BRATISLAVA. Išlo by o najdrastickejší zásah do volebných pravidiel a schopnosti strán uspieť v nich od ich účelovej zmeny, ktorú presadilo HZDS premiéra Mečiara v roku 1998.
Zvýšenie volebnej kaucie pre strany, aby mohli vôbec kandidovať, zo 17-tisíc na 50-tisíc eur a zrušenie štátnych príspevkov pre strany, ktoré sa nedostanú do parlamentu, navrhuje Hlas a jeho predseda Matúš Šutaj Eštok. Výrazne by tým obmedzil menšie strany.
Ak by napríklad takéto pravidlá platili aj pre voľby v roku 2023, extrémistická Republika a maďarská Aliancia, ktoré sa len tesne nedostali do parlamentu, by len za minulý rok prišli každá o vyše 400-tisíc eur, hoci každú z nich volilo vyše 130-tisíc ľudí.
Predseda Hlasu a zároveň minister vnútra hovorí aj o zvýšení počtu volebných obvodov z jedného na osem či znížení počtu poslancov zo 150 na sto, čo však už patrí k bežným politickým úvahám.
Zmenu by chcel Hlas presadiť ešte tento rok. S najväčšou pravdepodobnosťou dostatočnú podporu v parlamente nezíska ani jeden z jeho návrhov.
"Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne," reaguje na predstavy Šutaja Eštoka člen vedenia Aliancie Peter Őry. Poukazuje na pád podpory Hlasu. V máji by ho podľa prieskumov Ipsos a NMS v priemere volilo 8,7 percenta voličov, čo je najhorší výsledok v päťročnej histórii strany.
Denník SME vysvetľuje, prečo návrh nemá podporu, čo by návrhy spôsobili a ako sa na zmeny pozerá Aliancia, ktorá minulý rok prispela k zvoleniu Petra Pelleginiho, bývalého straníckeho šéfa Šutaja Eštoka, za prezidenta.
1. Zrušenie príspevkov malým: "odplata" za pomoc Pellegrinimu?
Po víťazstve Ivana Korčoka v prvom kole prezidentských volieb spustil jeho súper Peter Pellegini veľkú mobilizačnú kampaň, ktorou sa snažil osloviť voličov neúspešných kandidátov.
