BRATISLAVA. V júli to bude osem rokov, odkedy poľovník Ján Jonis na poli pri Zlatých Moravciach zastrelil cudzieho psa. Tvrdil, že zviera ho išlo napadnúť, a on sa iba bránil.
Majiteľ vlčiaka Roman Hindický mal inú verziu, poľovník podľa neho strieľal na jeho Astu bezdôvodne.
Podobné spory medzi poľovníkmi a majiteľmi psov sú časté. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč zo Smeru nedávno predložil novelu zákona o poľovníctve, ktorá by okrem iného sprísnila pravidlá pre psičkárov. Po kritike ju stiahol s tým, že chce o nej ešte rokovať.
Majiteľ zastrelenej Asty sa obrátil na políciu. Prípadom sa zaoberali viaceré médiá. Vyšetrovanie sa naťahovalo. Až v júni minulého roka Okresný súd v Nitre Jonisa uznal vinným z prečinu týrania zvierat.
Dnes to už neplatí. Kauza je právoplatne uzavretá v prospech poľovníka.
Poľovník na psa vystrelil z brokovnice 7. júla 2017 okolo ôsmej ráno v katastri obce Hostie. Najmenej jeden brok mu prenikol do hrudnej dutiny, porušil hrudnú stenu a spôsobil pneumothorax. Psovi prestala fungovať ľavá strana pľúc, začal sa dusiť a krvácať. Uhynul asi o hodinu o pol.
Posledná prechádzka
So sedemročnou Astou a jej šteniatkom bol na prechádzke majiteľov strýko. Pustil ich navoľno, aby sa prebehli. Na chvíľu ich stratil z dohľadu, nevracali sa.
Potom k nemu prišlo auto, v ktorom sedel poľovník. Tvrdil, že ho napadol pes, a preto na neho vystrelil.
Polícia prípad najskôr uzavrela ako priestupok. Hindický podal druhé trestné oznámenie pre týranie zvieraťa. Vyšetrovateľ v Nitre ho zamietol.
Po sťažnosti prokuratúra prípad opäť otvorila a začal sa ním zaoberať environmentálny útvar na policajnom prezídiu v Bratislave. Dali dokonca exhumovať telo psa.
Najdôležitejším dôkazom však podľa právneho zástupcu majiteľa Petra Kovaříka bola röntgenová snímka, ktorá bola urobená v čase, keď ešte Asta žila. Ukázala, že poľovník použil brokové strelivo na drobné vtáctvo, čo sa nesmie.
"Pes sa udusil, utýral ho,“ povedal vlani na súde Kovařík, ktorý je aj bývalý policajný prezident.
Zastrelil psa. Poľovníka a expolicajta odsúdil nitriansky súd za týranie zvierat Čítajte Súd po štyroch rokoch
Na súd sa kauza dostala až v septembri 2021, teda štyri roky po spáchaní skutku. Verdikt padol v júni minulého roka. Poľovníka Jonisa súd uznal vinným, že utýral zviera na mieste prístupnom verejnosti. Uložil mu peňažný trest 500 eur.
Priebeh konaní na súdoch denník SME vyskladal na základe písomných zdôvodnení verdiktov.
Obžalovaný poľovník Jonis na Okresnom súde vypovedal, že v kritický deň išiel s manželkou do dediny autom na nákup. Keď sa vracali, zbadali na poli dvoch psov navoľno.
Psy podľa Jonisa pôsobili tak, že niečo drhli. Išiel domov, zobral brokovnicu a vydal sa za nimi. Do knihy vstupu do revíru zapísal poznámku: "Pytliačia dva psy, jeden vlčiak, jeden bastard."
Na mieste už psy podľa Jonisa neboli, tak ich išiel hľadať. Keď ich opäť zazrel "behali s nízkym nosom, čo znamená, že revírovali". Zakričal "hej", sučka sa podľa neho rozbehla s vycerenými zubami tryskom k poľovníkovi. Vystrelili jednu ranu, sučka padla. Potom vstala a rozbehla sa k dedine.
Súd nemal pochybnosť
U veterinára urobili psovi RTG snímku. Ukázala, že pes má v sebe broky a nedalo sa mu už pomôcť. Tam aj skonal.
Na súde vypovedalo viacero svedkov vrátane znalcov. Veterinár Pavol Seman, ktorý vykonal aj exhumáciu psa, hovoril, že na RTG snímkach je vidno 15 brokov.
Jeden bol pri rebre, ostatné pri ramennom kĺbe, lopatke a krku. Všetky boli na ľavej strane tela, aj keď poľovník tvrdil, že pes na neho pri útoku bežal priamo. "Je zrejmé, že na psa bolo vystrelené z väčšej vzdialenosti," povedal znalec.
Okresný súd Nitra vlani v júni napísal, že nemal pochybnosť o tom, že sa skutok stal, a spáchal ho obžalovaný.
Obrana poľovníka, že pes na neho útočil, bola podľa súdu vyvrátená. "Pes bol strelený zboku, a nie spredu," konštatovala sudkyňa Beata Polyaková.
Aj z Jonisovej výpovede podľa nej vyplynulo, že zámer strieľať mal, už keď išiel domov cestou z nákupu. Nevystrelil ani najskôr do vzduchu, čo by mohlo psa vyplašiť.
Ani ako príslušník poľovnej stráže nemal Jonis podľa súdu právo strieľať na psa v blízkosti obce. Z výsledkov vyšetrovania vyplývalo, že sa tak stalo približne 85 metrov od poslednej stavby.
Všetko je inak
Poľovník sa proti rozsudku odvolal na krajský súd a uspel. Senát zložený z predsedu Štefana Hrvolu a sudcov Ingrid Kišiacovej a Zity Matyóovej rozhodol vo februári.
Na súde Jonis namietal, že prvostupňový súd hodnotil dôkazy len formálne, čo je typické pre inkvizičný proces.
Odvolací súd napokon rozhodol, že prvostupoňový súd dôkazy nevyhodnotil dôsledne. "Nesmierny význam" podľa súdu malo presné zistenie miesta, kde k skutku došlo. Konštatovanie, že poľovník strieľal približne 85 metrov od poslednej stavby v obci, označil za nepodložené.
Súd poukázal na zákon o poľovníctve, podľa ktorého je člen poľovnej stráže oprávnený usmrtiť v revíri voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby.
"Bolo nevyhnutné už v prípravnom konaní zistiť presné miesto, odkiaľ mal obžalovaný strieľať."
Nepreukázaná vina
Ďalej súd upriamil pozornosť na povinnosť majiteľa označiť psa obojkom vo výraznej farbe, odlišnej od farby srsti. Či a aký obojok pes mal, podľa súdu nebolo pri vyšetrovaní jasne preukázané.
Polícia obojok na začiatku nezabezpečila. Pes s ním bol pochovaný a po jeho exhumácii už nebolo možné zistiť, akej farby pôvodne bol.
Súd poukázal na právnu zásadu, podľa ktorej "nepreukázaná vina má rovnaké dôsledky ako preukázaná nevina".
Otázne podľa súdu tiež je, či jedným výstrelom mohol poľovník psa utýrať, čo bola kvalifikácia trestného činu, ktorého sa mal dopustiť.
Verdiktom krajského súdu je kauza právoplatne uzavretá. Poslednou možnosťou by bolo podať mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd. Majiteľ psa Hindický to už neplánuje.
Takáčova novela
Psy pustené navoľno môžu dnes poľovníci strieľať, ak sa od majiteľa vzdialia viac ako 50 metrov. Minister Takáč v odloženom návrhu novely rátal s úplným zákazom voľného pohybu psov v poľovných revíroch.
Zamýšľal zrušiť aj ďalší limit na strieľanie psov, ktorý zohral podstatnú úlohu v kauze Asta - najmenej 200 metrov od najbližšej budovy.
Poľovníci argumentujú tým, že voľne pustené psy spôsobujú v lesoch problémy. Plašia zvieratá, napádajú cudzích ľudí.
