BRATISLAVA. Riziko rastie a čas sa kráti, zhodujú sa odhady o možnom útoku Ruska na členské štáty NATO. Odvolávajú sa na verejné aj uniknuté informácie z vládnych, bezpečnostných a armádnych zdrojov z Nemecka, Británie a Pobaltia.
Najvyššie postavený generál nemeckých ozbrojených síl Carsten Breuer nedávno varoval, že Rusko by mohlo byť schopné vojensky ohroziť NATO už v roku 2029, a útok podľa neho môže prísť aj skôr.
Lotyšská bezpečnostná služba odhaduje, že ak konflikt na Ukrajine zamrzne, Rusku by sa uvoľnili zdroje aj vojenské kapacity, a zaútočiť na NATO by mohlo do piatich rokov.
Britská vláda v čerstvom dokumente skúmajúcom obrannú politiku kráľovstva označuje Rusko za „bezprostrednú a naliehavú hrozbu“ a vyzýva na okamžitú pripravenosť.
Medzinárodný Inštitút pre strategické štúdie zo sídlom v Londýne odhadol, že Rusko bude po prípadnom zmrazení vojny na Ukrajine schopné útoku na NATO už do roku 2027.
V tejto situácií pôsobia úplne protichodne s bezpečnostnými záujmami Európy a Slovenska vyjadrenia premiéra Roberta Fica, ktorý označuje za "šokujúce," s akou "ľahkosťou " Európska únia pripravila 800-miliardový plán výdavkov do vlastnej obrany.
Rovnako pôsobia vyjadrenia ministra obrany Roberta Kaliňáka zo Smeru, ktorý vo februári odmietol výraznejšie zvyšovať výdavky na obranu nad dve percentá HDP. "Môžeme sa baviť o nejakej desatine," povedal.
Vyhlásenia prezidenta Petra Pellegriniho v pondelok na samite severských krajín so štátmi východoeurópskeho krídla NATO vo Vilniuse však demaskovali skutočnú pozíciu vlády. Je úplne odlišná, než jej predstavitelia hovoria voličom.
Slovensko sa chystá zvýšiť svoj obranný rozpočet najvýraznejšie vo svojej samostatnej histórii.
Napriek silnému odporu predsedu SNS Andreja Danka sa tak jednou z hlavných otázok stáva už len to, či by sa Slovensko k týmto výdavkom nemalo dopracovať ešte rýchlejšie.
Danko zatiaľ tvrdí, že Slovensko pre vyššie výdavky na obranu "skape".
Viac na obranu pôjde. Otázne je ako rýchlo:
Z úzadia prezidenta kryje Smer
Pellegrini vo Vilniuse oznámil, že Slovensko podporí zvýšenie záväzku členských štátov NATO vynakladať na obranu aspoň 3,5 percenta HDP, zatiaľ čo doteraz platný, a väčšinou nedodržiavaný, záväzok bol dve percentá HDP.
Okrem toho budú členské štáty NATO investovať ďalších 1,5 percenta HDP do infraštruktúry, ktorá má vojenské aj civilné využitie - ako nemocnice, cesty, železnice či mosty, teda tzv. projekty dvojakého určenia.
