V Českej republike sú ich stovky, na Slovensku máme klimatológov iba desiatich. Jozef Pecho, ktorý medzi nich patrí, teraz opúšťa Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), kde dvadsať rokov pracoval.
„Namiesto odbornosti sa vyžaduje lojalita, namiesto toho, aby sa riešil problém, sa diskreditujú tí, čo na problém upozornia, namiesto investovania do ľudí a budovania odbornej kvality máme PR tlačovky a šírenie bludov,“ konštatuje.
Upozorňuje však aj na problémy, ktoré presahujú súčasné vedenie napríklad ministerstva životného prostredia. „Klimatická zmena nie je len o globálnom otepľovaní a o tom, že ľudia budú môcť aj v zime chodiť k moru na dovolenky. Hovoríme o bezpečnosti sveta, v ktorom žijeme, pretože ak nedopestujete úrodu a nebudete mať dostatok potravín, rýchlo sa to obráti proti ľuďom.“
Ako dlho sa profesionálne venujete klíme?
V podstate dvadsať rokov od skončenia vysokej školy. Najskôr som sa viac venoval klimatológii ako takej, posledné roky som pôsobil na oddelení numerických predpovedných modelov a metód, ktoré prevádzkuje náš regionálny numerický model počasia Aladin.
Tento model sa vyvíja v rámci širšieho konzorcia krajín, v poslednej dobe sme sa zaoberali myšlienkou, že by sme ho upravili pre spúšťanie dlhodobejších klimatologických simulácií, keďže v operatíve ho zatiaľ spúšťame len na niekoľko dní dopredu.
Koľko profesionálnych klimatológov pôsobí dnes na Slovensku?
Pôsobíme zväčša v SHMÚ, niekoľko ich je na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Predtým pracovali aplikovanejší klimatológovia ako agroklimatológovia či bioklimatológovia aj na Technickej univerzite vo Zvolene a na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Keď to zrátame, je to tak do desať ľudí.
Na celom Slovensku?
Áno. Meteorológov je o niečo viac, ale nie zásadne. Ak by som to mal porovnať napríklad s Českou republikou, tam sú klimatológovia takmer na každej prírodovedeckej fakulte. Či už je to v Brne, Plzni alebo v Prahe, všade nájdete silný tím klimatológov, ide rádovo o stovky ľudí.
Verejnosť pozná len zopár meteorológov z televíznych správ. Čo zahŕňa práca klimatológa?
Tí z televízie sú synoptickí meteorológovia s mapou zachytávajúcou poveternostné údaje a situácie. Numerickí meteorológovia obsluhujú rôzne numerické modely a na ich základe a aj z rôznych ďalších podkladov pripravujú podklady pre predpoveď počasia. Takisto modely ďalej vyvíjajú, aby sa stále spresňovali.
Za polstoročie klesla populácia živočíchov o tri štvrtiny. Najbližších päť rokov rozhodne o budúcnosti života na Zemi Čítajte Kým meteorológ sa zaoberá aktuálnym stavom počasia a predpoveďou na niekoľko dní dopredu, klimatológ vyhodnocuje, čo bolo dlhodobo namerané na meteorologických staniciach, teplotu vzduchu, pôdy, zrážky, vietor a tak podobne.
To už nejde o predpoveď na najbližšie dni.
Klimatológia sa zaoberá komplexom úloh, nejde len o analýzu historického počasia, ale aj o prognózu klímy na základe rôznych modelov. A nie na tri dni, ale na desaťročia dopredu. Súčasne musíme spravovať databázu, do ktorej každú chvíľu prichádza veľké množstvo údajov, ktoré kontrolujeme, spracúvame a publikujeme.
Teda práca s množstvom čísel?
Áno, je to aj veľmi náročná technická záležitosť. Ale nie je to niečo hmlisté. Napríklad agroklimatológia sa zaoberá veľmi praktickými problémami, pripravuje podklady pre Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorý na základe toho prognózuje, aké budú úrody v najbližších mesiacoch. Podľa toho sa môžu poľnohospodári rozhodnúť, aký typ osiva môžu siať v danom regióne.
Bioklimatológovia sa zasa zaoberajú vzťahom aktuálneho počasia na zdravotný stav obyvateľstva aj zvierat, čo sa využíva pri takých extrémoch ako vlny letných horúčav.
Envirofilozof: Hoci vieme, že smerujeme ku kolapsu, čoraz viac udržiavame štýl, ktorý to spôsobil Čítajte Na Slovensku máme len desať odborníkov na klímu a vy teraz odchádzate zo SHMÚ. Prečo?
Rozhodnutie mi trvalo pomerne dlho, nie je to len dôsledok eskalácie, ku ktorej došlo v priebehu posledných mesiacov. Práca v takejto štátnej inštitúcii je finančne veľmi podhodnotená, nemôžeme sa baviť o prijateľnej mzde, a k tomu veľmi nestabilný manažment.
Vlani nám odvolali dlhoročného riaditeľa, nastúpila nová riaditeľka, nastal problém s rozpočtom, jednotlivé úseky boli tlačené k tomu, aby prepúšťali aj odborníkov, pretože nie sú peniaze, začalo sa tak škrtať, že nebolo isté, či budeme môcť vôbec udržať základné úlohy, alebo cestovať na medzinárodné zasadnutia, napríklad Svetovej meteorologickej organizácie, ktoré sú pritom pre nás povinné.
Odborná aktivita išla do úzadia, na oslabenie výskumu sme upozorňovali už dlhšie. Zamestnanci napokon ani nevedeli, či ústav do konca roka prežije.
Klimatická zmena je dnes pre niektorých svetových lídrov terčom výsmechu. (zdroj: Stop Climate Change)Napísali ste aj otvorený list, kde ste kritizovali ministerstvo životného prostredia pod ministrom Tarabom za neschopnosť a normalizáciu chaosu. Nič sa nezmenilo?
Ten nátlak mal istý význam, lebo nastala výmena na poste generálneho riaditeľa SHMÚ. Ba napokon sa „našli“ peniaze na dofinancovanie rozpočtu. Boli to však posledné klince do rakvičky. V tejto atmosfére som dal výpoveď a v SHMÚ končím k 1. júnu.
Nedávno ste konštatovali, že SHMÚ nie je call centrum, kde povedia, či bude zajtra pekné počasie, ale kritická infraštruktúra štátu. Nemôžu také otrasy ohroziť chod inštitúcie? Čo v prípade katastrof ako povodne?
Nejde len o povodne. SHMÚ robí kontinuálne činnosti, okrem prevádzky spomenutých modelov je to centrum predpovedí a výstrah, ktoré pracuje 24 hodín a sedem dní v týždni. Čiže keď odchádzajú odborníci, predpovedná hydrologická a meteorologická služba sa môžu dostať veľmi rýchlo do personálneho deficitu a vykrývať jednotlivé služby bude takmer nemožné.
Zamestnanci pracujú v zmenách, už teraz idú na doraz. Kedysi boli v dennej službe piati meteorológovia, v nočnej traja, dnes sú v dennej už len traja a v noci už len jeden. Tento jeden človek musí sledovať situáciu, v prípade výstrah informovať civilnú ochranu. Čo keď prídu prudké letné búrky? V prípade nebezpečnej situácie sa môže dostať do obrovského stresu a vtedy vznikajú chyby.
Slovenské rieky sú sfetované Čítajte Čiže ak by bol nefunkčný SHMÚ, ohrozená je krajina?
Nebudeme môcť predvídať extrémy počasia, pripraviť sa na ne, vydávať výstrahy, v hre je zdravie ľudí, stabilita poľnohospodárstva, lesov, vodných zdrojov a bezpečnosť energetiky.
Navyše, ak odídu odborníci, odíde s nimi know-how. Nejde len o krízové situácie, pri odchode odborníkov sa skrátka nebudú z kapacitných dôvodov robiť mnohé agendy, ktoré sa robili, a to bude veľký problém pre mnohé ďalšie inštitúcie, ktoré tie služby odoberajú.
To všetko znamená veľké straty a ak si ministerstvo myslí, že takto ušetrí, môže narobiť ešte väčšie škody. Hovorím o možných sankciách a pokutách, dokonca aj zo zahraničia.
Deforestácia a oheň v Amazónii. (zdroj: Mohsin Kazmi / Rainforest Alliance)Ako vnímate ako vedec, že dnešná vláda spochybňuje odbornosť a priamo zacielila útoky proti vede a odborníkom? Dezinformácie o životnom prostredí šíri aj vedenie ministerstva životného prostredia, ale útoky proti odbornosti sa týkajú aj zdravotníctva, umenia.
Je to veľmi nebezpečná politika. Namiesto odbornosti sa vyžaduje lojalita, namiesto toho, aby sa riešil problém, sa diskreditujú tí, čo na problém upozornia, namiesto investovania do ľudí a budovania odbornej kvality máme PR tlačovky a šírenie bludov.
Aj v minulosti sme si zažili svoje, my z oblasti meteorológie už aj za prvej vlády Smeru, HZDS a SNS. Ale to, čo sa deje dnes, je bezprecedentné. Svedčí to nielen o ľuďoch, ktorí sa dostali do vlády, ale aj na posty štátnych tajomníkov. Je to neopísateľný diletantizmus. Páchajú strašné škody.
Možno tu nebudú dlho a príde nová vláda, to neviem. Ale po takomto rozvrate a likvidačnom manažmente budeme potrebovať možno aj viac ako 20 rokov, kým všetko obnovíme. Odborníci sa nevrátia lusknutím prsta a noví meteorológovia a klimatológovia nevyrastú zo dňa na deň na stromoch.
Rozkvitnutá čerešňa. (zdroj: Europeana)Poďme na klímu. Jej zmenu pociťujeme na vlastnej koži. Podľa známeho príslovia treba 1. mája pobozkať dievčinu pod rozkvitnutou čerešňou. Ibaže dnes už len ťažko nájdeme 1. mája rozkvitnutú čerešňu. To je tá zmena?
Je to jeden z priamych dôsledkov klimatickej zmeny, keďže zimy sú teplejšie a kratšie, so skorším nástupom vyšších jarných teplôt. Vedci vedia využiť fenologické pozorovania rastlín ako jednoduchý nástroj na preukázanie zmien v ekológii rastlín, v závislosti od teploty a zrážok dochádza k posunu jarných fenologických fáz do skorších dátumov.
Zo slovenskej prírody závratným tempom miznú motýle Čítajte Odkedy sa dá datovať klimatická zmena spôsobená človekom?
Ide o komplexný problém, ale ak hovoríme teraz primárne o globálnom otepľovaní, pretože zmena klímy sa začala prejavovať naplno až neskôr, tak prvé signály, že sa niečo začína diať, sa na planéte objavili niekedy v 40. rokoch minulého storočia. Išlo o tropické oblasti pevnín a oceánov.
Prečo práve tam?
V tropických pralesoch je veľmi malá variabilita teploty, skáče len o niekoľko stupňov. Preto signál, že sa niečo začína diať, z tých údajov rýchlo vyskočil. Pravdepodobne už v tomto období začali reálne pôsobiť faktory, ktoré dnes vieme pomenovať a opísať, teda vysoká koncentrácia skleníkových plynov. Tento signál sa začal potom šíriť do subtrópov a neskôr aj do miernych zemepisných šírok.
Na saniach. (zdroj: Považské múzeum v Žiline - Slovakiana)Kedy sa to začalo ukazovať v našich šírkach?
U nás sa z hľadiska teploty začali ukazovať prvé zmeny teploty v druhej polovici 80. rokov. A v 90. rokoch to prepuklo naplno. V porovnaní s tým, čo bolo predtým, sú 90. roky veľmi odlišné, začali nastupovať prvé dlhé vlny horúčav - v roku 1992 a 1994 - išlo o horúčavy, ktoré boli v niektorých parametroch dodnes neprekonané. Od tohto obdobia registrujeme na Slovensku tieto extrémne javy veľmi pravidelne.
