V Českej republike sú ich stovky, na Slovensku máme klimatológov iba desiatich. Jozef Pecho, ktorý medzi nich patrí, teraz opúšťa Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), kde dvadsať rokov pracoval.
„Namiesto odbornosti sa vyžaduje lojalita, namiesto toho, aby sa riešil problém, sa diskreditujú tí, čo na problém upozornia, namiesto investovania do ľudí a budovania odbornej kvality máme PR tlačovky a šírenie bludov,“ konštatuje.
Upozorňuje však aj na problémy, ktoré presahujú súčasné vedenie napríklad ministerstva životného prostredia. „Klimatická zmena nie je len o globálnom otepľovaní a o tom, že ľudia budú môcť aj v zime chodiť k moru na dovolenky. Hovoríme o bezpečnosti sveta, v ktorom žijeme, pretože ak nedopestujete úrodu a nebudete mať dostatok potravín, rýchlo sa to obráti proti ľuďom.“
Ako dlho sa profesionálne venujete klíme?
V podstate dvadsať rokov od skončenia vysokej školy. Najskôr som sa viac venoval klimatológii ako takej, posledné roky som pôsobil na oddelení numerických predpovedných modelov a metód, ktoré prevádzkuje náš regionálny numerický model počasia Aladin.
Tento model sa vyvíja v rámci širšieho konzorcia krajín, v poslednej dobe sme sa zaoberali myšlienkou, že by sme ho upravili pre spúšťanie dlhodobejších klimatologických simulácií, keďže v operatíve ho zatiaľ spúšťame len na niekoľko dní dopredu.
Koľko profesionálnych klimatológov pôsobí dnes na Slovensku?
Pôsobíme zväčša v SHMÚ, niekoľko ich je na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Predtým pracovali aplikovanejší klimatológovia ako agroklimatológovia či bioklimatológovia aj na Technickej univerzite vo Zvolene a na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Keď to zrátame, je to tak do desať ľudí.
Na celom Slovensku?
Áno. Meteorológov je o niečo viac, ale nie zásadne. Ak by som to mal porovnať napríklad s Českou republikou, tam sú klimatológovia takmer na každej prírodovedeckej fakulte. Či už je to v Brne, Plzni alebo v Prahe, všade nájdete silný tím klimatológov, ide rádovo o stovky ľudí.
Verejnosť pozná len zopár meteorológov z televíznych správ. Čo zahŕňa práca klimatológa?
Tí z televízie sú synoptickí meteorológovia s mapou zachytávajúcou poveternostné údaje a situácie. Numerickí meteorológovia obsluhujú rôzne numerické modely a na ich základe a aj z rôznych ďalších podkladov pripravujú podklady pre predpoveď počasia. Takisto modely ďalej vyvíjajú, aby sa stále spresňovali.
Za polstoročie klesla populácia živočíchov o tri štvrtiny. Najbližších päť rokov rozhodne o budúcnosti života na Zemi Čítajte Kým meteorológ sa zaoberá aktuálnym stavom počasia a predpoveďou na niekoľko dní dopredu, klimatológ vyhodnocuje, čo bolo dlhodobo namerané na meteorologických staniciach, teplotu vzduchu, pôdy, zrážky, vietor a tak podobne.
To už nejde o predpoveď na najbližšie dni.
Klimatológia sa zaoberá komplexom úloh, nejde len o analýzu historického počasia, ale aj o prognózu klímy na základe rôznych modelov. A nie na tri dni, ale na desaťročia dopredu. Súčasne musíme spravovať databázu, do ktorej každú chvíľu prichádza veľké množstvo údajov, ktoré kontrolujeme, spracúvame a publikujeme.
Teda práca s množstvom čísel?
Áno, je to aj veľmi náročná technická záležitosť. Ale nie je to niečo hmlisté. Napríklad agroklimatológia sa zaoberá veľmi praktickými problémami, pripravuje podklady pre Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorý na základe toho prognózuje, aké budú úrody v najbližších mesiacoch. Podľa toho sa môžu poľnohospodári rozhodnúť, aký typ osiva môžu siať v danom regióne.
Bioklimatológovia sa zasa zaoberajú vzťahom aktuálneho počasia na zdravotný stav obyvateľstva aj zvierat, čo sa využíva pri takých extrémoch ako vlny letných horúčav.
Envirofilozof: Hoci vieme, že smerujeme ku kolapsu, čoraz viac udržiavame štýl, ktorý to spôsobil Čítajte Na Slovensku máme len desať odborníkov na klímu a vy teraz odchádzate zo SHMÚ. Prečo?
Rozhodnutie mi trvalo pomerne dlho, nie je to len dôsledok eskalácie, ku ktorej došlo v priebehu posledných mesiacov. Práca v takejto štátnej inštitúcii je finančne veľmi podhodnotená, nemôžeme sa baviť o prijateľnej mzde, a k tomu veľmi nestabilný manažment.
Vlani nám odvolali dlhoročného riaditeľa, nastúpila nová riaditeľka, nastal problém s rozpočtom, jednotlivé úseky boli tlačené k tomu, aby prepúšťali aj odborníkov, pretože nie sú peniaze, začalo sa tak škrtať, že nebolo isté, či budeme môcť vôbec udržať základné úlohy, alebo cestovať na medzinárodné zasadnutia, napríklad Svetovej meteorologickej organizácie, ktoré sú pritom pre nás povinné.
Odborná aktivita išla do úzadia, na oslabenie výskumu sme upozorňovali už dlhšie. Zamestnanci napokon ani nevedeli, či ústav do konca roka prežije.
Klimatická zmena je dnes pre niektorých svetových lídrov terčom výsmechu. (zdroj: Stop Climate Change)Napísali ste aj otvorený list, kde ste kritizovali ministerstvo životného prostredia pod ministrom Tarabom za neschopnosť a normalizáciu chaosu. Nič sa nezmenilo?
Ten nátlak mal istý význam, lebo nastala výmena na poste generálneho riaditeľa SHMÚ. Ba napokon sa „našli“ peniaze na dofinancovanie rozpočtu. Boli to však posledné klince do rakvičky. V tejto atmosfére som dal výpoveď a v SHMÚ končím k 1. júnu.
Nedávno ste konštatovali, že SHMÚ nie je call centrum, kde povedia, či bude zajtra pekné počasie, ale kritická infraštruktúra štátu. Nemôžu také otrasy ohroziť chod inštitúcie? Čo v prípade katastrof ako povodne?
Nejde len o povodne. SHMÚ robí kontinuálne činnosti, okrem prevádzky spomenutých modelov je to centrum predpovedí a výstrah, ktoré pracuje 24 hodín a sedem dní v týždni. Čiže keď odchádzajú odborníci, predpovedná hydrologická a meteorologická služba sa môžu dostať veľmi rýchlo do personálneho deficitu a vykrývať jednotlivé služby bude takmer nemožné.
Zamestnanci pracujú v zmenách, už teraz idú na doraz. Kedysi boli v dennej službe piati meteorológovia, v nočnej traja, dnes sú v dennej už len traja a v noci už len jeden. Tento jeden človek musí sledovať situáciu, v prípade výstrah informovať civilnú ochranu. Čo keď prídu prudké letné búrky? V prípade nebezpečnej situácie sa môže dostať do obrovského stresu a vtedy vznikajú chyby.
Slovenské rieky sú sfetované Čítajte Čiže ak by bol nefunkčný SHMÚ, ohrozená je krajina?
Nebudeme môcť predvídať extrémy počasia, pripraviť sa na ne, vydávať výstrahy, v hre je zdravie ľudí, stabilita poľnohospodárstva, lesov, vodných zdrojov a bezpečnosť energetiky.
Navyše, ak odídu odborníci, odíde s nimi know-how. Nejde len o krízové situácie, pri odchode odborníkov sa skrátka nebudú z kapacitných dôvodov robiť mnohé agendy, ktoré sa robili, a to bude veľký problém pre mnohé ďalšie inštitúcie, ktoré tie služby odoberajú.
To všetko znamená veľké straty a ak si ministerstvo myslí, že takto ušetrí, môže narobiť ešte väčšie škody. Hovorím o možných sankciách a pokutách, dokonca aj zo zahraničia.
Deforestácia a oheň v Amazónii. (zdroj: Mohsin Kazmi / Rainforest Alliance)Ako vnímate ako vedec, že dnešná vláda spochybňuje odbornosť a priamo zacielila útoky proti vede a odborníkom? Dezinformácie o životnom prostredí šíri aj vedenie ministerstva životného prostredia, ale útoky proti odbornosti sa týkajú aj zdravotníctva, umenia.
Je to veľmi nebezpečná politika. Namiesto odbornosti sa vyžaduje lojalita, namiesto toho, aby sa riešil problém, sa diskreditujú tí, čo na problém upozornia, namiesto investovania do ľudí a budovania odbornej kvality máme PR tlačovky a šírenie bludov.
Aj v minulosti sme si zažili svoje, my z oblasti meteorológie už aj za prvej vlády Smeru, HZDS a SNS. Ale to, čo sa deje dnes, je bezprecedentné. Svedčí to nielen o ľuďoch, ktorí sa dostali do vlády, ale aj na posty štátnych tajomníkov. Je to neopísateľný diletantizmus. Páchajú strašné škody.
Možno tu nebudú dlho a príde nová vláda, to neviem. Ale po takomto rozvrate a likvidačnom manažmente budeme potrebovať možno aj viac ako 20 rokov, kým všetko obnovíme. Odborníci sa nevrátia lusknutím prsta a noví meteorológovia a klimatológovia nevyrastú zo dňa na deň na stromoch.
Rozkvitnutá čerešňa. (zdroj: Europeana)Poďme na klímu. Jej zmenu pociťujeme na vlastnej koži. Podľa známeho príslovia treba 1. mája pobozkať dievčinu pod rozkvitnutou čerešňou. Ibaže dnes už len ťažko nájdeme 1. mája rozkvitnutú čerešňu. To je tá zmena?
Je to jeden z priamych dôsledkov klimatickej zmeny, keďže zimy sú teplejšie a kratšie, so skorším nástupom vyšších jarných teplôt. Vedci vedia využiť fenologické pozorovania rastlín ako jednoduchý nástroj na preukázanie zmien v ekológii rastlín, v závislosti od teploty a zrážok dochádza k posunu jarných fenologických fáz do skorších dátumov.
Zo slovenskej prírody závratným tempom miznú motýle Čítajte Odkedy sa dá datovať klimatická zmena spôsobená človekom?
Ide o komplexný problém, ale ak hovoríme teraz primárne o globálnom otepľovaní, pretože zmena klímy sa začala prejavovať naplno až neskôr, tak prvé signály, že sa niečo začína diať, sa na planéte objavili niekedy v 40. rokoch minulého storočia. Išlo o tropické oblasti pevnín a oceánov.
Prečo práve tam?
V tropických pralesoch je veľmi malá variabilita teploty, skáče len o niekoľko stupňov. Preto signál, že sa niečo začína diať, z tých údajov rýchlo vyskočil. Pravdepodobne už v tomto období začali reálne pôsobiť faktory, ktoré dnes vieme pomenovať a opísať, teda vysoká koncentrácia skleníkových plynov. Tento signál sa začal potom šíriť do subtrópov a neskôr aj do miernych zemepisných šírok.
Na saniach. (zdroj: Považské múzeum v Žiline - Slovakiana)Kedy sa to začalo ukazovať v našich šírkach?
U nás sa z hľadiska teploty začali ukazovať prvé zmeny teploty v druhej polovici 80. rokov. A v 90. rokoch to prepuklo naplno. V porovnaní s tým, čo bolo predtým, sú 90. roky veľmi odlišné, začali nastupovať prvé dlhé vlny horúčav - v roku 1992 a 1994 - išlo o horúčavy, ktoré boli v niektorých parametroch dodnes neprekonané. Od tohto obdobia registrujeme na Slovensku tieto extrémne javy veľmi pravidelne.
Pokiaľ hovoríme o zrážkach, hydrologický cyklus sa do toho zapojil niekedy v polovici 90. rokov a naplno sa prejavil po roku 2000. Odvtedy začala narastať aj extrémnosť zrážok. Extrémne zrážky sme, samozrejme, mali aj predtým, ale odvtedy sa začali objavovať systémovo a častejšie.
Laik vidí v našich zemepisných šírkach zmenu aj podľa snehu. Stačí si porovnať obrázky zasneženej krajiny na kresbách a fotografiách spred niekoľkých desaťročí.
Snehová pokrývka sa takisto zapája do hydrologického cyklu. Ale s ňou sa začalo diať niečo veľmi významné až po roku 2010. Teda pomerne neskoro oproti iným prejavom.
Počnúc zimou v rokoch 2013 – 2014 sa zimy výrazne a diametrálne odlišujú od toho, čo sme tu mali predtým. Sú teplejšie, často suché, teda s nedostatkom zrážok, dokonca aj v stredných horských polohách výrazne pribúda zím so značným deficitom snehovej pokrývky. Zima 2024 – 2025 tomu dala vyslovene korunu, snehu bolo málo dokonca nad úrovňou 1000 metrov nadmorskej výšky, výrazné nedostatky zaznamenali aj v Alpách.
Nejde len o pohodlie lyžiarov, však?
Je to veľmi zlá správa, pretože v našom regióne potrebujeme mať zimy najmä bohaté na snehovú pokrývku. Pokiaľ snehová pokrývka chýba, chýba aj vlaha, ktorá sa zo snehu dostáva do pôdy v jarnom období.
Táto jar je ďalšia, keď sa to potvrdilo, od februára máme intenzívne sucho, ktoré sa ďalej stupňuje, je čoraz teplejšie, zrážky neprichádzajú tak pravidelne, ako by sme očakávali. Môže to vyvrcholiť veľmi intenzívnym až extrémnym suchom v priebehu leta. V extrémnom prípade sa pridajú aj letné požiare. Od tých sme zatiaľ boli na Slovensku dosť uchránení, ale ako vidíme v iných regiónoch Európy, je to len otázka času. Suché lesy horia ľahko a rýchlo.
Existujú klimatické scenáre našej budúcnosti alebo je to nepredvídateľné?
Ako som spomenul, operatívne numerické predpovedné modely sa dajú nastaviť tak, aby sme dokázali simulácie spúšťať na viac rokov dopredu - až do roku 2100.
Klimatické modely sú riadené určitými príčinnými faktormi, jedným z nich je predpoklad rastúcej koncentrácie oxidu uhličitého a metánu. Odvíja sa od toho, či pôjdeme ďalej cestou využívania fosílnych palív, alebo pôjdeme zelenšími a udržateľnejšími spôsobmi získavania energie.
Problém podľa klimatológa stále nie je jasne adresovaný spoločnosti, politikom, firmám a biznisu. (zdroj: State of the Global Climate 2023, World Meteorological Organization )Čiže ešte máme na výber?
Predstavte si to ako určitý „vejár“, ktorý zahŕňa ten horší scenár, ak ľudstvo nič nezmení, aj lepší scenár, ak by znížilo spotrebu energií a prešlo by na obnoviteľné zdroje, teda ak by sme výrazne obmedzili aj všetky činnosti, ktoré prispievajú k emisiám. V takom prípade by sa globálna teplota mohla v druhej polovici tohto storočia začať stabilizovať.
Tieto scenáre nemajú ambíciu prorokovať ani predpovedať teplotu povedzme 1. júna 2055. Klimatológia pracuje so štatistikou a simulujeme varianty, podľa ktorých zistíme, či dochádza k nejakému zásadnému trendu. Má to aj konkrétny význam: dopadové štúdie môžu povedať, že napríklad od roku 2050 do 2080 bude teplota na Slovensku v letnom období o tri stupne vyššia ako v súčasnosti a ako intenzívne sa bude vyparovať vlhkosť z pôdy a rastlín, čo má zásadný význam pre úrodu.
Budeme mať ôsmy smrteľný hriech? Pápež ho nazval ekologický Čítajte Ibaže krajiny odstupujú od Parížskej dohody a ľudstvo najpravdepodobnejšie nedodrží medzinárodné dohody. Klimatická kríza je teda neodvratná?
Existuje určitá nádej, ja tomu hovorím liečba šokom. Chcem veriť, že ľudstvo vo svojom globálnom správaní predsa nemôže byť také hlúpe, aby robilo všetko preto, aby táto planéta a civilizácia na nej skolabovala.
Aktuálna situácia vo svete naozaj nie je dobrá, prípravy krajín na situáciu, ktorá nás čaká o desať-dvadsať rokov, sa utlmili. Administratívne síce prebiehajú, ale prestalo sa o nich hovoriť na verejnosti, prestali o nich hovoriť politici, máme krajiny, kde je klimatická zmena už zakázaný termín ako Spojené štáty americké.
Obávam sa, že ak nebude tento problém jasne adresovaný spoločnosti, politikom, firmám, biznisu, tak výskum toho, čo nás čaká a technologický vývoj, aby sme to mohli odvrátiť, bude mať malú podporu a to sa odrazí aj na výsledkoch. Niektoré krajiny síce budú mať napísané svoje adaptačné stratégie aj scenáre znižovania emisií, ale iné ustupujú od svojich záväzkov.
Dnes sa riešia celkom iné problémy, je tu invázia na Ukrajine, čo je takisto dôležité vyriešiť. Ibaže to súčasne znamená, že sa viac zbrojí, ako sa vynakladá na adaptačné a mitigačné opatrenia.
Z istého pohľadu je klimatická kríza už neodvratná, pretože veľmi rýchlo sa blížime do bodu, keď sa klimatický systém dostane do stavu, že čokoľvek urobíme na záchranu klímy, už nemusí zabrať.
Horiaca Amazónia. (zdroj: Nilmar Lage / Greenpeace)Amazónia je na tom ako?
Na základe súčasných výskumov je celkom možné, že Amazonský prales už svoj tipping point (zlomový bod, pozn. red.) dosiahol. To znamená, že sa dostane do kritického stavu z hľadiska udržania dostatočnej vlhkosti, pretože ako dažďový prales potrebuje veľké množstvo vody na to, aby mohol byť taký bujný, a bez vody sa zmení na niečo celkom iné. Zostane suchá savana, kde toho rastie a žije pomerne málo. Je to síce samostatná kategória ekosystému, ale výrazne degradovaná oproti tomu, čím bol dažďový prales.
Aktuálna správa hovorí, že vlani stratili dažďové pralesy najväčšiu plochu v histórii a prvýkrát to primárne nebolo odlesňovanie, ale požiare. To je následok nedostatku vody, vysušený les je mimoriadne horľavý. Pol roka bol v dyme zahalený Manaus v brazílskom štáte Amazonas a to už o niečom hovorí.
Ako to ovplyvní klímu?
Amazonský prales je obrovský ekosystém a má vplyv na klímu na celej planéte. Nejde len o to, že pohlcuje oxid uhličitý a je veľkou zásobárňou uhlíka. Vodu vyparuje do atmosféry a tá nezostane len v regióne, vlhkosť sa presúva cez strednú Ameriku, Karibik, USA až do Európy.
Čiže to pocítime aj my?
Modelové analýzy hovoria, že pokiaľ by nastal tipping point v Amazónii, ovplyvní to všetky menované územia, prejaví sa to v nich výrazným suchom, jednoducho povedané, pokiaľ tropické pralesy zmiznú, svet bude suchší.
Ale aj Golfský prúd je pravdepodobne pred kolapsom alebo výrazným spomalením, keďže sa menia faktory, ktoré ovplyvňujú stabilitu oceánskeho prúdenia. Rýchlym roztápaním ľadovcov dochádza k tomu, že rovnováha slanej a sladkej vody v oceánoch sa veľmi rýchlo mení. Výmenníkový pás, ktorého súčasťou je aj Golfský prúd, má svoje fyzikálne zákonitosti a len čo do tohto systému dodáte väčšie množstvo sladkej vody, systém sa môže veľmi rýchlo zrútiť.
Filozof Teodor Münz: Dnes sa pýtam, či je demokracia vôbec možná Čítajte Čo bude nasledovať?
Ak skolabuje Golfský prúd, mnohé regióny sa výrazne teplotne zmenia. Ochladí sa severný Atlantik a extrémy počasia v Európe sa ešte zvýraznia, zimné víchrice budú ešte výraznejšie, hlbšie, s väčším dosahom a vplyvom práve na Európu.
U nás bude zimné a jarné obdobie ešte premenlivejšie ako doteraz, čo bude veľký problém pre naše poľnohospodárstvo. Nepomôže, že sa pred extrémami schováme do interiérov, pretože keď to nezvládnu plodiny, na planéte môže byť ohrozená potravinová bezpečnosť.
Na snímke z 20. marca 2025 nízka hladina vody vo vodnej nádrži Liptovská Mara, v pozadí mesto Liptovský Mikuláš. (zdroj: FOTO TASR/Michal Svítok)To je dosť temný scenár, ktorý môže čakať naše deti, nie?
Stále hovorím, že klimatická zmena nie je len o globálnom otepľovaní a o tom, že ľudia budú môcť aj v zime chodiť k moru na dovolenky. Hovoríme o bezpečnosti sveta, v ktorom žijeme, pretože ak nedopestujete úrodu a nebudete mať dostatok potravín, rýchlo sa to obráti proti ľuďom.
Následkom klimatickej krízy nebudú len vlny horúčav, ale predovšetkým preteky a boj o zdroje, veľké migrácie.
Nakoniec, niektoré oblasti planéty sa môžu stať už do konca tohto storočia v niektorých častiach roka neobývateľnými, napríklad tropické oblasti Afriky, Blízky a Stredný východ, India, ale aj Stredomorie.
Verejnosť zmenu klímy často bagatelizuje alebo popiera. Nie je chyba aj v tom, že sa im situácia nevysvetľuje dostatočne zrozumiteľne?
Pamätám si obdobie spochybňovania, potom sa však ľudia začali zaujímať viac. Podľa nedávneho prieskumu, ktorý na Slovensku robila Európska komisia, existuje asi 20 percent ľudí, ktorých nikdy nepresvedčíte o nutnosti ochrany klímy, ďalších 20 percent sa nevie rozhodnúť. Zvyšných 60 percent je skupina, s ktorou môžete pracovať, plnohodnotne si uvedomujú, že sa niečo deje.
Odráža to aj postoj slovenských politikov, ktorí to neriešia, takisto sa tým veľmi nezaoberá ani dnešné ministerstvo životného prostredia, najmä čo sa týka komunikácie.
Listárka červenooká potrebuje dažďové pralesy, aby prežila. (zdroj: Rainforest Alliance)Dnes sa však aj svetoví lídri vysmievajú z klimatickej krízy. Čo s tým môžeme robiť my? Má zmysel nejesť mäso, separovať, nekupovať jednorazové veci z Číny alebo ide len o dobrý pocit a jednotlivec nič nezmení?
U jednotlivca sa podľa mňa všetko začína. Stretávam sa s množstvom ľudí, ktorí hovoria: čo ja s tým zmôžem. Neuvedomujú si, že nejde len o konkrétne kroky - ako nechodiť každý deň do práce na aute a niekoľkokrát do roka letecky na dovolenky - ale že popri tom môže veľa urobiť aj globálne spoločenstvo.
Jednotlivec aj komunity majú poruke voľby. Na to, aby sa správne rozhodli, musia byť dobre informovaní, zvoliť strany, ktoré majú odborníkov v tejto téme, ktorí dokážu komunikovať na medzinárodných fórach. Na občanovi je tá hlavná zodpovednosť, aby sa do politiky nedostávali čoraz nepoužiteľnejšie typy zástupcov. Toto máme v rukách.
