KOŠICE. Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie návrh verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského vo veci zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.
Ombudsman napadol právnu úpravu postupu zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrady lieku na výnimku, teda lieku, ktorý nie je hradený z verejného zdravotného poistenia. Ústavný súd tak posúdi súlad časti zákona s ústavou.
Zároveň Ústavný súd v stredu spojil návrh verejného ochrancu práv s predchádzajúcim návrhom Správneho súdu v Bratislave do spoločného konania, ktorý sa týka ústavnosti daného zákona.
Interné predpisy poisťovní nesmú nahrádzať zákon
Podľa Dobrovodského je právna úprava postupu zdravotných poisťovní v danom prípade ľudskoprávne a ústavnoprávne neudržateľná. Upozornil, že na základe aktuálnej úpravy pacientom nie je zaručený rovnaký prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti.
Dobrovodský tvrdí, že legislatíva v niektorých oblastiach odporuje viacerým článkom Ústavy SR, Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv, dôstojnosti človeka.
Prvý problém vidí v tom, že zákon v súčasnosti nedostatočne reguluje podmienky úhrady lieku a zdravotné poisťovne sa tak riadia vlastnými internými metodikami.
„To v praxi vedie k situáciám, kedy poistenci s rovnakou diagnózou, rovnakými medicínskymi indikáciami a rovnakými klinickými potrebami majú zásadne odlišný prístup k úhrade lieku na výnimku,“ upozornil verejný ochranca práv. Zdôraznil, že interné predpisy poisťovní nesmú nahrádzať zákon.
Ďalším problémom právnej úpravy je podľa Dobrovodského výdavkový strop, ktorý zdravotným poisťovniam určuje sumu, ktorú môžu minúť na výnimkové lieky.
O nároku na náhradu škody
Ústavný súd ďalej rozhodol, že časť zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je v súlade s Ústavou SR.
Ide o ustanovenie vylučujúce nárok na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy v určených prípadoch.
Novelu zákona, ako aj Správneho súdneho poriadku z roku 2023 napadla vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová. Vo zvyšnej časti jej návrhu Ústavný súd však nevyhovel.
V rozpore s ústavou je časť paragrafu 9 zákona: „Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.“
Bývalá prezidentka kritizovala, že k Správnemu súdnemu poriadku bolo prijatých 36 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, čím došlo k prepísaniu takmer celého pôvodného návrhu novely. Schválené znenie podľa Čaputovej okrem iného v zákone protiústavne stotožnilo inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, respektíve spravodlivého zadosťučinenia ako formy postihu orgánu verejnej moci s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy ako formy náhrady škody.
