BRATISLAVA. Pre audítorské a poradenské firmy nastali dobré časy. Štvrtá vláda Roberta Fica zo Smeru sa na ne spolieha oveľa viac ako na vlastných úradníkov.
Najväčšiu pozornosť pútajú zmluvy za 58 miliónov eur podpísané v prvej polovici minulého roka s piatimi poradenskými firmami. Mala sa tak dočerpať končiaca rámcová zmluva.
Rozsah 814-tisíc osobohodín je taký veľký, že vyvoláva pochybnosti. Násobne prekračuje personálne kapacity väčšiny týchto firiem.
Väčšinu práce tak budú zrejme musieť posunúť na subdodávateľov, ktorí neprešli žiadnou súťažou. Jedna firma však čestne vyhlásila, že ich využívať nebude.
Niektoré výstupy už mali firmy odovzdať, ale štátne úrady ich nechcú ukázať. Zdôvodňujú to obchodným tajomstvom.
Dočítate sa:
- Ako sa Ficova vláda postavila k využívaniu externých audítorských firiem.
- V čom nesedia zadania od štátu a kapacity firiem, ktoré majú robiť analýzy.
- Ktoré štátne inštitúcie najviac využívali rámcové zmluvy a na čo.
O rámcovej zmluve
Veľká rámcová zmluva na audítorské a konzultačné služby bola vysúťažená ešte za tretej vlády Smeru.
V roku 2020 potom ministerstvo vnútra podpísalo rámcové zmluvy so šiestimi víťaznými firmami: Radvise Group, Ernst & Young, Stengl, Centire, Alistiq a BDO Audit. Zmluvy boli na štyri roky a maximálny limit stanovili na 84 miliónov.
Šéf združenia Slovensko.digital Peter Steinhübl tomu hovorí špajzové zmluvy a kritizuje ich, pretože sa tým obchádza štandardné verejné obstarávanie.
Berie sa to tak, že súťaž už raz prebehla a teraz si štát môže kupovať čokoľvek, až kým neminie limit.
Za vlády OĽaNO sa zmluva využívala málo. Zámerom vtedajšej vlády bolo skôr budovať vlastné kapacity. Ak služby dodá externá firma, je to zvyčajne drahšie a know-how zostane firme.
Po voľbách sa stratégia zmenila a Ficova vláda sa vrátila k využívaniu externých audítorských firiem.
Keďže životnosť štvorročnej rámcovej zmluvy sa blížila ku koncu, v posledných mesiacoch ju začali ministerstvá a ďalšie štátne úrady čerpať naplno.
V centrálnom registri zmlúv sme napočítali 29 tzv. realizačných zmlúv podpísaných od februára do júla 2024 spolu na takmer 58 miliónov. V rokoch 2021 - 2023 sa vyčerpalo 17 miliónov eur.
Napríklad firma Stengl uzatvorila v rokoch 2021 až 2023 sedem zmlúv spolu za 3,3 milióna eur. V roku 2024 to bolo šesť zmlúv za 21 miliónov eur.
Firma pochybnosti nevysvetlila
Stengl je jedna z tých, pri ktorej existujú pochybnosti, či má na taký rozsah práce dosť ľudí. Celkovo ide o 284-tisíc osobohodín. Tri projekty má dokončiť za 18 mesiacov, jeden za 24 mesiacov a zvyšné dva mala približne za pol roka, ktorý už uplynul.
Keďže trvanie zmlúv sa prekrýva a líši, aj nároky na počet zamestnancov sa menia. V určitom momente je to však až 107 zamestnancov.
Vo výpočte predpokladáme, že jeden zamestnanec odpracuje asi 158 osobohodín mesačne (počet pracovných dní, mínus spriemerovaná dovolenka).
Od augusta 2024 do januára 2025, keď všetky zmluvy bežali naplno, by firma potrebovala odhadom 107 zamestnancov. Stengl vo svojej poslednej zverejnenej účtovnej závierke píše, že k 31. decembru 2023 mal 27 zamestnancov. Za rok 2024 údaje zatiaľ nezverejnil.
Firma má so štátom aj ďalšie zmluvy okrem spomínanej rámcovej zmluvy. Napríklad pre Generálnu prokuratúru robí nový informačný systém za 2,3 milióna eur, ktorý má odovzdať v marci 2026. Ďalšie menšie projekty robí pre SPP, Železnice SR, ministerstvá investícií či hospodárstva.
Ide skôr o orientačné porovnanie. Nevieme, či firma na prácu nevyužíva napríklad živnostníkov či dohodárov. Tiež sa nevie, akú časť práce urobia na zákazkách subdodávatelia.
Ľudia z brandže hovoria, že v skutočnosti urobia subdodávatelia väčšiu časť práce. Sú to podstatne väčšie audítorské firmy, ktoré na to majú viac kapacít.
Stengl však do troch zo šiestich zmlúv priložil čestné vyhlásenie, že nebude využívať žiadnych subdodávateľov. Aby to dodržal, v istom momente by potreboval až 74 zamestnancov, čo je takmer trikrát viac, ako mal na konci roka 2023.
Šéf firmy Andrej Petrovaj odpísal, že na otázky nebude odpovedať, pretože sú „tendenčné a nezmyselne postavené“. Redaktorovi SME odporučil, aby sa venoval pozitívnejším témam, napríklad, aké inovácie tieto zákazky prinesú verejnej správe.
