"Podmienky zmieru, ako ich definuje Robert Fico, sú neuskutočniteľné. Akúkoľvek kritiku považuje za útok na svoju osobu a z jeho pohľadu by nastal zmier, ak by sa médiá zaradili do jedného šíku s vládou," hovorí Beata Balogová v relácii Aréna s Janou Krescanko Dibákovou a odmieta, že by médiá boli nositeľmi nenávisti.
"My sa musíme ozývať, keď vidíme, že Robert Fico svojimi krokmi rozkladá demokratické inštitúcie," dodáva šéfredaktorka s osobným priznaním, že od atentátu ešte starostlivejšie dohliada na niektoré výrazy v textoch, ktoré denník SME zverejňuje.
Napriek tomu, že Úrad vlády a tváre Smeru hovoria len o útokoch vo vzťahu k politikom a rodinným príslušníkom straníkov, nejde o objektívny pohľad na šírenie nenávisti. Tej musia okrem opozície čeliť aj novinári – a to v oveľa vyššej miere ako v minulosti: "Po atentáte, a najmä po prvom vystúpení Roberta Fica, sa bezprecedentne zvýšili útoky na novinárov. Pamätám si dni, keď sa na mňa denne z môjho mailboxu liala nenávisť. Len za posledných pár dní som si vypísala nejaké odkazy, ale potom som si uvedomila, že by som ich ani nevedela prečítať, lebo sú také vulgárne a také nenávistné, že nepatria do verejného priestoru. A toto je niečo, čo Robert Fico absolútne prehliada. Šírenie nenávisti je zbraňou, ktorou môžu vytlačiť niektorých novinárov z profesie."
Vláda avizuje kroky proti šíreniu nenávisti. Už dnes však nedostatočne chránime obete tohto typu prejavov a neposkytnutie včasnej podpory zo strany bezpečnostných zložiek malo svoj podiel aj na smrti Jána Kuciaka – jedného z novinárov, dnešných terčov nenávisti. Paradoxom doby je, že Kuciakovi nebola poskytnutá dostatočná ochrana práve v čase, keď bol na čele polície jeden z najhlasnejších kritikov dnešnej situácie – Tibor Gašpar. "Útoky na novinárov boli prvé, ktoré neboli vyšetrované. Aj verbálne útoky Kočnera na Jána Kuciaka," pripomína šéfredaktorka.
Ako vytvoriť lepšiu atmosféru? Náročná úloha aj pre samotný Smer, keď má vo vlastných radoch Blahu a jeho tváre právne zastupujú Bombica.
