BRATISLAVA. Koaličný zákon o strategických investíciách oslávi prvý rok. Minister dopravy za Smer Jozef Ráž nešetril počas jeho schvaľovania superlatívmi. Keď zákon prešiel vládou, vyhlásil, že príprava projektov sa skráti zo 14 na dva až tri roky.
Keď zákon schválil parlament, bol už Ráž opatrnejší . Príprava projektov sa mala skrátiť z ôsmich rokov na štyri.
Už tieto vyjadrenia ukazujú, že ministerstvo dopravy nemalo dobre zanalyzované, prečo na Slovensku trvá tak dlho postaviť veľké infraštruktúrne projekty, a ako pomôže tento zákon.
Pred týždňom bol na ministerstve dopravy robiť odpočet premiér Robert Fico zo Smeru. Zákon nazval „historickým“ a „prelomovým“. Chválil ho aj prezident Peter Pellegrini v správe o stave republiky.
Naopak, opozícia hovorí, že je protiústavný, a chce ho napadnúť na Ústavnom súde.
Vláda za prvý rok pridelila status strategickej investície 33 projektom, väčšinou diaľniciam a železničným tratiam, ale aj nemocniciam, armádnym nákupom či priemyselnému parku v Šuranoch, kde má byť nová čínska baterkáreň.
Zákon pomáha tak, že skracuje niektoré lehoty pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) alebo v stavebnom konaní. Napríklad pri EIA je lehota na vydanie záverečného stanoviska 60 dní od doručenia odborného posudku. Ak ide o strategickú investíciu, skracuje sa na 15 dní.

Sporne sa uľahčuje vyvlastňovanie. Zákon umožňuje spojiť rozhodovanie o stavebnom zámere s vyvlastňovaním do jedného konania.
Pôvodne sa uvažovalo aj o tom, že sa nebude musieť robiť štúdia uskutočniteľnosti, a že projekty nebude hodnotiť Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.
Ide pritom o kroky, ktoré pri veľkých investičných projektoch šetria štátu milióny eur. Štúdia sa napokon naďalej robí, ale útvar ju nehodnotí, ak o to investor požiada. Vo väčšine prípadov to zatiaľ investori urobili. Hodnotenie vtedy robí iné príslušné ministerstvo.
Zmeny zatiaľ Slovensko nerozostavali. Pri projektoch, ktoré sú v pokročilejšej fáze, sú efekty minimálne. Potvrdzujú to aj investori.
Pri začínajúcich projektoch je zatiaľ na hodnotenie priskoro. Skúsenosti však už teraz ukazujú, že problémom nie sú dlhé lehoty v povoľovacích konaniach, ale skôr kvalita projektov a schopnosť plánovať a priorizovať investície.
Kysucká D3
Denník SME sa pozrel na niektoré strategické investície, ktoré sa už mali v tomto čase stavať. Z 33 schválených projektov je takých len zopár.
Keď vláda v lete minulého roka schvaľovala kysucký úsek diaľnice D3 Oščadnica - Čadca, Bukov za strategickú investíciu, podľa predloženého dokumentu sa mal začať stavať už v prvom štvrťroku 2025. Stále sa tak nestalo.
Prvé úseky kysuckej diaľnice sa začali stavať už v 90. rokoch. Polovičný profil úseku Oščadnica-Čadca, Bukov otvorili v roku 2004. Potom kysucká D3 dlho nebola pre žiadnu vládu prioritou, uprednostnili iné diaľnice. Zmenil to až minister Andrej Doležal za Sme rodina v roku 2021.
Lenže projekty sa museli začať pripravovať nanovo. Napríklad rozhodnutia EIA už neboli platné. Chýbala aj štúdia uskutočniteľnosti.
Keď sa stavba stala strategickou investíciou, mal to byť nový impulz. Na vládu tlačí čas. Úsek mali podľa pôvodného plánu dostavať do konca roka 2029, pretože dovtedy sa môžu čerpať eurofondy z aktuálneho programového obdobia.

Skutočnosť je však taká, že začiatok výstavby sa odkladá a čerpanie z eurofondov je ohrozené. Status strategickej investície nepomohol. V tendri boli opakovane podané námietky, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil ako opodstatnené.
Aj v máji po poslednej námietke diaľničnej spoločnosti nariadil, aby tender znova vyhodnotila.
Čaká sa ešte aj na právoplatné rozhodnutie EIA, pričom konanie trvá už od roku 2021. Bez neho nie je možné začať konanie o stavebnom zámere.
Ministerstvo financií už pred rokom pri schvaľovaní zákona upozorňovalo, že príčinou nekonečnej výstavby diaľnic je nedostatočné investičné plánovanie.
Pôvodné plány na výstavbu sa musia často meniť, pretože sa menia podmienky, alebo nie sú peniaze. Projekty sa potom musia upravovať a získavať povolenia odznova.
„K odchýlkam od pôvodných plánov dochádza až pri 46 percentách z 89 pripravovaných diaľničných projektov, z toho k zásadnej zmene s potrebou prepracovania aspoň časti dokumentácie až pri 38 percentách. To predlžuje prípravu priemerne o 1,5 až 10 rokov,“ napísali v pripomienke k zákonu úradníci ministerstva financií.
Ako príklad spomenuli iný úsek diaľnice D3 Žilina Brodno - Kysucké Nové Mesto, ktorý sa stal minulý rok tiež strategickou investíciou.
Úsek sa pripravuje od roku 1996. Odvtedy sa situácia menila, a tak sa museli všetky povoľovacie procesy opakovať prinajmenšom raz.
Prínosy pri projektoch od nuly
Denník SME sa pýtal Národnej diaľničnej spoločnosti, ako po roku hodnotí prínos zákona o strategických investíciách.
Tvrdí, že zákon významne zefektívňuje procesy ako stavebné konanie alebo majetkovoprávne vyrovnanie, ale prínosy budú viditeľnejšie až pri projektoch, ktoré sa začínajú od nuly.
Aj diaľničný privádzač Lietavská Lúčka - Žilina sa stal minulé leto strategickou investíciou.
Tzv. rajecký privádzač má zjednodušiť vstup do Žiliny a zároveň odbremeniť obce Lietavská Lúčka a Porúbka od tranzitnej dopravy. Porúbkou dnes údajne denne prejde 11-tisíc vozidiel a Lietavskou Lúčkou až 15-tisíc.
Výstavba sa mala začať v druhom štvrťroku 2025, no diaľničná spoločnosť stále nevyhodnotila tender. „Robíme všetko pre to, aby k realizácii došlo čo najskôr, avšak nie všetky úkony sú v časovej réžii NDS,“ povedal jej hovorca Tomáš Ferenčák.
Dôležitejšie sú iné zákony
Vo februári 2025 mali začať modernizovať úsek Poprad - Krompachy železničnej trate medzi Žilinou a Košicami. Termín spomínal vládny materiál, podľa ktorého sa stavba stala strategickou investíciou.
Tender sa skončil už dávno, zmluva s dodávateľom bola podpísaná v decembri 2023 a stavenisko malo byť odovzdané vo februári 2024. Napriek tomu sa stále nezačalo stavať.
Archeologický prieskum odhalil významné nálezy z mladšej doby bronzovej a obdobia sťahovania národov. Do leta tak bude pokračovať archeologický výskum.
Na otázku, v čom v tejto fáze projektu pomôže status strategickej investície, železničiari odpovedali, že „predovšetkým v oblasti majetkovoprávneho vyrovnania“.

Zákon napríklad aj v čase prípravných prác, ako je archeologický prieskum, umožňuje vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov.
Železnice SR hovoria, že je ešte priskoro zhodnotiť, o koľko status strategickej investície urýchli ich projekty. Pripúšťajú však, že pre rýchlosť stavieb sú dôležitejšie zmeny v iných zákonoch - v stavebnom a v zákone o EIA. Platia od apríla, teda len dva mesiace.
Pri nových projektoch železnice odhadujú, že všetky tri zákony by mohli skrátiť dobu realizácie o tri až štyri roky.
„Doba skrátenia a uspokojivý výsledok je však naviazaný na absolútnu súčinnosť všetkých zainteresovaných subjektov (stavebné úrady, úrady životného prostredia, verejnosť, mestá a obce) a na dodržiavanie termínov,“ povedala hovorkyňa Petra Lániková.
Bude elektráreň strategickou investíciou?
Vo februári poslal minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba na pripomienkovanie návrh, aby sa stala strategickou investíciou prečerpávacia vodná elektráreň Málinec.
Plán na jej výstavbu sa stretol s veľkou nevôľou miestnych obyvateľov v Podpoľaní, ktorým hrozí, že prídu o svoje domy, chaty a pozemky.
Združenie Via Iuris dalo k projektu viaceré pripomienky, no dodnes ho nikto nezavolal na rozporové konanie.
Ivana Figuli z Via Iuris to považuje za ukážku toho, že obyvatelia majú len minimálny dosah na to, čo môže vláda vyhlásiť za strategickú investíciu. Figuli patrila pred rokom ku kritikom zákona o strategických investíciách.
Za prečerpávaciu elektráreň sa postavil aj prezident Pellegrini. Opozícia pre ňu chce naopak napadnúť zákon na Ústavnom súde a žiadať, aby ho pozastavil.