BRATISLAVA. Komisár pre deti Jozef Mikloško žiada zmenu postihu rodičov za záškoláctvo. V tejto súvislosti podal zásadnú pripomienku k návrhu novely Trestného zákona.
Žiada v nej, aby súdy uprednostňovali alternatívne tresty pred trestom odňatia slobody pre rodičov, ktorých deti dlhodobo nenavštevujú školu. Tvrdí, že záškoláctvo je vážny problém, ale trest odňatia slobody pre rodičov situáciu nerieši.
Rozdelenie rodiny
„Naopak, rozdelením rodiny sa situácia detí často ešte zhoršuje,“ poznamenal komisár.
Podľa analýz Úradu komisára pre deti bolo v rokoch 2020 a 2021 umiestnených do náhradnej starostlivosti z dôvodu záškoláctva 13 percent detí. V roku 2024 bolo pre záškoláctvo odsúdených na väzenie až 1 218 rodičov.
Navrhovaná úprava podľa komisára reflektuje dlhodobo monitorovanú otázku takzvaného záškoláctva, keď sú rodičia detí postihovaní za záškoláctvo najskôr podmienečným a následne nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Nepodmienečné odsúdenie rodičov vedie k umiestneniu detí do náhradnej starostlivosti v zariadeniach na výkon sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Komisár upozorňuje, že tento prístup je v rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ako ho definuje Dohovor OSN o právach dieťaťa. V mnohých prípadoch ide o rodiny v generačnej chudobe, kde namiesto represie chýbala včasná pomoc a podpora.
Budovanie vzťahovej väzby
Komisár preto navrhuje, aby Trestný zákon explicitne uprednostnil tresty, ktoré nenarušia rodinné zázemie, ako napríklad trest povinnej práce, peňažné tresty, ktoré umožňujú, aby rodič ostal súčasťou rodiny a zároveň bol za konanie zodpovedne potrestaný.
Zároveň komisár podporil aj návrh, aby matky malých detí mohli vykonávať trest v domácom prostredí, napríklad formou domáceho väzenia. Tým by sa zabránilo zbytočnému umiestňovaniu detí do zariadení.
Komisia odporúča zvážiť rozšírenie tejto úpravy aj na matky detí v predškolskom či mladšom školskom veku.
„Ochrana biologickej rodiny a budovanie bezpečnej vzťahovej väzby dieťaťa s rodičom musia byť kľúčové princípy každého rozhodovania v trestnom konaní,“ skonštatoval.
Počet detí s vysokou absenciou rastie
V rámci rozhodovacej praxe považujú súdy za vážne narušenie výchovy aj sústavné záškoláctvo detí, častejšie dopúšťanie sa drobných krádeží, poškodzovanie cudzej veci alebo predčasný pohlavný život.
Počet detí s vysokou absenciou rastie, približne desať percent žiakov má problém s pravidelnou dochádzkou.
Poukázali na to z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
„Za vážne ohrozenie výchovy maloletého dieťaťa možno všeobecne považovať taký stav, keď jeho výchova síce ešte nie je narušená, je však reálna možnosť jej narušenia. Tá môže spočívať najmä v nevyhovujúcom rodinnom prostredí alebo v nedostatku mravnej a výchovnej spôsobilosti rodičov,“ vysvetľuje MS.
Deje sa to napríklad v prípadoch, keď sa rodičia sami dopúšťajú trestnej činnosti, ohrozovania mravnej výchovy mládeže či sú psychicky narušení.
Ministerstvo preto upozorňuje, že dôsledky nie sú zanedbateľné iba vo vzťahu k úspešnejšej budúcnosti detí, ale aj vo vzťahu k rodičom a ich konaniu s možnými následkami v rodinnoprávnej a trestnoprávnej rovine. Spolu s narušením riadnej výchovy detí tak nejde iba o vplyv záškoláctva na vzdelávací proces, horšie výsledky, stratu kontaktu so spolužiakmi či vyššiu pravdepodobnosť rizikového správania v podobe delikventného.
„Prioritou je včasná identifikácia problémov u detí a rodín, aby im bolo umožnené budovať lepšiu budúcnosť, ukázať perspektívu ako takú s reálnou možnosťou v živote uspieť,“ uzavrelo MS.
