BRATISLAVA, VILNIUS. Slovensko nemieni byť krajinou, ktorá bude brániť konsenzu v prípade zvyšovania obranných výdavkov jednotlivých členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO).
Pred nami je teraz ešte veľká diskusia, vyhlásil po summite lídrov Bukureštskej deviatky v litovskom Vilniuse prezident Peter Pellegrini.
Koaličná SNS uviedla, že so zvýšením výdavkov nesúhlasí.
Pellegrini vyzval na flexibilitu
Slovenský prezident priblížil, že podľa návrhu by sa mali priame obranné výdavky členských štátov NATO zvýšiť z terajších dvoch percent HDP postupne na 3,5 percenta a že zároveň by bolo možné investovať ďalších 1,5 percenta do investícií takzvaného duálneho určenia.
„Ale je samozrejme ešte otázka, ako rýchlo sa majú dosahovať tieto ciele, niekde zatiaľ na stole je úvaha, že by sme mohli zvyšovať ako členské krajiny tieto výdavky rýchlosťou 0,2 percenta každý rok, to znamená, že by sme sa k tomuto cieľu mohli dostať za sedem rokov,“ spresnil.
Na rokovaniach však podľa vlastných slov avizoval, že Slovensku by viac vyhovovalo minimálne desať rokov, v ktorých by sa krajiny mohli k týmto číslam postupne priblížiť. Vyzval tiež na určitú flexibilitu pri napĺňaní cieľov.
„Avizoval som, že SR bude zodpovedným partnerom, ktorý sa nebude stavať na zadné a brániť konsenzu, ale bude hľadať cesty ku kompromisu,“ poznamenal ďalej Pellegrini.
Treba však podľa neho prihliadať aj na schopnosti a možnosti štátnych rozpočtov jednotlivých štátov, pričom poukázal na krajiny Európskej únie, ktoré v súčasnosti stále nedosahujú ani stanovené dve percentá svojho HDP na obranu.
V tejto súvislosti bude podľa neho prebiehať dôležitá diskusia na nadchádzajúcom summite NATO v holandskom Haagu o tri týždne. Jeho prípravy boli hlavnou témou zasadnutia vo Vilniuse.
„Viete, že sa ukázalo a vojna na Ukrajine nám to odhalila priam v plnej nahote, že Európa ako taká a európska časť Severoatlantickej aliancie je bez účasti Spojených štátov nie schopná akýmkoľvek spôsobom sa brániť takej sile alebo takej veľmoci, ako je napríklad Rusko so svojou obrovskou armádou a obrovským priemyselným zbrojným komplexom,“ vyhlásil Pellegrini.
Práve preto je podľa neho potrebné hovoriť o posilnení samotného európskeho piliera v rámci Severoatlantickej aliancie.
Doplnil, že diskusia môže byť ešte tvrdá a niektoré krajiny môžu návrhy spochybniť. Všetci účastníci summitu vo Vilniuse – vrátane susedných štátov – však podľa jeho slov vyjadrili pripravenosť na zvýšenie výdavkov.
„Niektorí sú dokonca ambicióznejší... a Česká republika už prijala rozhodnutie, že 0,2 percenta ročne budú navyšovať, tzn. do roku 2030 by mali dosiahnuť minimálne tri percentá a potom pôjdu ďalej,“ pripomenul slovenský prezident.
Pellegrini tiež upozornil, že každá krajina si bude hľadať vlastnú metodiku, ako a čo započítavať do obranných výdavkov. V prípade prostriedkov na duálne určenie poznamenal, že ľuďom treba ukázať, že niektoré z nich môžu mať aj reálny dopad na ich bežný život v čase mieru a nie sú vyslovene len vojenského charakteru.
Prezident zároveň vyzdvihol potrebu investovať do moderných technológií, ktoré zohľadňujú nové formy vedenia vojny.
„Naše ozbrojené sily veľmi pozorne sledujú vývoj na ukrajinskom fronte a prispôsobujú plány modernizácie,“ prezradil. Zdôraznil ale, že nie je za to, aby sa kvôli zbrojeniu znižovala životná úroveň občanov.
Armády v Únii by mali podľa SNS spolupracovať
SNS si zvýšením výdavkov nesúhlasí. Tvrdí, že na obranu by ročne muselo ísť vyše 3,5 miliardy eur, informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
Predseda strany Andrej Danko zverejnil vyjadrenie aj na sociálnej sieti.
„Ak pôjde Európska únia cestou navyšovania výdavkov v takýchto objemoch na zbrojenie, tak druhým krokom je likvidácia ekonomiky a je to len malý krok od svetového konfliktu. Ten, kto si neuvedomuje takúto hrozbu, je nezodpovedným politikom. Veríme, že naša vláda sa bude čoraz viac ozývať v Bruseli,“ uviedol Danko.
Armády v Európskej únii by podľa šéfa SNS mali spolupracovať, pričom každý štát nemusí mať všetko. Tvrdí, že Únii však chýba akýkoľvek koncept.
Danko vyhlásil, že výdavky vo výške 3,5 percenta HDP by predstavovali vyše 3,5 miliardy eur. „To by nám nepomohli ani dve transakčné dane,“ uviedol na sociálnej sieti.
„Veríme, že si pán prezident premyslí celú koncepciu výdajov na obranu. Namiesto miliardových výdavkov na obranu by sme mohli mať postavené diaľnice a nemocnice,“ poukázal. Dodal, že peniaze chýbajú aktuálne aj v školách.
KDH kritizuje chýbajúcu diskusiu
Aj opozičné KDH kritizuje prezidenta za prihlásenie sa k zvýšeniu výdavkov na obranu bez sľúbenej širokej odbornej a politickej diskusie.
Pýta sa, či je prezident v zhode s vládnym kabinetom a ako bude Slovensko výdavky financovať.
„Kresťanskodemokratické hnutie rovnako tak neeviduje, že by o tejto otázke bola zhoda naprieč politickým spektrom. Na ostatnom okrúhlom stole bolo zúčastneným predstaviteľom politických strán zo strany prezidenta prisľúbená široká politická a odborná diskusia,“ uviedlo KDH.
