Krízové riadenie treba podľa Šutaja Eštoka zreformovať, vznikne nový útvar. Zdorj: TASR
BRATISLAVA. Krízové riadenie štátu treba podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) zreformovať.
Na ministerstve vnútra tak vznikne útvar pre krízové riadenie. Bude na úrovni policajného či hasičského zboru.
Rezort pripravuje novely zákonov
Rezort pripravuje aj legislatívne zmeny a chce pripraviť plán na rekonštrukciu krytov civilnej obrany a vybudovanie nových. Šutaj Eštok to uviedol na tlačovej konferencii.
„Štruktúra útvaru bude postavená na ústrednom stredisku a následne to budú silné krajské regionálne štruktúry, ktoré budú nielen monitorovať hrozby, ale aj navrhovať opatrenia, ako som už jasne povedal. Budú to veľké krajské strediská. Dnes ten systém je nastavený tak, že systém krízového riadenia je primárne na okresných úradoch,“ uviedol Šutaj Eštok.
Rezort pripravuje aj novely viacerých zákonov, ktoré majú reformu umožniť.
„Bude to novela zákona o riadení štátu, bude to novela zákona o civilnej ochrane a o všetkých vyhláškach, ktoré s tým súvisia, bude to aj zmena zákona o integrovanom systéme, tých zmien bude pomerne veľa, každá z týchto zmien vzíde z diskusie z participácie, lebo nič lepšie sa nemôže stať ako vecná odborná diskusia,“ vyhlásil štátny tajomník rezortu vnútra Michal Kaliňák.
Šutaj Eštok doplnil, že legislatívne návrhy chce ministerstvo predstaviť ešte v tomto roku. Od začiatku roka sa zároveň v rámci rezortu začala interná reorganizácia. Nespresnil, čoho presne sa týka.
Ako minister poukázal, na Slovensku je evidovaných 1530 krytov civilnej ochrany. Ochranu dokážu poskytnúť približne štyrom percentám populácie.
Predstava generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Ervína Erdélyiho je, aby sa do piatich rokov počet miest v krytoch zvýšil na osem percent populácie. Do roku 2035 až 2040 by to podľa neho mohlo byť 30 percent.
Šutaj Eštok si myslí, že využiť sa dá aj spolupráca so súkromnými spoločnosťami. Štát by vedel podporiť finančnou sumou projekty, v ktorých sa napríklad nezrekonštruované kryty civilnej ochrany nachádzajú s tým, že sa kryty opravia a v prípade krízy sa môžu využiť.
Slovensko by opravy bunkrov mohlo podľa ministra vnútra financovať aj prostredníctvom eurofondov. Naznačil zároveň, že by obnovu zariadení mohol štát platiť aj z prostriedkov na obranu.
„Revitalizácia a rekonštrukcia krytov civilnej obrany je jednou z položiek, ktorú Severoatlantická aliancia uznáva pri vykazovaní výdavkov,“ podotkol Šutaj Eštok.
Mikulec hovorí o meškaní
Minister vnútra mal mať po roku a pol vládnutia plán na reformu civilnej ochrany už pripravený. Namiesto toho prišiel v pondelok s oznámením, že ho ide tvoriť. V reakcii na pondelkovú tlačovú konferenciu šéfa rezortu vnútra o reforme krízového riadenia štátu to vyhlásil exminister vnútra a poslanec Národnej rady SR Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ).
„Kryty civilnej ochrany bude treba do budúcna mať pre rôzne krízové situácie, ale ich plánovanie presahuje možnosti ministerstva vnútra vrátane rozpočtových a je treba to riešiť na úrovni štátu. Je to obrovský projekt a jeho realizácia si vyžiada roky budovania a efektívne vynakladanie financií,“ upozornil Mikulec.
Ako exminister dodal, civilná ochrana bola po revolúcii zanedbaná a v časoch pandémie sa ukázalo, že je v dezolátnom stave.
Chyby podľa neho nastali za vlád Vladimíra Mečiara a Roberta Fica (Smer), keď sa kryty odpredávali súkromným osobám. Tvrdí, že vtedajšie vlády podcenili nutnosť mať civilnú ochranu v rukách štátu.
