Keď Jana Kopecká pred pár rokmi zistila, že má endometriózu, uľavilo sa jej. Choroba, ktorá jej spôsobovala paralyzujúce menštruačné bolesti, sa síce nedá vyliečiť, ale po rokoch aspoň vedela, o čo ide a čo sa s tým dá robiť.
Kopecká si skúsila vypočítať, ako dlhá a bolestivá menštruácia sprevádzaná stavmi, keď sa nemohla pohnúť, ovplyvňovala kvalitu jej života: „Mesiac do roka som žila v bolesti a viac ako dva mesiace v absolútnom nepohodlí,“ hovorí.
Napriek tomu, že endometrióza postihuje zhruba každú desiatu ženu v reprodukčnom veku a má významný vplyv na jej kvalitu života a produktivitu, na výskum tohto ochorenia sa stále nevynakladá dostatočné množstvo peňazí. To platí aj pre výskum mnohých ďalších zdravotných ťažkostí, ktoré ženy zažívajú - či už je to predmenštruačný syndróm, alebo problémy spojené s menopauzou.
To, že zdravotný systém nie je nastavený pre potreby žien, sa prejavuje v každej oblasti a nesúvisí len s gynekologickými diagnózami.
Na rodovú nerovnosť v zdravotníctve upozornila už pred piatimi rokmi Caroline Criado Perezová v knihe Neviditeľné ženy. Na dátach ukázala, že ženy priemerne čakajú na diagnostiku dlhšie ako muži a lekári často ich príznaky zľahčujú alebo nesprávne diagnostikujú.
Lieky im tiež spôsobujú viac nežiaducich účinkov než mužom. Súvisí to s tým, že klinické testy sa stále robia prevažne na mužoch.
Rozdiely v zdraví mužov a žien sú výrazné aj po rokoch, ako ukazuje rozsiahla správa McKinsey Health Institute z roku 2024. Autori vypočítali, že nedostatky v starostlivosti o ženské zdravie ročne oberajú každú ženu v priemere o sedem dní prežitých v zdraví.
Ak by táto „zdravotná priepasť“ (health gap) neexistovala, do roku 2040 by sa mohol zvýšiť výkon globálnej ekonomiky o jeden bilión dolárov ročne.
Kým výučba lekárov stále zanedbáva ženské zdravie aj rozdiely medzi ženským a mužským telom, a výskum a prevencia sa zameriavajú na zopár veľmi špecifických diagnóz ako rakovina, ženy sa snažia pomôcť si samy v komunitách alebo cez technické inovácie. Technológie, produkty a služby zamerané na zdravie a potreby žien dnes už tvoria samostatné odvetvie - femtech.
Veronika Slováková a Mária Nováková na Slovensku založili Femtechclub s predstavou, že sa zamerajú na technologické novinky. Rýchlo si však uvedomili, že ženy na Slovensku potrebujú najprv niečo iné.
„Najčítanejší článok na našom webe mal názov Ako má vyzerať gynekologická prehliadka,“ hovoria. „To bol pre nás moment, keď sme si povedali, že najprv potrebujeme robiť osvetu.“
V článku sa dočítate:
- ktoré príznaky u žien lekári často podceňujú,
- čo je femtech a ako sa mu darí na Slovensku,
- prečo je pre start-upy týkajúce sa ženského zdravia náročné nájsť investorov.
Infarkt u žien vyzerá inak
Criado Perez vo svojej knihe zozbierala osobné príbehy žien, ktoré na správnu diagnostiku čakali aj viac ako desať rokov či boli liečené nesprávne.
V minulosti ženy systematicky vynechávali z klinických testov. Výskumníci nechceli „narušiť“ výsledky hormonálnymi cyklami žien, čo má za následok menej presné diagnózy a liečbu pre ženy.
Zahrnutie žien do klinických výskumov sa stalo povinným relatívne nedávno, v Spojených štátoch to bolo v roku 1993, stále to však neznamená automaticky aj analýzu rozdielov podľa pohlavia.
