Viaceré slovenské školy sa pri testovaní prvýkrát dostali na úroveň priemeru krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Ich spoločným menovateľom je program finančného vzdelávania FinQ, ktorý žiakov základných a stredných škôl učí kritickému mysleniu a zručnostiam potrebným pre 21. storočie.
Aktuálne výsledky prezentovali vo štvrtok predstavitelia a partneri programu na pôde Národnej banky Slovenska, ktorej nadácia je spolu s Nadáciou Slovenskej sporiteľne zakladateľom FinQ Centra.
„Program FinQ je programom rozvoja finančnej gramotnosti, ale rozvíja celú funkčnú gramotnosť žiakov. Učí deti myslieť, zamýšľať sa nad tým, ako budú riadiť v živote svoje financie, ale nielen to, ale aj čo sú reálne hodnoty. Ako si napríklad plánovať svoje vzdelávanie, že vzdelávanie je hodnota, že ním môžu manipulovať napríklad reklamy, pochopiť túto manipuláciu, zamyslieť sa nad informáciami,“ priblížila Darina De Jaegher, hlavná expertka EDUAWEN EUROPE, odborného partnera FinQ Centra.
Program nie je samostatným predmetom, ale súčasťou výučby na bežných predmetoch ako matematika, slovenčina, cudzie jazyky, dejepis, fyzika, ale aj telesná výchova.
FinQ aktuálne využíva vyše 3500 vyškolených učiteľov z 333 škôl, v ktorých študuje viac ako 121.000 detí. Za rok 2024 otestovali takmer 29.000 žiakov, za tri roky spravili vyše 65.000 hodnotení.
Priemysloviek by mohlo byť menej a mohli by byť päťročné, Drucker predstavil plány Čítajte Testovanie za rok 2024 podľa predstaviteľov programu ukázalo, že najlepšie školy už dosiahli úroveň štandardu krajín OECD, ktorá hovorí o tom, že ich žiaci dokážu samostatne analyzovať problém, rozhodovať sa a riešiť ho.
„Žiaci, ktorí sú na tom v úvodnej diagnostike relatívne zle a program FinQ sa správne implementuje, dokážu urobiť v rámci jedného až dvoch rokov posun až o celú jednu úroveň. Napríklad z úrovne začiatočníka dokážu ísť na úroveň pokročilého, čiže už tam dokážu samostatne uvažovať,“ priblížila Jaegher.
Tí žiaci, ktorí sú už na dobrej úrovni, sa podľa nej pri správnom využívaní programu na škole môžu každý rok posúvať o štvrť úrovne nahor.
Testovanie FinQ tiež ukázalo, že najslabšie výsledky vykazujú žiaci na 2. stupni základných škôl (ZŠ), na ktorých je potrebné sa v ďalšom vzdelávaní prioritne zamerať.
„Druhý stupeň ZŠ je problematický hlavne preto, že učitelia očakávajú, že žiaci, keď už doňho nastúpia, budú vedieť samostatne uvažovať. Oni im vyložia nejakú látku, povedia im veľmi veľa nových pojmov, dajú im písomku, aby im tie pojmy relatívne jednoducho reprodukovali. Ale žiaci nemajú alebo majú veľmi malý priestor o týchto pojmoch uvažovať, pýtať sa, riešiť problémové úlohy, kde by dané pojmy mohli použiť. Učitelia sa sťažujú, že nemajú čas, žiaci sa sťažujú, že ich učenie nebaví. A to je obrovský problém, ktorý musíme zvrátiť,“ doplnila Jaegher.
