Z vŕška nad Holíčom vidieť doďaleka. Dolu sa rozkladá mesto so zámkom, dovidieť odtiaľto aj na neďalekú Moravu. Okolo sú pastviny. Neďaleko stojí kaplnka.
Nie je tu náhodou. Práve sem kedysi kat vodil na popravisko odsúdencov, pri prícestnej kaplnke sa naposledy pomodlili a čakal ich povraz alebo meč. Tak ako v mnohých našich mestách, popravení zostali visieť na šibenici na výstrahu ostatným, kým ich kat nehodil do jamy.
Keď na tomto mieste začali v roku 2022 výskum archeológovia, išlo o vôbec prvý výskum tohto druhu na Slovensku. Vykopávky čoskoro odhalili početné doklady temnej minulosti tohto miesta. Už pri výkope prvej archeologickej sondy narazili na kostru. Potom zistili, že ide o miesto kamennej murovanej šibenice, objavili aj jej základy. Kostra zďaleka nebola posledná.
Archeológovia našli na holíčskej šibenici pozostatky až trinástich ľudí. (zdroj: D. Miček)Prvý na Slovensku
„Prvý terénny prieskum sme absolvovali v čase prebiehajúcej pandémie covidu v novembri 2021. Už pri prvej obhliadke nás zaujala samotná poloha lokality. Na povrchu sme našli úlomky tehál, opracované kamene s maltou a čo bolo zásadné, aj fragment ľudskej kosti, konkrétne poškodenej hlavice stehennej kosti,“ opisuje Stanislava Bönde Gogová z Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Následne urobili georadarový prieskum, ktorý im potvrdil prítomnosť štruktúr pod povrchom zeme, ktoré súviseli so stavbou dávnej šibenice. Napokon v archeologickej sonde cez celú šírku vyvýšeniny identifikovali aj stĺpy šibenice.
„Genius loci tohto miesta je výnimočný aj dnes. Už svojím umiestnením v historickej krajine lokalita tvorí výraznú dominantu s vynikajúcou viditeľnosťou,“ dopĺňa jej kolega Daniel Bešina. „Holíčska lokalita je navyše jedinečná tým, že ide o prvú systematicky skúmanú šibenicu na Slovensku a tak právom zaujíma výnimočné miesto v bádaní.“
Obaja archeológovia vysvetľujú, že až donedávna sa archeológia na Slovensku šibeniciam prakticky nevenovala. Šibenice sa skúmali len sekundárne pri iných výskumoch, napríklad v Hlohovci a Šarovciach.
Vykopávky v Holíči museli viackrát prerušiť pre nálezy ostrej munície, na konci druhej svetovej vojny sa tadiaľto prehnal front. Napokon objavili na holíčskej šibenici pozostatky 13 ľudí.
Šibenica v Holíči stála nad mestom. (zdroj: Daniel Bešina)Sťatý až na druhý pokus
Niektoré kostry boli kompletné, iné len čiastočné. O pietnom pochovaní sa nedá hovoriť, kat ich zrejme len hodil pod šibenicu, keď bolo treba uvoľniť miesto pre popravu ďalšieho odsúdenca. Len vzácne našli aj osobné predmety popravených, ako pracku na opasku, odsúdenci toho so sebou veľa nemali.
„Z nich 12 boli muži a pri poslednom sa nepodarilo určiť pohlavie. Z hľadiska vekového zloženia dominovali dve skupiny – muži vo veku 20 - 29 rokov a 40 - 49 rokov. Najmladší z nich mal 15 - 19 rokov,“ približuje Daniel Bešina.
„Na základe kostrových nálezov a ich forenznej analýzy možno predpokladať rôzne formy popráv. U niekoľkých jedincov máme dôkazy o sťatí, obesení, ako aj o zvláštnych formách trestu. Napríklad sťatie sa prejavuje výrazným, rovným odstránením kostnej hmoty na krčných stavcoch.“
Na kostrách mužov z Holíča vidno, že kat väčšinou viedol úder medzi druhý a tretí krčný stavec. Pri jednom popravenom bol úder natoľko silný, že zasiahol aj sánku, časť z nej úplne chýba.
Občas sa katovi podaril zásah až na viacero pokusov. Aj historické záznamy dokladajú, že pri poprave nešlo o nič výnimočné. Aj za rýchlu smrť a triezveho kata sa dalo modliť.
Scéna z obrazu Pietera Brueghela Triumf smrti z roku 1572. (zdroj: Museo del Prado)Stopy po dvoch seknutiach niesla aj jedna z holíčskych kostier. Jeden zásah ostal v krčnom stavci a nepokračoval, druhý pod iným uhlom prešiel stavcom.
„Dobové pramene často zobrazujú obesencov so zviazanými rukami a aj v prípade viacerých jedincov z Holíča sa zachovala kostra v anatomickej polohe s rukami za chrbtom. Teda možno s vysokou pravdepodobnosťou usudzovať, že išlo o obesenie,“ dopĺňa archeológ.
„Jedno telo bolo po smrti zaťažené veľkými kameňmi, čo môžeme interpretovať ako symbolické opatrenie proti návratu mŕtveho do sveta živých, typické pre stredovekú predstavu. Výnimočným nálezom je aj kostra muža, ktorá niesla stopy po sťatí a zároveň aj odťatí pravej ruky. Tento prípad môže predstavovať formu sprísneného trestu za hrdelný zločin s exemplárnym postihom. Z hľadiska archeologického bádania ide o ojedinelý nález v rámci širšieho európskeho priestoru.“
Popraviská sú podľa neho „silnými miestami pamäti – dlho vytláčané na okraj záujmu, často zabudnuté, pritom hlboko späté s konkrétnymi ľudskými osudmi - niekedy tragicky nespravodlivými. Vracia sa tak dôstojnosť tým, ktorých životy boli vymazané alebo zredukované len na status vinníka“.
Historik Zupka: Stredovek nikdy neexistoval. A rozhodne nebol ani temný Čítajte Spojiť archeologické nálezy kostier s menami konkrétnych popravených je však mimoriadne vzácne.
„Aby sme dokázali priradiť konkrétne osoby k nálezom na popravisku, museli by sa zachovať archívne pramene, napríklad mestské alebo súdne knihy, kde sa zapisovali tresty a výkon spravodlivosti,“ vysvetľuje Stanislava Bönde Gogová. „Zároveň by sa v danom meste musel zachovať objekt šibenice a uskutočniť na ňom archeologický výskum. V takom prípade by to teoreticky možné bolo. V niektorých mestách však šibenice úplne zanikli, napríklad ich zastavali pri rozširovaní mesta. V Holíči máme šibenicu, ale archívne dokumenty sa tu, bohužiaľ, nezachovali.“
Archeológovia pri začistovaní objektov s kostrovými pozostatkami. (zdroj: Daniel Bešina)Wiselnice a Galgen Berg
Šibenice, Šibeničný vrch či Wiselnice. Inokedy Galgen Berg či Akasztó hegy. Svedectvá zaniknutých popravísk dokladajú aj staré mapy. Niekedy je na nich zakreslený len ikonografický znak šibenice.
