BRATISLAVA. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) chce ísť do parlamentných volieb samostatne a neplánuje sa spájať s inými stranami.
Avizoval to líder hnutia a poslanec Národnej rady SR Michal Šimečka v nedeľnej relácii Politika 24 na Joj 24.
Zároveň mieni, že treba zabezpečiť, aby neprepadli hlasy opozičných voličov. Nie je to však podľa neho otázka na PS, ale je to zodpovednosťou strán, ktoré majú v prieskumoch percentá okolo hranice zvoliteľnosti.
„Myslím si, že je to primárne zodpovednosťou politických strán, ktoré sú okolo piatich percent a teda im hrozí, že ich hlasy môžu prepadnúť. Je to primárne ich zodpovednosťou sa o to postarať. My ako PS v tom budeme nápomocní, či už v zákulisí, alebo aj verejne,“ poznamenal.
Fico sa zaoberá len sám sebou
Šimečka zároveň kritizoval súčasnú vládu. Myslí si, že premiér Robert Fico (Smer) už nie je spôsobilý vládnuť. Vyčítal mu, že nerieši problémy krajiny, ale zaoberá sa len sám sebou. Volal preto po zmene.
Nikto z politikov Progresívneho Slovenska, ale ani z iných opozičných strán, nikdy nespochybnil to, že sa stal atentát na premiéra Fica, povedal Šimečka.
Pokiaľ podľa neho existujú konšpirácie o atentáte, je to dôsledok toho, že ľudia nedôverujú vláde.

„A v niečom si za to môže sama," povedal Šimečka. Pripomenul napríklad uniknuté video strelca, ale aj samotný proces vyšetrovania, ktorý podľa neho v ľuďoch zasial nedôveru. Šimečka tiež poukázal na vyhlásenia predstaviteľov koalície o hrozbe prevratu. „Čo bol čistý výmysel," skonštatoval predseda PS.
Šimečka tiež zdôraznil, že atentát sa politicky zneužíva proti opozícii, médiám a tiež občianskej spoločnosti „To, čo vládni predstavitelia a najmä strana Smer z toho urobili, najmä pri tomto výročí to je niečo podľa mňa nehanebné. Oni už sa dostali do polohy, že obviňujú všetkých občanov, ktorí boli niekedy na protivládnej demonštrácii, že si prajú smrť Roberta Fica," doplnil Šimečka.
Útoky na rodinu ho neodradia
Lídra PS mrzia osobné útoky predsedu vlády na jeho osobu a jeho rodinu. Označil to za podlé. „Mňa ani moju rodinu to nijakým spôsobom neznepokojí a mňa to neodradí,“ skonštatoval.

Alternatívou by podľa neho bola vláda strán PS, SaS, KDH a Demokrati. Predpokladá, že s danými partnermi by mohli vytvoriť stabilnú vládu. Obáva sa, že s hnutím Slovensko by to nešlo.
„Ja chcem, aby tá alternatíva vydržala. Celé Slovensko má skúsenosť s tým, ako vládol Igor Matovič a ako pôsobil ako člen koalície. Tá skúsenosť mi hovorí, že to nebude stabilné a padne to po mesiaci, dvoch mesiacoch a príde znovu Robert Fico alebo iná vláda,“ dodal.
Von der Leyenová by mala požiadať o dôveru
Diskutovalo sa aj o zahraničnej politike. Šimečka sa vyjadril ku kauze Pfizergate týkajúcej sa nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19 v Európskej únii (EÚ).
Reagoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že Európska komisia (EK) pochybila, keď odmietla zverejniť správy medzi jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a šéfom spoločnosti Pfizer.

Myslí si, že šéfka EK sa má plne podriadiť súdnemu rozhodnutiu. Mieni, že proces mal byť transparentný a kauza nepomáha dôveryhodnosti EÚ. Zároveň si však podľa neho treba uvedomiť, že mnoho ľudí by na Slovensku zomrelo, ak by EK neobstarala vakcíny pre celú Úniu. Skonštatoval, že rozumným politickým krokom by bolo, keby Leyenová požiadala europarlament o vyslovenie dôvery.
Šimečka tiež vysvetlil, prečo Fica nazýva premiérom vojny. Ficova návšteva Moskvy bola totiž podľa neho oslavou vojny. „Lebo tá vojenská prehliadka a tie prejavy, to bolo o vojne, to bola oslava vojny," povedal Šimečka s tým, že ruský prezident Vladimír Putin priamo spojil II. svetovú vojnu a vojnu proti Ukrajine. „A Robert Fico tomu robil stafáž," dodal šéf progresívcov.
Fico trvá na nevyhnutnosti transakčnej dane
O téme transakčnej dane by sa mali koaliční lídri rozprávať na koaličnej rade, ktorú plánuje premiér Robert Fico (Smer) zvolať koncom nasledujúceho týždňa. Naďalej hovorí o jej nevyhnutnosti, ale bude diskutovať o návrhu z dielne SNS.
Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Fico by rád znížil okruh tých, ktorí musia daň platiť, no len v prípade, ak sa nájde náhrada za výpadok peňazí do rozpočtu.
Fico zdôraznil, že zodpovednosť za konsolidáciu treba rozložiť na všetkých. Upozornil na praktiky, ktoré ju obchádzajú. Zatiaľ sa lídri o problematike transakčnej dane na koaličnej rade nerozprávali, Fico tak plánuje urobiť koncom týždňa.

„Chcem sa pozrieť, čo tam je. Ak niekto príde a povie, poďme z toho 700-miliónového balíka odškrtnúť 150, aby sme niekomu pomohli a uvoľnili, v poriadku. Ja budem rád, ak sa zníži okruh tých, ktorí majú platiť transakčnú daň. Len si pýtam odpoveď, čím nahradíme vypadnutých 150, 200, alebo 300 miliónov eur,“ odkázal.
Ak by niekto prišiel s riešením, ako nájsť 700 miliónov eur, zrušil by transakčnú daň. Nevie, aký presný dosah má návrh od SNS. „Návrh zákona si pozriem s plným rešpektom a budeme sa rozprávať, či vieme nájsť náhradu za vypadnuté peniaze z transakčnej dane,“ dodal.
Úvaha o dosahu pandemickej dohody
Pandemická dohoda je podľa Fica typickým príkladom toho, či je krajina suverénna. Kritizuje opozíciu, že ju chce automaticky podporiť, myslí si, že ani nevie, čo je v nej napísané.
„Veľmi som spozornel, keď prišli prvé pripomienky z ministerstva spravodlivosti. Mali sme celý rad konkrétnych návrhov,“ povedal s tým, že sa týkali suverenity i ľudských práv, no všetky návrhy odmietli.

„Svetová zdravotnícka organizácia sa stane pánom sveta, ak by došlo k pandémii,“ tvrdí Fico o tom, čo by pandemická dohoda priniesla. Zopakoval, že slovenská delegácia bude navrhovať hlasovanie o dohode a nie prijatie všeobecným súhlasom. Bude takisto naďalej presadzovať pozmeňujúce návrhy SR.
Ak sa bude o pandemickej dohode hlasovať v predloženej podobe, slovenská delegácia má príkaz nepodporiť ju. Premiér takisto tvrdí, že pandemická dohoda dáva „farmafirmám“ a nadnárodným inštitúciám obrovskú kontrolu. Myslí si, že obsahuje aj prvky povinného očkovania.

Ficovi je ľúto, že nedošlo k dohode na presune politických diskusií na pracovný týždeň. Chce sa o tom aj naďalej rozprávať. Premiér zdôraznil aj úlohu eurokomisára pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroša Šefčoviča v súvislosti s rokovaniami medzi EÚ a USA vo veci ciel.
„Veľmi pozorne treba pracovať a spolupracovať s komisárom Marošom Šefčovičom, ktorý má na starosti obchodnú vojnu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou,“ skonštatoval premiér.
Zároveň pripomenul novelizáciu zákona o skrátenej práci, ktorá by mala pomôcť slovenským automobilkám.
„My im ponúkame - neprepúšťajte tých ľudí. Radšej ich nechajte doma v pracovnom pomere a budú dostávať cez zákon o skrátenej práci 80 percent mzdy," vysvetlil predseda vlády s tým, že 60 percent mzdy by uhrádzal štát a 20 percent zamestnávateľ.
„Na májovú schôdzu (parlamentu, pozn. SITA) to ide," zdôraznil Fico. Zároveň je podľa neho potrebné podporovať úsilie o dosiahnutie dohody medzi EÚ a USA.
Kaliňák chce určiť mantinely slobody prejavu
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) si myslí, že legislatívy týkajúce sa slobody prejavu treba sprecizovať. Mieni, že aktuálne zákony nie sú napísané dobre.
Poukázal pritom na to, že polícia rieši europoslanca a podpredsedu strany Smer Ľuboša Blahu pre pozdrav z obdobia socializmu, no líder hnutia Slovensko Igor Matovič nemá postih za to, že vyliezol na bránu Úradu vlády SR a kričal na nej.
Vyplýva to z jeho vyjadrenia v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12.
„Ja si myslím, že my to musíme vyprecizovať. Nehovorím, že sprísniť, ale presne vyprecizovať, že čo je čo. Aj ľudia by mali vedieť, že keď mám 60 alebo 50 povolenú rýchlosť, tak keď idem 70-tkou, prekročil som hranice. Bohužiaľ, v tomto verbálnom zákone nie je úplne jasné, čo ešte môžem a čo nie,“ poznamenal Kaliňák.

Zároveň deklaroval, že je zástancom slobody prejavu a treba ju nechať v čo najširšej miere. „Ja si myslím, že tú hranicu máme hľadať presne tak, ako to stanovuje Európsky súd pre ľudské práva v časti podnecovania k násiliu. Práve tá násilná časť je to, čo už je za hranicou zákona,“ doplnil.
Podpredseda opozičného KDH Viliam Karas skonštatoval, že pri akomkoľvek vstupovaní do slobody prejavu je zásadne opatrný. „Aj napriek tomu, že sa zneužíva,“ skonštatoval. Treba podľa neho vážiť, kedy vstúpiť do slobody prejavu, lebo sa to môže vrátiť ako bumerang.
Je zvedavý na zákon proti šíreniu nenávisti v online priestore, ktorého prípravu avizovalo ministerstvo vnútra. Myslí si, že to nepomôže upokojiť napätie. Hovoril o tom, že problémom SR je, že každý problém sa rieši legislatívnou zmenou namiesto aplikovania aktuálnych právnych noriem. Súčasná legislatíva v tejto veci je podľa jeho slov krásne nastavená, ale neaplikuje sa.
Politika orientovaná na lajky
Politici sa vyjadrili aj k minuloročnému atentátu na premiéra a politickej kultúre a komunikácii. Hovorili o hrubosti a agresivite vo verejnom priestore. Kaliňák kritizoval viaceré opozičné strany za burcovanie. Myslí si, že slovenská politika bola kedysi prácou džentlmenov, no zmenilo sa to po vstupe Matoviča do nej.
Karas poukázal na to, že vládne a niektoré opozičné strany si nemajú čo vyčítať z pohľadu hrubosti prejavu.
„My sme zhrubli v posledných rokoch," skonštatoval Karas tým, že zmena nastala vtedy, keď sa politiky chopili mediálni mágovia a začali sa orientovať na to, čo prináša „lajky". „To rozdelenie, ten konflikt, Vám generuje vizibilitu a vizibilita Vám dáva hlasy," uviedol Karas. Doplnil, že keď sa z politiky stala šou, začala sa utŕhať od svojej hlavnej podstaty, ktorou je služba človeku a občanovi.
Smeru vyčítal napríklad kampaň, v ktorej označovali poslancov parlamentu, ktorí podporili dohodu o obrannej spolupráci s USA, za vlastizradcov. Kaliňák to považuje za vecnú kritiku a avizoval, že zmluva sa bude meniť.
Fico podstúpil tri operácie
Premiér Fico podstúpil po atentáte na jeho osobu tri operácie, spresnil Kaliňák a doplnil, že v tom čase predstavitelia vlády informovali len o dvoch.
„Pretože už tretia operácia by vyvolala zásadnú nespokojnosť. Sme sa extrémne báli tej reakcie, že ako je možné, že sa nejaká pokazila," uviedol minister s tým, že žiadna operácia sa nepokazila, ale išlo o vývoj organizmu. „Vývoj organizmu po tom atentáte má niekoľko fáz," vysvetlil Kaliňák.

Minister tiež vysvetlil, prečo o stave premiéra po atentáte informovali viac politici ako lekári. „Lekári nechceli komunikovať, pretože sa báli. To bol atentát!" vyhlásil Kaliňák. Ako ďalej uviedol, každý sa v tej chvíli bál.
„Vy ste nevedeli, čo sa presne deje, vy ste nevedeli, ako to celé vzniklo," doplnil Kaliňák s tým, že v tom čase všetci boli neistí. Preto podľa neho padlo rozhodnutie, že lekári nechcú mediálne vystupovať. „A hlavne ten stav Roberta Fica bol veľmi vážny," dodal minister obrany.