BRATISLAVA. Ak by rozdeľovanie eurofondov fungovalo tak, ako malo, štátna agentúra by rozdala peniaze poľnohospodárom na najlepšie projekty a tí by si z nich rozšírili svoje podnikanie a vytvorili nové pracovné príležitosti na vidieku.
To sa však nestalo. Namiesto toho dnes médiá prinášajú správy o tom, že dotácie z výzvy Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktoré mali pomôcť farmárom a cestovnému ruchu, išli aj na luxusné príbytky, do ktorých verejnosť prakticky nemá prístup.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) sa v reakcii na kritiku snaží bagatelizovať samotný problém aj zodpovednosť Smeru zaň. Penziónová výzva - teda výzva na podporu investícií do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností - však bola vyhlásená ešte v roku 2015, teda za jednofarebnej vlády Smeru.
Denník SME si preštudoval podmienky tejto výzvy a tiež neskôr uzavreté zmluvy o dotáciách, ktoré boli uzavreté s úspešnými žiadateľmi. Zistili sme, že podmienky výzvy išli zrejme proti pôvodným zámerom, na ktoré mali byť európske peniaze vynaložené, a boli až príliš voľné.
Tam treba hľadať príčiny toho, že prijímatelia dotácií dnes môžu ponúkať svoje penzióny len naoko a pravdepodobne im za to nič nehrozí.
V článku sa dočítate:
- prečo bola dnes sporná výzva vyhlásená a v čom bola od začiatku problematická,
- v čom sa slovenská výzva líšila od obdobných výziev v iných členských štátoch,
- ako sa bodovali podobné projekty v Českej repubike a prečo aj na pár bodoch záleží,
- aké podmienky vlastne musia spĺňať majitelia penziónov zrekonštruovaných za európske peniaze.
Výzva pre kamionistov
PPA z výzvy vyplatila celkovo 60 miliónov eur na vyše stovku projektov. Medzi nimi sú aj projekty luxusných vidieckych sídel prepojených na politické prostredie či zrekonštruované rodinné domy, ktoré celoročne obývajú ich majitelia a nikdy naozaj neslúžili ako ubytovacie zariadenia.
Väčšia časť projektov, ktoré PPA v rámci výzvy podporila, však nie je problematická.
Nie všetky projekty boli o stavbe penziónov, hoci podpora cestovného ruchu a agroturistiky, do ktorej spadá aj výstavba ubytovacích či stravovacích zariadení, alebo rôznych turistických atrakcií, tvorila jej najväčšiu časť a išlo na ňu aj najviac financií. Ďalšie oblasti výzvy pokrývali rôzne služby pre deti, seniorov a ZŤP či uvádzanie nových produktov na trh.
Luxusné haciendy ako napríklad tie v Nitrianskych Hrnčiarovciach a Sebechleboch, o ktorých písal Denník N, boli financované z Programu rozvoja vidieka, čo sú vlastne eurofondy pre poľnohospodárov.
