Vedúci misie, ktorá na Slovensku kontroluje eurofondy, míňanie na haciendy, ale aj dôsledky našej trestnej legislatívy u nás, napísal: „Počas kontrolnej misie na Slovensku je zábava. Bohužiaľ, nie kvôli transparentnosti.“ V relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou europoslanec Tomáč Zdechovský, ktorý vedie misiu Výboru pre kontrolu rozpočtu, svoje slová o zábave skutočne potvrdil.
Slovensko plytvá finančnými prostriedkami európskych daňových poplatníkov a vo viacerých smeroch je situácia alarmujúca, sme dokonca premianti. Na otázku, aké je to teda s predraženými nákupmi, Zdechovský otvorene hovorí: „Najhoršie v celej Európe. Povedzme si to úplne na rovinu – takéto podvody som za jedenásť rokov nikde v Európe ani mimo nej, kde posielame peniaze, nenašiel.“
Odmieta akékoľvek spájanie kontroly s pomstou za návštevu premiéra v Moskve a otvorene hovorí o obrovskom počte nenávistných odkazov po výroku Matúša Šutaja Eštoka o trestnej výprave, ktorou predseda Hlas kontrolu označil.
Tomáš Zdechovský Slovensko pozná, po vražde Jána Kuciaka preveroval pôsobenie agromafie a hlási sa k predkom so slovenskými koreňmi.
V ARÉNE s europoslancom Zdechovským zaznelo:
- aké klamstvá sa spájajú s bruselskou kontrolou,
- s akým prístupom sa stretol na Slovensku a u ministra pôdohospodárstva Takáča,
- že v Bruseli je meno Norberta Bödöra známe,
- čo ukázali kontroly haciend postavených ako penzióny pre verejnosť a nákupy vybavenia pre poľnohospodárov,
- či niekto bude musieť dotácie vrátiť,
- či Slovensko bojuje proti korupcii a podvodom,
- prečo nemáme diaľnicu do Košíc,
- akým vysvedčením sú stredoveké hygienické pomery v osadách a ako im pomôže predražené komunitné centrum.
Je to tu skutočne také zábavné? A v čom? Ako komunikujú naši politici, alebo je zábavné, kam smeruje Slovensko? Alebo zistenia, ktoré ste u nás našli?
Viete, ja som v Európskom parlamente 11 rokov a za to obdobie som zažil len dvakrát útoky počas nejakej misie. Bolo to v roku 2018, keď sme prišli na kontrolnú misiu na základe smrti Jána Kuciaka a tých prípadov, na ktoré on poukazoval ohľadom poľnohospodárskej politiky.
To bola kauza Vadala a kauza míňania týchto dotácií.
Bol tam Vadala, bol tam Bödör, bola tam Rošková a ďalší ľudia, ktorí boli napríklad spojení so Smerom. A vtedy som dostal dve esemesky. Jedna sa priamo vyhrážala mojim deťom a druhá sa týkala toho, že sa mi tu môže niečo stať.
A potom som, samozrejme, dostal obrovské množstvo nenávistných odkazov na sociálnych sieťach. Bolo vidieť, že to bolo aj organizované.
Druhýkrát sa mi to stalo teraz, keď som prišiel do Bratislavy. Okamžite mi volalo niekoľko známych, že bola tlačová konferencia ministra vnútra, ktorý označil našu výpravu za trestnú a pýtal sa, čo tu vlastne robíme a čo tu chceme.
A či chceme niekoho zatvárať do väzenia. Niektorí to vítali, iní sa toho, naopak, zľakli.
Počul som rozprávku pána kolegu Ondruša o tom, ako sme ho nechceli vziať na misiu. Možno to stojí za vysvetlenie, pretože po prvé, kolega Ondruš klame a po druhé, ani po roku pôsobenia v Európskom parlamente nepozná rokovací poriadok.
Čiže v čom konkrétne spočíva to klamstvo pána Ondruša, ktorý je europoslancom za stranu Hlas? Ale musíme povedať, že ani europoslanec za Hlas, ani poslanci za stranu Smer už nemajú európske ukotvenie v rámci Európskeho parlamentu. Prišli o účasť vo frakciách na základe politiky, ktorú robia, ktorú robili v minulosti. V čom teda spočíva to klamstvo?
Pretože členom delegácie môže byť iba europoslanec, ktorý je členom príslušného výboru. Ak nie je, musí požiadať koordinátorov a tí rozhodnú.
Výbor pre kontrolu rozpočtu je malý. Nie je to veľký výbor, kde je veľa miest a viaceré politické skupiny ani nevyužívajú všetky svoje možnosti. My máme na misiách vždy plno.
A pán kolega, keďže nie je členom príslušného výboru, je to ako keby som ja chcel ísť s výborom pre rybné hospodárstvo do Tanzánie len preto, že som tam nikdy nebol, a chcel sa k nim pridať.
Kolega teda podal žiadosť, a my sme mu už v marci poslali pomerne podrobnú odpoveď, na ktorú mohol reagovať. Ale on nijako nereagoval.
Ale list poslala aj pani europoslankyňa Monika Beňová, ktorá naozaj má svoju výraznú skúsenosť zástupcu v Európskom parlamente. Tento spor by ste zase komentovali ako?
Trochu ma to od pani Beňovej prekvapilo. Bola predsa kvestorkou Európskeho parlamentu. Vie, ako fungujú misie, že my musíme prešetrovať všetky podnety, ktoré dostaneme, a práve na Slovensku bolo tých podnetov najviac zo všetkých členských štátov.
A preto mi to celé prišlo skôr úsmevné. Ale možno skôr smutné, keď vezmeme do úvahy históriu Moniky Beňovej, ktorá je už 20 rokov v politike.
Brusel nediktuje - ak ste eurofondy nasmerovali do haciend, tam ich máte
Posledná otázka k týmto politickým záležitostiam. Dá sa to pripísať boju o bežného slovenského voliča, ktorý úplne nevníma odtienky európskej politiky a dá sa krásne čerpať ten voličský potenciál na tom, že je tu nejaký zlý Brusel, ktorý dobrým Slovákom berie peniaze?
Žiadny volič na Slovensku nemôže byť až taký hlúpy, aby takýmto nezmyslom veril. Veď vy Slováci si všetky peniaze rozdeľujete sami, ako chcete.
Brusel vám nehovorí ani nediktuje, či si ich pošlete na haciendy, alebo či ich niekto ukradne cez dotácie na kamióny.
Jednoducho tam, kam ste si ich nasmerovali, tam ich máte, a my potom len kontrolujeme, či boli použité na niečo, čo má pridanú hodnotu a čo smeruje k európskym cieľom.
Vy už ste použili výrok: „ Krást“. K tomu sa ešte dostaneme. Ale ešte jedna zahranično-politická otázka, ktorá sa týka výroku nového nemeckého kancelára Friedricha Merza. Rozvírilo to u nás politickú scénu, aký je ten objektívny pohľad českého europoslanca, ktorý sleduje na jednej strane výroky nemeckého kancelára a na druhej strane nejakú krajinu, ktorá bojuje proti sankciám pre vojnového agresora?
Poviem vám to z pohľadu človeka, ktorý miluje Slovensko, ktorý tu trávi dovolenky, má tu rodinu a ktorého pradedo tu bojoval v roku 1919 ako legionár.
Dedo sa narodil v Trenčíne a naozaj sme tu trávili veľa času. A poviem vám, že som smutný z Roberta Fica. Vidieť Roberta Fica, ako ide za Putinom, za vojnovým zločincom, a podáva si s ním ruku, akoby sa nič nedialo. Pre mňa je to červená čiara, za ktorú sa jednoducho nechodí.
A teraz si predstavte, že máme spolu rodinu. A ja si z tej rodiny vyberiem len tie príjemné povinnosti, budem s vami len v tých chvíľach, ktoré ma robia šťastným, a všetky ostatné veci, ktoré v rodine musia fungovať, ako napríklad platenie účtov, budem tvrdiť, že to nie je moja starosť. Takto to nejde.
Nemôžete ako Slováci vnímať Európsku úniu ako bonboniéru, z ktorej si vyberiete len tie najlepšie bonbóny.
S eurofondmi by Slovensko prišlo aj o dôveryhodnosť. Dôsledky rečí o vojnových štváčoch už cíti Čítajte Predstavitelia vládnej koalície ale argumentujú práve tým, že ide o pomstu za účasť Roberta Fica na oslave 80. výročia konca vojny po boku Vladimira Putina. Čiže je alebo nie je to pomsta?
To nie je pomsta, ale jasný odkaz od nemeckého kancelára, aby sa Slovensko rozhodlo, kam chce patriť. Ak chcete patriť k Rusku, tak choďte do Ruska a neprekážajte v Európskej únii.
Je tu množstvo krajín, ktoré sa chcú dostať do tohto prestížneho klubu, ktoré chcú poberať tie „hnusné“ dotácie, z ktorých sa vám tu stavajú cesty, školy, nemocnice.
Tie dotácie predsa nemusíte mať.
Vladimir Putin vás určite v rámci svojej dotačnej politiky bude štedro podporovať. A dôchodky vo výške dvesto eur, ako sú v Rusku, určite všetci dôchodcovia na Slovensku s radosťou privítajú.
Minister Takáč sa vraj k haciendám postavil ako chlap, peniaze sa možno budú vracať
Zatiaľ prieskumy u nás hovoria, že chceme byť na Západe. Hoci sme tu mali politika Vladimíra Mečiara, ktorý pri takejto argumentácii odpovedal: „ Ak nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ“. Vy ale do štúdia Arény idete priamo od ministra pôdohospodárstva pána Takáča, ktorý má politicky - a technicky aj cez Pôdohospodársku platobnú agentúru - pod patronátom práve dotácie na rôzne haciendy, ktoré mali slúžiť ako penzióny, kde novinári aj Nadácia Zastavme korupciu zistili, že sa tam nedá dostať, alebo že je to extrémne luxusné a predražené. Kde jednoducho nehovoríme o niečom, čo si predstavíme ako cieľ agroturistiky. Čo ste vlastne zistili a čo vám pán minister Takáč na toto povedal?
Pán minister sa k tomu postavil ako chlap, postavil sa k tomu čelom, za čo ho musím pochváliť. Prišiel a už dopoludnia sa chcel stretnúť, chcel si veci vyjasniť a jasne povedal, že potrestá všetkých, ktorí pochybili.
A druhá vec, ktorá je pre nás omnoho dôležitejšia: že žiadny takýto program už do budúcnosti jednoducho nebude.
Ale koho by sa to malo dotknúť? Pretože tie mená, ktoré sa tam objavujú, to sú ľudia, ktorí sú bezprostredne spätí so stranou Smer, dokonca špeciálne aj s Robertom Ficom, ako napríklad Norbert Bödör. Práve Smer mal pod patronátom aj v rokoch 2015 - 2016, keď sa písali výzvy a keď sa schvaľovali tieto dotácie toto ministerstvo. Tak koho chce pán minister postihovať? Radových úradníkov, ktorí týmto spriazneným osobám dotácie odklepli?
Nie, bude postihovať tých, ktorí tie dotácie čerpali v rozpore s pravidlami, ktoré mali dodržiavať. Pretože pri mnohých projektoch nad 50-tisíc ešte neuplynula doba udržateľnosti a tie projekty nie sú premlčané.
Tak nech tie peniaze vrátia, nech si každý svoju haciendu opraví za vlastné. A práve toto je aj odkaz tejto misie — a som rád, že sa s týmto odkazom pán minister stotožnil.
Moji kolegovia z denníka SME zistili, že v nejednom prípade nastal výrazný rozpor medzi tým, čo je v zmluve, a tým, čo bol pôvodný agrodotačný zámer. Aký objem z dotácií predstavujú haciendy pre papalášov, koľko predstavujú chyby, ktoré sa stali, a ako vyzerá celkový obraz čerpania agrodotácií?
To je momentálne predmetom vyšetrovania a bude sa to ešte vyjasňovať, prebieha tam audit. V niektorých prípadoch ide už o štvrtý audit. A hneď, ako bude tento audit uzavretý, budem schopný okamžite zverejniť všetky údaje aj finančné postihy, aj konkrétne projekty, kde sa to stalo a ako k tomu došlo.
Tieto projekty budú všetky medializované a tí ľudia budú musieť vrátiť všetky dotácie, ktoré dostali, vrátane tých, ktoré boli zneužité.
Takže niektorí, ktorí si naozaj mysleli, že sú nepostihnuteľní, tak postihnuteľní sú. A chcem ešte spomenúť jedno meno.
Vy ste spomenuli pána Bödöra. Pán Bödör je človek, ktorý je v Bruseli veľmi dobre známy, bohužiaľ, nie v pozitívnom zmysle. Už počas predchádzajúcej misie bolo jeho meno spomínané viackrát.
Bödör? Áno, v Bruseli ho poznáme
Konkrétne v akej situácii? My vieme, že je výrazným aktérom a tvárou kauzy Dobytkár, ktorá sa rovnako týka pôdohospodárskych dotácií. Takže v akej súvislosti?
Presne tak, ide o tie poľnohospodárske dotácie a naozaj je to človek, ktorého veľmi dobre poznáme. Keď sme uvideli jeho meno v kauze „Haciendy“, všetky európske orgány ihneď zareagovali a začali sa touto kauzou intenzívne zaoberať.
A ako spozornel pán minister Takáč, ak ste sa na toto meno opýtali aj dnes, povedzme v ministerskej kancelárii?
Bol otvorený a neuhol pohľadom, povedal to priamo do očí, že je pripravený celú situáciu vyriešiť. A pevne verím, že to aj spraví. Ide aj o jeho kredibilitu v Bruseli, aj o dôveryhodnosť PPA. Kto zlyhá, ten padá. Toto jednoducho nemôžeme tolerovať a takéto dotácie už nikdy na Slovensku nesmú prejsť.
Jedna časť týchto agrodotácií sa týka haciend, ale potom sú tu napríklad poľnohospodárske stroje, rôzne kamióny, predražené traktory. Dotácie dostali aj rôzni prevádzkovatelia športových hál, opäť podľa zistení mojich kolegov. Ako zle sme na tom z pohľadu takéhoto typu plytvania?
Najhoršie v celej Európe. Povedzme si to úplne na rovinu – takéto podvody som za jedenásť rokov nikde v Európe ani mimo nej, kde posielame peniaze, nenašiel. A myslím, že už je čas, a dnes sme o tom otvorene hovorili, aby sa to skončilo.
Pamätám si rok 2018, keď sme objavili niekoľko zázrakov, napríklad traktor, ktorý keď prešiel na rakúsko-slovenskú hranicu, zdvojnásobil svoju cenu. Pri niektorých kombajnoch to bola dokonca trojnásobná cena.
Na toto musí prísť Tomáš Zdechovský do Slovenskej republiky, aby sme to zistili? Čo zistili naše orgány činné v trestnom konaní, ak sa napríklad vláda Smeru zaštiťuje tým, že OĽaNO robilo nejaké kontroly? Niečo sa odložilo, niečo sa vraj skúmalo, ale nezlyhali sme my pri preverovaní týchto záležitostí?
Čiastočne áno, čiastočne nie. Mnohé veci, na ktoré sme upozornili v roku 2018, sú dnes už na súde, či už na prvostupňovom, alebo druhostupňovom konaní.
Niektorí aktéri tých podvodov už o majetok prišli alebo sú momentálne odsúdení. Takže Slovensko robí kroky vpred, nemusím byť so všetkým spokojný, ale v tomto prípade by som povedal, že je tam určitý pokrok.
Korupcia? Samozrejme, že ju tu máte
Spoločne určite odsledujeme kauzu Dobytkár. Vy ste sa zaujímali aj o situáciu v súvislosti s právnym štátom. Vaša misia, ktorá sa plánovala už na jeseň minulého roka, sa mala zaoberať primárne zmenou trestných kódexov, ktoré okrem iného zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry, zrušili NAKA. Mali ste stretnutie s Danielom Lipšicom, bývalým špeciálnym prokurátorom, v rámci Nadácie Zastavme korupciu aj s bývalým šéfom NAKA Ľubomírom Daňkom. Aké sú tie vaše zistenia? Potrebujeme tieto inštitúcie obnoviť v tom pôvodnom zmysle slova a nastavení?
Na to nemám jednoznačný názor. Pokiaľ bude Generálna prokuratúra schopná v spolupráci s Úradom európskeho prokurátora nahradiť špeciálne vyšetrovania, pretože korupcia, najmä tá vo výške desiatok miliónov, sa odhaľuje veľmi ťažko a vyžaduje si čas, potom možno obnoviť špeciálnu prokuratúru naozaj nebude potrebné.
Napriek tomu tie rozhovory, diskusie a otázky o tom, prečo bola špeciálna prokuratúra zrušená, keď fungovala od roku 2004 a mala výsledky, pričom 98 percent vyšetrovaných káuz viedlo k trestnému stíhaniu, boli z našej strany legitímne.
Ale v tejto chvíli Slovensko realizovalo určitú reformu a my musíme počkať.
Nemôžeme tú reformu posudzovať len na základe toho, že sa nám niečo nepáči. Musíme počkať určitý čas, pozrieť sa na výsledky a tým sa budú ďalej zaoberať naši kolegovia, predovšetkým z výboru pre spravodlivosť a vnútornú bezpečnosť.
Tí už sú, takpovediac, na polceste na Slovensko. Na druhej strane, my zatiaľ nepočúvame o žiadnych veľkých korupčných prípadoch, ktoré by v súčasnosti polícia, ktorá prešla istou reformou, zaznamenala a odhalila. Máme nejaké parciálne prípady - napríklad teraz aktuálne v Seredi, pokus o úplatok 40- tisíc, starosta prichytený pri čine. A korupciu nevieme potrestať ani vysokým nepodmienečným trestom, pretože sme znížili trestné sadzby výrazným spôsobom. Prestalo sa korumpovať?
Prial by som si, aby ste takýto problém na Slovensku nemali, ale skúsenosť zo sveta aj z tých najdemokratickejších štátov s najsilnejšou odolnosťou voči korupcii ukazuje, že prípady veľkej korupcie existujú všade. Rozdiel je často v tom, či sa vôbec vyšetrujú. A obávam sa, že Slovensko tam ešte úplne nepatrí.
Poznal som bývalých vyšetrovateľov NAKA, ktorí sa dali považovať za špičkových odborníkov. Ich špecializovaný spôsob práce bol oceňovaný aj českými partnermi z útvarov pre boj proti organizovanému zločinu.
A keď bol tento orgán rozpustený, odišlo veľa skúsených ľudí s dvadsaťročnou praxou v polícii.
Namiesto nich bol vytvorený nový úrad, kde boli nasadení skôr juniorskí policajti, často bez skúseností s vyšetrovaním káuz na najvyššej politickej úrovni alebo v oblasti rozsiahlej korupcie.
Musíme teda dúfať, že sa rýchlo zorientujú a naučia, ako efektívne riešiť aj tie najzávažnejšie prípady, pretože tie rozhodne nezmizli. A spoločnosť, ktorá znižuje tresty za niektoré trestné činy, určite nie je imúnna voči vlastným problémom, skôr naopak.
Akým z tohto pohľadu bol pre vás signál, keď ministerstvo spravodlivosti pomohlo bývalému právoplatne odsúdenému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi dostať sa mimo mreží? Mal z tohto pohľadu prerušený výkon trestu?
To radšej ani nebudem komentovať, ale ide o veci, ktoré by sa rozhodne nemali stávať a prirodzene vyvolávajú množstvo otázok. Na ich vysvetlenie by tu mal sedieť niekto z vášho ministerstva a pokúsiť sa nám to objasniť.
Viete, počas tých dvoch dní, ktoré sme tu strávili, boli niektoré vysvetlenia lepšie, iné horšie. Viaceré odpovede, ktoré sme dostali, považujeme za relevantné vzhľadom na to, čo Slovensko robí a čo vôbec môže robiť.
No v mnohých prípadoch pochybnosti jednoducho pretrvávajú.
Pri vyhrážkach novinárom si spomeniem na Kuciaka
Vy ste sa stretli aj so zástupcami novinárskej obce, s ľuďmi z mimovládneho sektora, pretože toto je tiež sféra, ktorá prešla drastickými zmenami za ostatný rok a pol. V akom stave je naša žurnalistika, bezpečnosť slovenských novinárov a priestor pre život a fungovanie mimovládneho sektora?
Tam si všímame čoraz častejších útokov, najmä verbálnych, smerovaných na novinárov. A ja by som naozaj chcel apelovať na slovenských politikov, aby sa takýchto vyjadrení zdržali, pretože tým len zvyšujú nenávisť voči novinárom.
Pamätám si na Jána Kuciaka. Pamätám si, ako verejne hovoril o vyhrážkach, ktoré dostával. A potom sa jedna z tých vyhrážok naplnila.
Úplne zbytočne niektorí politici zvyšujú napätie v spoločnosti. Tá spoločnosť sa radikalizuje a nie je to len opozícia alebo jedna skupina, kto ju polarizuje. Sú to najmä politici, ktorí majú moc a priestor vyjadrovať sa verejne.
Práve oni by mali ubrať nohu z plynu, hovoriť o potrebe zakopať vojnové sekery, byť transparentnejší a viac komunikovať s novinármi. A čo je zásadné, odpovedať na ich otázky tak, ako im to ukladá zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Hovoríme teraz o tradičných médiách, nie o dezinformačných médiách, ktoré s týmto nemajú problém.
Presne tak. Hlavne ide o tradičné médiá, ktoré si svoje informácie overujú, pracujú podľa novinárskej etiky a neberú ako zdroj „Pepu z depa“ na facebooku, Sputnik či iné „kvalitné“ informačné zdroje v úvodzovkách.
Práve tieto overené médiá zohrávajú kľúčovú úlohu v demokratickej spoločnosti, informujú verejnosť, kontrolujú moc a odhaľujú zlyhania systému. Ak politici útočia aj na tieto médiá, podkopávajú dôveru vo fakty a otvárajú priestor pre dezinformácie a chaos. A to je cesta do veľmi temných vôd.
Vy ste sa v minulosti venovali kybernetickej bezpečnosti. Sme z tohto pohľadu ohrozenou krajinou preto, akým výrazným spôsobom nám tu narástol vplyv dezinfoscény?
Slovensko patrí medzi krajiny najvýraznejšie ohrozené pôsobením ruských tajných služieb a ich dezinformačných kampaní. Mimochodom, je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa niektoré účty zo Slovenska, ktoré v minulosti šírili ruskú propagandu, pred voľbami presunuli do Českej republiky.
Tam lajkujú príspevky vybraných kandidátov, predovšetkým jednej extrémne ľavicovej strany.
Je tiež pozoruhodné, že tieto účty prejavujú aktivitu len voči dvom konkrétnym osobám na svete, jednej významnej nemenovanej politickej postave na Slovensku a jednej nemenovanej českej komunistickej europoslankyni.
Toto správanie nie je náhoda, ale poukazuje na koordinované snahy ovplyvňovať verejnú mienku a volebné prostredie. Je nevyhnutné byť na tieto taktiky citlivý, vedieť ich rozpoznať a chrániť demokratické procesy pred manipuláciou.
Osady s premárnenými šancami
Poďme k dotáciám pre marginalizované komunity. Tie obrázky poznáte aj vy, hovoria o stredovekej úrovni hygieny. Napriek tomu tu ideme stavať rómske komunitné centrum niekde v Banskej Bystrici za milióny a ideme sadiť stromčeky pre Rómov, tak ako ste vy hodnotili tento projekt?
Dnes sme sa na to pýtali koordinátora, ktorý má na starosti rómsku pomoc. Verte, Slovensko ako jediná krajina v Európe dostalo priamo jednu miliardu eur, ktorú on môže rozdeľovať.
Už vopred sme ho varovali, aby naozaj dôkladne zvážil, kam tie peniaze pôjdu. Ja som do slovenských rómskych osád opakovane chodieval. Som autorom pilotného projektu Hero, v rámci ktorého si Rómovia mohli pomocou mikropôžičky kúpiť pozemok. Na tom pozemku si potom mohli postaviť jednoduchý dom.
Projekt mal tri podmienky: obaja rodičia museli pracovať legálne, deti museli chodiť do školy a rodina musela mať možnosť pôžičku splácať. Ten dom si zároveň museli postaviť vlastnými silami. Tento projekt sa ukázal ako veľmi úspešný.
A ja sa čudujem, že Slovensko povedalo „ďakujeme“ a tento projekt ďalej nereplikuje.
Namiesto toho tu uvažuje o opatreniach, ktoré neprinesú žiadne reálne výsledky.
Vidíte za tým neschopnosť, alebo skôr nejaké tendencie nasmerovať peniaze tam, aby si našli správne vrecká?
Tam, kde netečie pitná voda, ak postavíme lavičky a nasadíme stromčeky, som si na sto percent istý, že do mesiaca tam nebude ani jeden stromček, ani jedna lavička.
Na Slovensko som do týchto osád napríklad s jedným kamarátom priviezol 50 kočíkov, ktoré sme nazbierali. A viete, koľko z nich zostalo funkčných po dvoch týždňoch? Vaša odpoveď je správna. Nula. Jednoducho je to tak.
A ja si o tom nerobím ilúzie. Potrebujeme zmeniť tie úplné základy, naučiť ľudí základným návykom a až potom môžeme na tých základoch niečo budovať. Keď ten človek nemá vzdelanie, nemá zabezpečené základné hygienické potreby...
Dnes som kolegom povedal, že mnohí ľudia, ktorí žijú v tých najchudobnejších osadách, v živote neboli u zubára. Mnohé ženy po viacerých pôrodoch nikdy nevidel gynekológ. A toto musíme zmeniť.
A až potom môžeme uvažovať o budovaní nejakého mediálneho centra.
Doprava? Zaostávate
Na to východné Slovensko sa má chodiť diaľnicami, ideálne spojenou diaľnicou medzi Bratislavou a Košicami. Ako sme na tom z pohľadu dostavby diaľnic? A to ešte nehovoríme o inom type infraštruktúry - modernej, povedzme špeciálnej, ktorá má prinášať inovácie.
Napríklad v oblasti vysokorýchlostných tratí a podobne veľmi zaostávate. V Českej republike sme za posledný rok postavili a otvorili vyše 100 kilometrov diaľnic, tento rok pribudne ďalších 60 kilometrov. Pripravuje sa aj projekt VRT, teda vysokorýchlostná železnica. A tu na Slovensku sa to, bohužiaľ, úplne zastavilo.
Už v roku 2018 nám viacerí ministri sľubovali, že v roku 2025 bude diaľnica z Bratislavy do Košíc plne sprevádzkovaná.
Kde je chyba? Kde je problém? Pretože tie projekty sa niekoľkokrát opravovali. Niekoľkokrát sme tu riešili PPP projekty, niekoľkokrát tu boli podozrenia práve z netransparentného konania, z predraženia a podobne, čiže prehodnocovanie napríklad Útvarom hodnoty za peniaze. Kde by ste vy našli toho primárneho vinníka?
V tom je ten problém. Ryba smrdí od hlavy. Musí prísť manažérsky tím, ktorý si stanoví jasné ciele. A ten manažérsky tím nemôže fungovať len jedno volebné obdobie, ale musí mať kontinuitu aspoň na dve obdobia.
Vy na Slovensku máte, opakovane si tu píšete, osi priorít pre inovácie a rozvoj Slovenska, ale nikto sa nimi neriadi. Príde ďalšia vláda, vezme to, poďakuje a hodí do koša.
Vy by ste si mali sadnúť ako opozícia a koalícia a povedať si, kde chcete mať Slovensko v roku 2035. A my sme to dokázali.
Využili sme projekty, ktoré pripravil Andrej Babiš a jeho ministri. My sme ich vzali, vložili sme do nich peniaze a vďaka tomu dnes za štyri roky pribudlo viac než 300 kilometrov diaľnic. Pripravili sme ďalších 400 kilometrov diaľnic, ktoré príslušná vláda či už ľavá, pravá, modrá alebo fialová, keď do toho vloží peniaze, veľmi rýchlo postaví.
Javí sa vám v tomto zmysle náš súčasný minister dopravy ako akcieschopný?
Veľmi by som si prial, aby pán minister moje slová nevnímal ako kritiku, ale ako povzbudenie, aby ukázal, že je najlepší minister dopravy na Slovensku od roku 1989 a že tie projekty naozaj rozbehol.
Možno sa to nepodarí dokončiť počas jeho vlády, pretože tie projekty bežia dlhodobo, ale naozaj si myslím, že každý mu zatlieska či už z koalície, opozície alebo z Európy – ak sa mu podarí s tým pohnúť.
Pretože to, čo vidíme každý rok, keď chodíme do Nízkych Tatier na Chopok s mojimi deťmi, tak sa deti pýtajú a ja sa tomu aj trochu smejem, prečo sa na Slovensku diaľnice v niektorých oblastiach stále neposunuli.
Kam nasmerovať pozornosť
Na záver, pán Zdechovský, ak si predstavíme nejaké výzvy moderného Slovenska, ktoré by ako malá krajina mohlo veľmi rýchlo napredovať, ak by chcelo, aké výzvy by to mali byť?
Na Slovensku vždy bol drobný strojárenský priemysel, máte tu automobilky, robte to, v čom ste dobrí. Máte veľa IT firiem v Bratislave, myslím, že máte tu aj dosť vojenského priemyslu, tak to rozvíjajte a z toho vám budú vznikať príležitosti.
Ale, samozrejme, to dokážete len vtedy, keď tu budete mať infraštruktúru a keď sa z Košíc do Bratislavy nepôjde štyri a pol hodiny.
Odchádzate zo Slovenska sklamaný?
Neodchádzam. To, čo predviedol minister vnútra a minister životného prostredia, je skôr ich hanba. Keby som bol členom ich rodiny, skutočne by som sa za nich hanbil.
Ale na Slovensku je toľko milých, pekných a usmievavých ľudí ako vy. Napríklad teraz, keď o tom hovorím, cítim, že si zo Slovenska zapamätám práve tých milých, dobrých a múdrych ľudí, ktorí majú záujem, aby sa Slovensko posunulo do 21. storočia a nezostalo zaseknuté v tých stredovekých osadách, o ktorých sme hovorili, kde nie je voda.
