BRATISLAVA. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa domnieva, že v oblasti prevencie pred policajným násilím má Slovensko viacero systémových nedostatkov, uviedol jeho hovorca Branislav Gigac.
Pripomenul pritom, že množstvo podnetov, v ktorých Dobrovodský, alebo jeho predchodkyne vo funkcii ombudsmana konštatovali porušenie základného práva na ochranu pred zlým zaobchádzaním v dôsledku excesívneho použitia sily zo strany policajta, vyvoláva dôvodnú obavu, že nejde o zriedkavé zlyhávanie jednotlivcov.
Telové kamery
Práve pri presadzovaní systémových zmien vidí podľa Grigaca ombudsman veľký potenciál na zlepšenie a urýchlenie implementačných procesov.
„Príkladom môže byť opatrenie na zavedenie telových kamier pre policajtov, ktoré verejní ochrancovia práv navrhujú už viac ako 13 rokov. Veľmi preto oceňujeme kroky súčasného vedenia Policajného zboru a ministerstva vnútra, ktoré podľa deklarovaných cieľov plánuje obstarať telové kamery v dohľadnom období,“ zdôraznil Grigac.
Dobrovodský zdôvodnil návrh na posúdenie ústavnosti novely o mimovládkach Čítajte Ako ďalej povedal, v rámci riešenia problematiky neprimeraného použitia sily zo strany polície sú v individuálnych prípadoch reakcie policajných útvarov zväčša konštruktívne.
Ombudsman sa takisto zameriava na problematiku podmienok v celách policajného zaistenia.
Viac súkromia pre zaistené osoby
V tejto súvislosti presadzuje napríklad zabezpečenie vychádzok na čerstvom vzduchu pre osoby, ktoré sú v celách dlhšie ako 24 hodín, zvýšenie ochrany súkromia zaistených osôb najmä pri používaní toalety a vykonávaní osobných prehliadok, napríklad montážou zásten a rastrovania kamerových záznamov, alebo zlepšenie materiálno-technických podmienok – napríklad nákupom náhradného odevu, zabezpečením klimatizácie či inštaláciou hodín a núdzových signalizačných zariadení do ciel.
Ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru podľa Grigaca deklarovali v tejto súvislosti viacero zámerov na zavedenie navrhnutých opatrení.
„Z hľadiska realizácie konkrétnych opatrení štátne inštitúcie uviedli, že úlohy budú rozvrhnuté na dlhšie obdobie s prihliadnutím na ekonomické a organizačné možnosti,“ uviedol hovorca ombudsmana.
Doplnil, že zavedenie potrebných opatrení rezort vnútra a polícia spájajú aj s nutnosťou vyčlenenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
„V niektorých prípadoch na realizáciu odporúčaní pristúpili k priebežným krokom, napríklad monitorovaniu technického stavu ciel či poučovaniu personálu o nových postupoch,“ povedal Grigac.
Ako doplnil hovorca ombudsmana, verejný ochranca práv plánuje sledovať stav implementácie odporúčaní, ktoré v súvislosti s podmienkami v celách policajného zaistenia adresoval kompetentným inštitúciám.
„V nadchádzajúcom období bude monitorovať, do akej miery boli navrhnuté opatrenia skutočne prijaté v praxi a priebežne vyhodnocovať, či kroky deklarované v odpovediach štátnych inštitúcií boli aj uskutočnené. Verejný ochranca práv tiež plánuje pokračovať v odbornom dialógu o tých odporúčaniach, ktoré zatiaľ neboli prijaté alebo pri ktorých boli zo strany inštitúcií vznesené výhrady,“ dodal Grigac.
