BRATISLAVA. Na jeseň minulého roka sa premiér Robert Fico po zasadnutí predsedníctva Smeru postavil pred kamery. Obkolesený straníckymi kolegami sa rozhovoril o viacerých témach.
Okrem iného aj o možnom rušení štátneho sviatku. Bolo to približne týždeň predtým, ako minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru predstavil konsolidačný balíček, ktorým plánuje získať takmer tri miliardy eur.
Rušenie ďalšieho štátneho sviatku sa medzi jeho opatrenia nedostalo. Teraz, pri príprave druhého konsolidačného balíčka, Fico tému znovu oživuje.
Čo sa v texte dozviete:
- Čo zrušením sviatkov chce Fico získať?
- Aké sviatky by sa mohli ešte rušiť?
- Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?
"My máme jeden z najväčších počtov štátnych sviatkov na svete. Ak som ich dobre rátal, tak štrnásť," rozhovoril sa Fico v nedeľu už pred kamerou sám, na svojej novej pravidelnej víkendovej tlačovke.
V pondelok podvečer už prišla z Úradu vlády nečakaná správa. Koaličné strany - Smer, Hlas a SNS - sa dohodli, že na čas zrušia 17. november ako deň pracovného pokoja.
Deň boja za slobodu a demokraciu, a symbol pádu komunistického režimu, o ktorom Fico kedysi hovoril, že si ho ani nevšimol, sa po novom stane pracovným dňom. Podľa Úradu vlády nebude sviatok zrušený navždy, ale na "niekoľko" nasledujúcich rokov.
Ruší sa sviatok, ktorý Fico nemá rád
Nápad má Fico od zamestnávateľských zväzov, ktoré koncom minulého týždňa zverejnili zoznam opatrení, ktoré by podľa nich priniesli štátu úsporu 6,5 miliardy eur.
V zozname spomínajú aj rušenie dvoch sviatkov.
Mihál: DSS v minulosti dostali držhubné, aby otvorenie piliera príliš nekritizovali Čítajte Dokopy by na tom chceli získať tristo miliónov eur (155 miliónov za zrušenie jedného dňa). Ide o odhad z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.
S rovnakou cifrou rátala aj vláda Ľudovíta Ódora v zozname možných úsporných opatrení, v tzv. "lego kockách", ktoré nechala ako inšpiráciu súčasnej vláde. S odhadom sa stotožňujú aj ďalší ekonomickí analytici.
Fico, bývalý člen KSČ, má k 17. novembru kontroverzný postoj. Pred niekoľkými rokmi povedal, že si tento deň ani nevšimol.
K zrušeniu sviatku ako dňa pracovného pokoja jeho koalícia pristúpi už tento rok. Získať by na tom mohla spomínaných 155 miliónov eur, keďže by sa opäť stal pracovným dňom.
"Čo by viedlo k zvýšeným príjmom štátu z daní a odvodov, ako aj k potenciálnemu zníženiu mzdových nákladov firiem elimináciou príplatkov za prácu vo sviatok," vysvetľuje analytik 365.bank Tomáš Boháček. Odhady vychádzajú z prepočtov v porovnaní s podobnými krajinami Únie, ktoré majú nižší počet sviatkov.
O tom, že bude 17. november štátnym sviatkom, rozhodol parlament v októbri 2001.
Záplata za transakčnú daň
Tému otvoril Fico v súvislosti so zmenami v transakčnej dani, po ktorých volajú firmy v podstate od jej aprílového spustenia.
Kým ešte pred časom Kamenický daň tvrdo obhajoval, jeho stranícky šéf začína pri tejto téme ustupovať. Donedávna tvrdil, že ju nie je čím nahradiť. Teraz prišiel s tým, že by sa dala nahradiť rušením sviatkov.
"Tak teda ponúkam alternatívu, ak niekto tvrdí, že treba časť z tej transakčnej dane zrušiť a príde štátny rozpočet o 200 alebo 300 miliónov eur, tak ponúknime alternatívu, že zrušíme jeden štátny a jeden cirkevný štátny sviatok,“ povedal Fico ešte v nedeľu.
Vláda ráta, že celkovo by na transakčnej dani mohla vybrať sedemsto miliónov eur.
Pilier slovenskej ekonomiky stopol hromadné nábory. Môže za to Ficova vláda aj technológie Čítajte Predseda SNS Andrej Danko však už pred časom navrhol, aby štát zrušil daň pre živnostníkov a menšie firmy s obratom do stotisíc eur.
Danko tvrdí, že súčasná podoba dane je likvidačná pre drobné podnikanie a neváhal lobovať u ministra Kamenického aj u Fica.
"Vládne strany sú na návrh SNS pripravené zúžiť rozsah pôsobnosti transakčnej dane a podporiť príslušný legislatívny návrh v prvom čítaní," napísal v pondelok Úrad vlády. Hlasovať o dani majú poslanci v utorok o 11. hodine.
Ešte jeden deň na budúci rok
Koalícia tiež informovala, že je pripravená rokovať o podobnom postupe ešte pri jednom ďalšom štátnom sviatku, ale od roku 2026. O aký deň by mohlo ísť, nespresnila.
Analytik INESS Robert Chovanculiak sa prikláňa k prvému máju, teda k sviatku práce. Fico ho však dlhodobo považuje za jeden z najdôležitejších dní pre jeho stranu.
„Niekto môže 1. máj využiť len ako voľný deň, niekto ho možno viac spája so vstupom Slovenska do Európskej únie. Ale my, ľavičiari v strane Smer, ho najmä spájame s oslavou práce,“ rečnil Fico na jar 2020.
Ekonomicky najefektívnejšie by podľa Boháčka bolo, aby sa zrušili sviatky, ktoré sú mimo sezónnych období dovoleniek. Na jar alebo na jeseň je to najvhodnejšie.
Možnosťou je podľa neho tiež, že keď sa v budúcnosti ekonomická situácia zlepší, môžu sa dni pracovného pokoja obnoviť, ako "napríklad v USA po veľkej hospodárskej kríze".
Okrem cirkevných zostávajú už len tri ďalšie štátne sviatky. V januári Deň vzniku Slovenskej republiky, čo je však na Nový rok, a tiež je to sviatok Bohorodičky Panny Márie, ktorý tiež spadá pod zmluvy s Vatikánom.
V auguste ďalej výročie SNP a v máji ešte ostáva Deň víťazstva nad fašizmom.
Deň ústavy už vyradili
Rušenie štátnych sviatkov Fico neobjavil až teraz, hovorilo sa o ňom aj za jeho druhej či tretej vlády.
Ešte donedávna malo Slovensko najviac sviatkov v Únii. Štvrtá Ficova vláda jeden voľný deň pred dvoma rokmi zrušila. Išlo o 1. september, čo je Deň ústavy. O zrušení hovorila už Ficova jednofarebná vláda pred viac ako desiatimi rokmi.
Poliaci idú skracovať pracovný týždeň. Aj u nás sa pracuje viac hodín ako v iných krajinách Únie Čítajte Vlani na zrušení sviatku vláda príliš nezískala. Deň totiž pripadol na nedeľu.
Zrušením jedného sviatku sa Slovensko podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka dostalo na spoločné druhé miesto s krajinami ako Španielsko, Portugalsko či Chorvátsko. Česko a Rakúsko majú 13, Poľsko 12 štátnych sviatkov a v Maďarsku je ešte o jeden menej.
Druhá Ficova vláda uvažovala aj o zrušení dňa pracovného pokoja 15. septembra (sviatok Sedembolestnej Panny Márie). Najmä po tlaku katolíkov od nápadu upustila.
Pred dvoma rokmi sa prieskumná agentúra AKO pýtala ľudí, ktorý zo sviatkov by zrušili. Menej ako tretina (30 percent) odmietala obetovať akýkoľvek z nich. Viac ako 15 percent opýtaných by zrušilo práve sviatok Panny Márie.
Až deväť zo 14 dní pracovného pokoja je len cirkevných. Voľno počas cirkevných sviatkov je chránené aj zmluvami, ktoré v roku 2000 za vlády Mikuláša Dzurindu uzatvorilo Slovensko s Vatikánom.
Slovensko by zmeny mohlo urobiť aj bez rokovaní s Vatikánom, pretože žiadne postihy za porušenie neobsahujú.
V minulosti už však denník SME upozornil, že podľa profesora kánonického práva na Právnickej fakulte UK Jána Dudu by tak Slovensko išlo do rizika "medzinárodnej nedôveryhodnosti".
