Najväčšou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko sú pravicoví extrémisti. Uzniesli sa na tom všetci členovia štvrtej vlády Roberta Fica. Politológa Masarykovej univerzity v Brne MIROSLAVA MAREŠA prekvapilo, že o atentáte v Handlovej sa v dokumente, ktorý vláda prijala, písalo len v dvoch vetách.
Reč je o koncepcii prevencie a boja proti extrémizmu a radikalizácii, ktorú ministerstvo vnútra vypracúva v spolupráci s ďalšími rezortmi a mimovládnymi organizáciami každých päť rokov.
„Teraz je dôležité sledovať, či sa budú politici podľa koncepcie správať,” hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa v koncepcii nepíše o Bombicovi alebo zoskupení Brat za brata,
- čo má útok pred Teplárňou s militantným akceleracionizmom,
- či je Slovensko pripravené aj na šírenie radikalizácie cez videohry.
Koncepciu boja proti extrémizmu ste sledovali od jej vzniku vrátane návrhov z medzirezortného pripomienkového konania. Čo sa dostalo do finálneho dokumentu?
Z pripomienkového konania zmizli najkontroverznejšie veci, na ktoré upozorňovali opoziční poslanci, predovšetkým tá, ktorá sa týkala spochybňovania holokaustu. Úrad vlády chcel, aby to v určitých prípadoch nebolo považované za antisemitizmus, ale táto pripomienka z návrhu koncepcie ešte pred usporiadaním zmizla.
Zmazali aj zmienku o brániacej sa demokracii, ktorá sa ešte v predošlej koncepcii nachádzala. Úrad vlády to považuje za koncept, ktorý slúži k zastieraniu dezinformácií. Je to ale absurdné. Koncept vznikol koncom 30. rokov ako obrana proti nastupujúcemu fašizmu. Podstatné veci však zostali.
Musíme vychádzať z reality súčasnej slovenskej politiky. V nej je táto koncepcia vhodná, pretože tam nájdete základné rozdelenie extrémizmu, hoc v tradičnom poňatí, a sú tam zaradené aj všeobecné úlohy, ako napríklad boj proti radikalizácii. Z môjho pohľadu majú zmysel.
Ako sa líši od predošlej koncepcie?
V zásade sa veľmi nelíši - až na to vypustenie pojmu brániacej sa demokracie. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok však povedal, že je založená na obrane právneho štátu a demokracie, takže v podstate aj keď vypustili tento pojem, matéria zostáva.
Nová koncepcia reaguje na prejavy násilného extrémizmu, ktorý sa na Slovensku rozširuje a ako hlavnú hrozbu identifikuje pravicový extrémizmus. V zahraničí niektoré spravodajské služby do svojich koncepcií zapracúvajú napríklad aj anti-inštitucionálny extrémizmus.
Znovu ale pripomeniem, že v kontexte slovenskej politickej scény sa toto javí ako maximum možného. Celkovo ju teda hodnotím skôr kladne.
Miroslav Mareš
- Popredný český odborník na problematiku politického extrémizmu a terorizmu v strednej Európe.
- Pôsobí ako profesor politológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.
- Vo svojom výskume sa zameriava na pravicový extrémizmus, militantnú demokraciu a bezpečnostné politiky v postkomunistických krajinách.
- Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií vrátane monografií o extrémizme a radikalizácii.
- Ako expert spolupracoval s domácimi aj medzinárodnými inštitúciami vrátane OBSE.
Premiér Fico začiatkom roka hovoril, že sa opozícia pripravuje na prevrat. Môže byť tento dokument zneužitý na politický boj so súpermi?
To, ako je postavená, tomu nenasvedčuje. Je tam síce spomenutý atentát na predsedu vlády - asi dvoma vetami -, no nie je to priradené k nejakému konkrétnemu smeru extrémizmu ani použité v negatívnom zmysle proti opozícii.
Okrem toho sa tam neobjavujú ani výrazy niektorých vládnych politikov, ako liberálny fašizmus alebo liberálny extrémizmus. Koncepcia je omnoho vecnejšia a vierohodnejšia než to, čo občas zaznieva v televíznych debatách, na sociálnych sieťach a tlačových konferenciách.
Fico nedávno povedal, že autoritárske režimy ako v Číne alebo Vietname sú efektívnejšie, lebo sa nemusia sústrediť na voľby. Nie je to v rozpore s dokumentom, ktorý prešiel jeho vlastným úradom?
Vychvaľovanie schopností autoritatívnych režimov, aj keď to bolo myslené na ekonomickú oblasť, vyvoláva určité otázniky. Na druhej strane demokratické voľby a demokratický ústavný štát na Slovensku nebol vládnymi politikmi explicitne spochybnený.
Teraz je dôležité sledovať, či budú politici konať podľa koncepcie. Ak nie, dá sa ich upozorniť na to, že ich rétorika je v rozpore s koncepciou, ku ktorej sa zaviazali.
Prekvapilo vás, že atentát na premiéra v Handlovej mal v dokumente taký malý priestor?
V zásade áno. Som pozitívne prekvapený, že dokument vrátane statí o Handlovej zostal vo vecnej rovine.
Prekvapujúca je aj definícia ľavicového extrémizmu v prílohe. Vzťahuje sa k anarchizmu a komunizmu, čo vyznieva paradoxne, vzhľadom na to, ako vládni politici obhajujú komunistické gestá a históriu.
Narážate na europoslanca a podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu a jeho „česť práci”, ktorým zdraví priaznivcov?
Áno, či na novo budovaný kult Gustáva Husáka.
Prečo nie sú v koncepcii zmienené aj konkrétne hrozby? Napríklad aktivity Nočných vlkov alebo šírenie extrémistických ideológií cez telegram Bombicom?
Dnes to už nie sú len Noční vlci, ale aj Brat za brata, ktorí za nich prevzali štafetu. Brat za brata tento rok avizovali dokonca zakladanie partizánskych buniek, ktoré neskôr relativizovali tým, že ide o charitatívnu pomoc.
Takéto veci by sa ale mali písať v správach o extrémizme, práve tam by mali byť uverejnené najdôležitejšie hrozby, ktorým štát a spoločnosť čelia. Na Slovensku sa však už dlho nevydávajú - alebo aspoň nie verejne.
Koncepcia môže byť stručný dokument, ktorý v prílohe alebo akčnom pláne stanoví konkrétne činnosti pre konkrétne úrady. Ale podrobnejší opis extrémistickej scény a trestnej činnosti by mal byť spätne zachytený vo výročných správach. V Česku sa vydávajú, ale niektoré subjekty sa potom súdia o to, či tam majú, alebo nemajú byť uvedené.
Už v predošlej koncepcii sa písalo o online platformách, kde sa radikalizujú ľudia, ako 4chan, telegram alebo signál. Využíval ich aj terorista zo Zámockej aj neonacistický gang, ktorý tento rok vyčíňal v Bratislave. Extrémizmu sa zjavne darí ďalej šíriť z týchto kanálov. Načo nám je v tomto koncepcia?
Koncepcia sama osebe nič nevyrieši, poskytuje osvetu a návod pre štátnu správu, teda čím sa má zaoberať a čo má robiť. Je to vládny dokument, ktorým by sa mali administratívne a vládne orgány riadiť.
Verejnosť vďaka nemu vie, čo štát považuje za extrémizmus, k čomu sa zaväzuje a proti čomu má bojovať. Vplyv to má aj na pevné zakotvenie protiextrémistických zložiek policajného zboru, ďalších bezpečnostných zborov a spravodajských služieb.
Samozrejme, to, že sa nepodarí odhaliť každý prípad alebo že sa vyšetruje postupne, neznamená, že koncepcia by nemala byť. Poskytuje základný rámec. Odhalenie neonacistického gangu v Bratislave je príkladom praxe, že sa polícii podarilo vypátrať násilnú štruktúru, pokiaľ sa zadržaným preukáže vina.
V medzinárodnej spolupráci sa zas podarilo odhaliť Pavla Beňadíka vystupujúceho ako Slovakbro, ktorý inšpiroval strelca zo Zámockej. Bol zadržaný a usvedčený.
Prípadov odhalených militantných akceleracionistov bolo viac, je tam ale dôležitá medzinárodná spolupráca, podnety často prichádzajú zo Spojených štátov. Takto sa podarilo odhaliť viacero prípadov skôr, než došlo k násilným akciám.
Ako neonacisti na Terrograme podnietili útočníka zo Zámockej, aby zabíjal Čítajte Vláda pomenovala militantný akceleracionizmus ako jednu z najväčších hrozieb. Ako sa u nás prejavuje tento fenomén?
Vo svete sa hovorí, že je už na ústupe, ale v strednej a východnej Európe sa ešte stále relatívne silno prejavuje. Slovensko je príkladom krajiny s jedným z najsilnejších prejavov militantného akceleracionizmu. Bol tu úspešne dokonaný teroristický trestný čin na Zámockej aj odhalených niekoľko ďalších ľudí, ktorí sa chystali k takýmto útokom.
V globálnych štruktúrach militantného akceleracionizmu zas dôležitú úlohu zohrával Slovakbro Beňadík, ktorý pomáhal vytvárať ideológiu a stratégiu. V tomto smere sa na to na Slovensku prejavilo veľmi silno a niektoré prípady ukazujú, že sa to ešte stále prejavuje.
Teraz sa viac pozornosť dostane novým na to nadväzujúcim javom, ako Aktívne kluby. Hnutie sa môže koncentrovať napríklad okolo klubov, v ktorých sa učia bojové umenia. Koncepcia sa o niečom takomto ešte nezmieňuje, ale môže to na Slovensku zapustiť korene.
V čom by sa mohli Česko a Slovensko navzájom inšpirovať?
U nás máme trocha inak postavené právo, pojem extrémizmus sa v trestnom zákonníku priamo nevyskytuje na rozdiel od slovenského trestného zákona. Má to potom určitý dopad v právnej oblasti.
V slovenskej koncepcii sú zas odkazy na niektoré normy Rady Európy, ale povedal by som, že by bolo treba väčšie prepojenie s Európskou úniou a jej aktivitami na poli deradikalizácie, vrátane novovzniknutého EU Knowledge Hub on Prevention of Radicalisation, v ktorom má Slovensko tiež svoje civilné aj policajné zastúpenie.
Úplne zásadné rozdiely medzi oboma krajinami ale nie sú. V Česku sa možno viac kladie dôraz na komunikáciu a obete trestnej činnosti, ale to spomína aj slovenská koncepcia.
Je Telegram taký bezpečný ako o sebe tvrdí? O používateľoch toho vie veľa Čítajte V slovenskej koncepcii sa hovorí aj o deradikalizácii a exit stratégiách, teda spôsoboch, ako sa jednotlivec môže vymaniť z radikálnej skupiny. Máte s tým skúsenosť? Funguje to?
V Českej republike čiastočne máme aj deradikalizačné programy, ale fungujú skôr preventívne. Nemáme skúsenosť s exit programami, takéto idey tu boli, bezpečnostné zložky ich však vždy zavrhli s tým, že by to u nás nemalo efekt. Časť odborníkov, ktorí sa pohybujú na poli deradikalizačnej scény, to kritizuje.
Viac skúseností s tým má Nemecko, Francúzsko alebo krajiny Škandinávie, kde boli v niektorých prípadoch deradikalizačné a exit programy úspešné. Tiež to má však určité kontroverzné rysy a v prípade islamistických aktivistov sa to nie vždy podarí.
Mimochodom, deradikalizačnú normu pred niekoľkými rokmi zriadila väzenská služba skôr na Slovensku než u nás.
Akú rolu v tom môžu zohrávať školy?
Ich úloha je mimoriadne dôležitá práve v tom, aby sa do vyučovania nedostávali extrémistické idey a skupiny, ktoré k extrémizmu inklinujú. Sú aj priestorom, v ktorom sa môže pestovať tolerancia.
Koniec koncov práve po Zámockej sa ukázalo, že atentátnik mal problémy so správaním v škole. Pedagogickí pracovníci by mali byť školení na to, aby dokázali rozoznať a identifikovať príznaky radikalizácie.
Sú školy pripravené aj na svet, v ktorom sa niektoré dezinformácie vďaka umelej inteligencii takmer nedajú rozoznať od skutočnosti?
Viac pozornosti musíme venovať mediálnej gramotnosti a schopnosti pohybovať sa v internetovom prostredí vrátane upozornenia na mediálnu manipuláciu.
Ale čo je pre mládež v súčasnosti podstatné, je gamifikácia (zo slova game, teda hra, pozn. red.) radikalizácie. To znamená, že tí, čo verbujú mládež do radikálnych štruktúr, to robia v prostredí hier. Takto sa šíria rasistické výpady aj náboženský netolerantný extrémizmus.
V súčasnosti je to minimálne v Európe brané na zreteľ.
Povedzte viac o hrách, kde sa šíri extrémizmus.
Historicky to bola napríklad rasistická hra Matiční ulice s motívmi protirómského násilia z Česka. V súčasnosti sú to často hry vytvárané na veľkých platformách, no napríklad Roblox sa proti takému zneužitiu snaží zasahovať.
Čo je najprehliadanejším slabým miestom boja proti extrémizmu u nás?
Už sme to spomenuli. Nemožno podceňovať viacej či menej extrémistickú rétoriku mnohých zdanlivo mainstreamových politikov.
Ale pokiaľ sa pozrieme na aktuálne problémy s násilným extrémizmom, tak je to prepojenie s psychologickou starostlivosťou a psychické zdravie. Toto môže potom viesť k akciám ako masové streľby s určitými politickými posolstvami, ale so silným psychopatologickým pozadím.
