BRATISLAVA. Až 25 percent detí považuje obmedzenie mobilov na školách za problém.
Tento údaj naznačuje potenciálnu závislosť a nízku schopnosť detí fungovať bez online kontaktu.
Vyše päť hodín denne na internete
Dáta tiež ukazujú, že 58 percent detí trávi na internete viac ako päť hodín denne. Najohrozenejšia je veková skupina do 16 rokov, ktorá čelí kyberšikane, nevhodnému obsahu a algoritmom, ktoré cielene vyvolávajú závislosť.
Vyplýva to z údajov celoslovenského prieskumu detí Úradu komisára pre deti (ÚKPD) v tomto roku, na ktoré poukázal komisár pre deti Jozef Mikloško.
Opakovane upozorňuje, že nadmerný kontakt detí s obrazovkami neohrozuje len ich pozornosť či výsledky v škole, ale má čoraz častejšie aj vážne dôsledky na psychické zdravie, vývin sociálnych zručností a schopnosť vytvárať si vzťahy.
„Dnes už nejde len o technický problém. Ide o to, že deti sa menia na digitálnych závislákov a my im neponúkame reálnu ochranu,“ varuje komisár. Z prieskumu ÚKPD tiež vyplynulo, že deti si nedostatočne uvedomujú riziká spojené s online priestorom a možnosťami kyberšikany alebo to nevnímajú ako problém.
Navrhuje zvážiť vekový limit
Komisár pre deti pomenúva sociálne siete ako „digitálnych dílerov“, ktorí využívajú psychologické mechanizmy na udržanie pozornosti detí čo najdlhšie.
Podľa Mikloška Slovensko zatiaľ nevyužíva legislatívne možnosti na obmedzenie prístupu detí na sociálne siete, v mnohých prípadoch sa deti bez problémov zaregistrujú aj napriek vekovému limitu 13 rokov.
„Nie je to nijako kontrolované a deti sú na sociálnych sieťach už od útleho veku. Do významnej miery to podporujú aj rodičia, ktorí dávajú deťom mobily alebo tablety už v dojčenskom veku,“ zhodnotil Mikloško.
V prípade regulácie sociálnych sietí navrhuje komisár zvážiť vekový limit na prístup, napríklad 16 alebo 18 rokov, a technické opatrenia, ktoré by znemožnili deťom vytvárať si účty na týchto platformách bez overenia veku. Zároveň požaduje nadrezortnú spoluprácu štátu, samospráv a odborných inštitúcií, keďže problém presahuje možnosti jednotlivých škôl či rodín.
Negatívny vplyv na duševné zdravie
Zatiaľ čo technologické platformy sledujú predovšetkým zisk, štát by mal podľa Mikloška sústrediť svoju pozornosť na ochranu detí.
Tie podľa neho bez aktívneho vedenia rodičov a inštitúcií podliehajú tlaku sociálnych sietí, porovnávaniu a nerealistickým vzorom, čo má priamy negatívny vplyv na ich duševné zdravie.
„Ak ako spoločnosť nezareagujeme, prídeme o generáciu detí, ktoré stratia schopnosť žiť v realite. A to bude problém, ktorý nám žiadna technológia nevyrieši,“ dodáva Mikloško
Riziko vidí tiež v tom, že deti dnes netrávia čas výlučne na „tradičných“ sociálnych sieťach, ale na platformách, ktoré spájajú zábavu, interakciu a komunikáciu. Práve preto je podľa komisára riziko ťažšie identifikovateľné. „Rodičia často nevedia, že hra alebo videoplatforma môže fungovať ako digitálna spoločenská miestnosť,“ uzavrel.
