BRANISLAV PANIS viedol Slovenské národné múzeum osem rokov do vlaňajšej jesene, keď ho z funkcie odvolala ministerka kultúry a nominantka SNS Martina Šimkovičová.
V rozhovore pre SME v piatok krátko popoludní vysvetľuje, že ešte nezažil taký prevoz diela, aký sa odohral vo štvrtok, keď zo Spišského múzea v Levoči odviezli vzácnu bustu od Donatella. Kritizuje, že bez zverejnenia zmluvy k prevozu a ochrane diela došlo k porušeniu zákona.
Vraví, že busta by sa mala neskôr vrátiť na Spiš, lebo tam patrí. „Ak potrebujú, nech zvýšia bezpečnosť v Levoči. Vždy sa dá objednať aj pancierová vitrína, do ktorej sa predmet uloží, urobiť sa dajú ďalšie opatrenia. Podľa mňa má ale busta jednoznačne ostať na Spiši, je s ním spojená, je to zbierkový predmet Spišského múzea v Levoči,“ vraví súčasný kurátor Historického múzea na Bratislavskom hrade, ktoré spadá pod Slovenské národné múzeum.
Ako bývalý generálny riaditeľ riaditeľ Slovenského národného múzea a kurátor ste boli bežne pri prevozoch zbierkových predmetov. Prevážali ste aj niečo také hodnotné, ako je busta od Donatella?
Určite áno. Z Prahy sme prevážali egyptské múmie a iné artefakty starovekej egyptskej civilizácie, prevážali sme predmety z talianskej Perugie na výstavu o Etruskoch, alebo sme Košický zlatý poklad viezli zo Slovenska do Prahy, Krakova, Budapešti. Mnohé tieto prevozy som aj osobne sprevádzal.
Aká hodnotná je v porovnaní s týmito predmetmi busta Cecílie Gonzagy od Donatella?
Donatello je jeden z najznámejších a najvýznamnejších autorov talianskej renesancie, ktorý vytvoril úžasné a vzácne diela. Predmetov takého významu na Slovensku nemáme až tak veľa, aj keď tu máme aj iné hodnotné diela.
Z nich sa ale Donatellova busta vymyká aj svojim príbehom, v roku 1975 sa dostala do Spišského múzea v Levoči, ale iba pred pár rokmi sa ju podarilo identifikovať ako bustu od Donatella.
Neodvážim sa povedať, akú by mala hodnotu na trhu s umením, ale keď si spomenieme na kauzu Berniniho sochy, ktorá sa vraj predala do múzea v Spojených štátoch amerických za 30 miliónov eur, tak si myslím, že by jej cena mohla byť podobná. To by ale museli stanoviť odborníci.
Vo štvrtok ráno prišli zo Spišského múzea mramorovú bustu odviezť - a to za prítomnosti generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu a kukláčov. Taký prevoz ste už zažili?
Táto udalosť sa udiala veľmi neštandardným spôsobom. Ministerstvo kultúry sa rozhodlo, že z dôvodu zvýšenej ochrany busty, ako to vo štvrtok komunikovali, ju prevezú zo Spišského múzea na neznáme miesto. To otvára mnoho otázok, či to bolo nevyhnutné, či to bolo správne a či to bolo po všetkých stránkach zabezpečené tak, ako malo byť - teraz myslím papierovo.
Prečo tam boli kukláči?
Pri veľmi vzácnych predmetoch sa to môže a dokonca má diať. Keď sme robili výstavu o Etruskoch, pri prevážaní zbierkových predmetov z Perugie do Bratislavy zabezpečovali sprievod policajné zbory troch krajín - talianska, rakúska a slovenská polícia.
Pri prevážaní niektorých predmetoch, ako sú napríklad múmie, alebo veľmi krehké predmety, nemôžete prekročiť istú rýchlosť. Na diaľnici sme pri ich prevoze z Česka nemohli ísť rýchlejšie ako 80 kilometrov za hodinu. Polícia tam bola prítomná aj preto, aby zabezpečila plynulú dopravu, keby na trase vznikla nehoda alebo zdržanie.
Busta z kameňa ale asi nie je až taká citlivá na rýchlosť.
