BRATISLAVA. Budúci rok uplynie dvadsať rokov, čo sa naposledy do parlamentu dostala strana zastupujúca takmer výhradne maďarskú menšinu na Slovensku.
Voliči na južnom Slovensku sa pritom stali jedným z rozhodujúcich faktorov minuloročného zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta, a to najmä po kampani Maďarskej aliancie. Ak by strana uspela vo voľbách, mohla by výrazne ovplyvniť zostavovanie budúcej koalície.
Poslednou úspešnou etnickou maďarskou stranou na Slovensku bola v roku 2006 Strana maďarskej koalície, zatiaľ čo strana Most-Híd, ktorú založili odídenci z SMK v roku 2009, väčšinu svojej existencie ťažila zo zmiešanej slovensko-maďarskej kandidátky a oslovovala aj slovenských voličov.
Z posledných piatich parlamentných volieb dosiahla SMK len na 4,3 percenta v rokoch 2010 a 2012. Vo voľbách 2016 už ako Strana maďarskej komunity oslovila len 4,04 percenta voličov.
V roku 2020 Maďarskú komunitnú spolupatričnosť volilo len 3,9 percenta voličov, zatiaľ čo Most-Híd po štyroch rokoch v koalícii so Smerom a SNS podporilo len 2,05 percenta hlasujúcich.
V posledných voľbách v roku 2023 Maďarská aliancia neuspela s 4,38 percenta hlasov.
V týchto týždňoch však môže dochádzať k zmene. Maďarská aliancia pomaly, ale neprerušovane rastie už piaty mesiac po sebe.
1. Aliancia už je opäť len tesne pod hranicou vstupu do parlamentu
Popularita Maďarskej aliancie posledné mesiace mierne rastie (červená). Vyplýva to z priemeru meraní agentúr Focus, AKO, NMS a Ipsos (zdroj: SME)Vo vyše päťdesiatich prieskumoch od volieb 2023 mala Maďarská aliancia aspoň päťpercentnú podporu šesťkrát, naposledy pred piatimi mesiacmi v decembri 2024. Zo štyroch sledovaných agentúr AKO, Focus, NMS a Ipsos jej podporu nad prahom zvoliteľnosti nameral vždy len Focus.
Od februára však v priemernej popularite Maďarskej aliancie vidieť po prvý raz od volieb dlhodobejší rastúci trend. Strana za ten čas narástla o jedno percento voličov na 4,5-percentnú podporu.
Ide o métu, ktorú dosahovala len minulý rok v apríli, a predtým len raz na jeseň 2023.
2. Čo sa v Maďarskej aliancii deje?
Od jesene 2024 má strana nové vedenie. Jej predsedom sa stal bývalý kandidát maďarského Fideszu na europoslanca a donedávna človek bez slovenského občianstva László Gubík.
Tvrdí, že jedinou ideológiou, na ktorej má byť Maďarská aliancia postavená, je "lokálpatriotizmus".
Strana sa zbavila Györgya Gyimesiho, bývalého poslanca OĽaNO a dnes poradcu ministra životného prostredia za SNS Tomáša Tarabu, a v apríli predstavila 13. okruhov a tém. Väčšina bodov sa už objavovala v minulosti v jej programe alebo vo vyjadreniach jej predstaviteľov.
Strana chce do ústavy zaniesť právo na používanie maďarského jazyka, zaviesť samostatné kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, ktoré by riadili financovanie v týchto oblastiach v lokalitách s maďarskou menšinou, čo niektorí nazývajú aj kultúrnou a vzdelávacou autonómiou.
Požaduje tiež zmenu volebného zákona, aby mali menšiny nárok na zastúpenie, ak aspoň v dvoch okresoch takéto strany získajú najmenej sedem percent voličov. Za spravodlivé by považovali nové územnosprávne členenie Slovenska na vyše dvadsať celkov namiesto ôsmich žúp. Strana tiež žiada ekonomický plán na znižovanie regionálnych rozdielov juhu a východu v porovnaní so severom a západom krajiny či zrušenie Benešových dekrétov, hoci sa dnes neuplatňujú.
Bývalý predseda strany Krisztián Forró sa pred dvomi týždňami stal Pellegriniho poradcom pre národnostné komunity. Pred druhým kolom prezidentských volieb vyslovil Pellegrinimu podporu.
Vtedajší člen predsedníctva strany Szabolcs Mózes hovorí, že tak urobil svojvoľne, porušil interné dohody a obchádzal rozhodnutie predsedníctva strany.
Strana o sebe tvrdí, že bráni farmárov na južnom Slovensku, čiastočne kritizovala likvidáciu chovaných zvierat zasiahnutých slintačkou a krívačkou či zatvorenie malých hraničných priechodov s Maďarskom.
Kritizovala tiež nečinnosť parlamentu, ktorý zasadá len druhýkrát od polovice decembra. Nesúhlasila s kritikou Ivana Korčoka z Progresívneho Slovenska, ktorý poukázal na zábery Bratislavského hradu počas maďarskej hymny v maďarskej televízii.
Maďarská aliancia nesúhlasí ani s vládnymi zásahmi do činnosti mimovládnych organizácií.
3. Aké faktory hrajú proti Maďarskej aliancii v parlamente
V roku 2001 sa k maďarskej národnosti hlásilo vyše 520-tisíc obyvateľov Slovenska (vrátane detí), ktorí tvorili takmer desať percent jeho populácie. O dvadsať rokov neskôr v roku 2021 sa pri poslednom sčítaní k maďarskej národnosti hlásilo o stotisíc ľudí menej, tvorili 7,2 percenta populácie.
Aj tento demografický vývoj výrazne limituje úspešnosť striktne etnickej maďarskej strany na Slovensku. Ďalším je roztrieštenosť maďarskej politickej scény od odchodu Bélu Bugára z SMK a vzniku Mosta-Hídu.
V každých voľbách od roku 2010 kandidovali dve alebo viac strán, ktoré sa aspoň čiastočne prezentovali ako strany zastupujúce maďarskú menšinu. Trvácne neboli ani pokusy o spájanie pre voľby v rokoch 2020 a 2023.
Všetky tieto faktory sú viditeľné aj na voličských baštách maďarských strán - na výsledkoch volieb v okresoch Komárno a Dunajská Streda. Vo voľbách 2002 a 2006, keď sa SMK naposledy dostala do parlamentu, mali tieto strany najvyššiu podporu práve v týchto dvoch okresoch.
V 2002 v Komárne volilo SMK vyše 43-tisíc ľudí, v Dunajskej Strede 56-tisíc. Vo voľbách 2010 však podpora SMK v Komárne klesla na necelých 18-tisíc voličov a v Dunajskej Strede na čosi viac než 21-tisíc. Boli to prvé voľby, v ktorých kandidoval aj Most-Híd.
Súčet hlasov SMK a Mosta-Hídu v oboch okresoch v týchto voľbách ukazuje, ako sa niekdajšia voličská základňa rozdelila medzi dve strany.
Kým Most-Híd dokázal byť na celoslovenskej úrovni vďaka hlasom voličov slovenskej národnosti úspešný, SMK skončila mimo parlamentu.
V ďalších niekoľkých voľbách však vidieť, ako postupne už ani súčet hlasov Mosta-Hídu a SMK, či neskôr Spolupatričnosti, nedosahoval niekdajšie zisky. Voliči začali voliť iné strany, a niektorí prestali chodiť voliť.
Nové vedenie Maďarskej koalície tvrdí, že potrebuje osloviť aj Rómov hovoriacich po maďarsky či ďalších nemaďarských obyvateľov juhu. Zároveň predseda strany opisuje nutnosť osloviť aj mladých ľudí, ktorí v regióne podporujú skôr Progresívne Slovensko alebo žijú v zahraničí.
Zatiaľ nie je zrejmé, ako to chce vedenie urobiť, keďže väčšina tém, ktoré nastoľuje, sa vo variáciách v programoch maďarských strán vyskytuje už celé dekády.
4. Bola by Maďarská aliancia skôr partnerom Smeru alebo Progresívneho Slovenska
Predseda aliancie Gubík nedávno na otázku Aktualít, či má bližšie k opozícii, alebo koalícii, odpovedal, že by prípadný vstup do koalície s ktorýmikoľvek stranami podmieňoval naplnením čo najviac bodov z 13. bodového programu strany. Kto by si osvojil viac bodov, s tým by vraj boli ochotní vládnuť.
Formuloval to ako jediné kritérium s tým, že do rozhodovania by nevstupovali ideologické otázky, ktoré odlišujú strany súčasnej vládnej koalície od opozície.
"Nechceme byť ani koaličnou a ani opozičnou stranou," povedal v rozhovore.
