BRATISLAVA. Pre premiéra Roberta Fica zo Smeru by to mohol byť mimoriadny deň. Na súde sa otvára jedna z najväčších korupčných afér s prepojením na politiku a netýka sa jeho nominantov.
Naopak, na kauze tunelovania tunela Branisko za éry Mikuláša Dzurindu z SDKÚ zbieral Fico v minulosti politické body. Druhým takým prípadom je už len pochybný predaj platinových sitiek zo štátnych rezerv za vlády Ivety Radičovej, kde je súd tiež stále iba na začiatku.
Od tunelovania pri výstavbe Braniska so škodou v stovkách miliónov vtedajších korún uplynulo už 25 rokov. Koncom júna to bude 22 rokov, odkedy jedinú rúru tunela Dzurinda slávnostne otváral spolu s vtedajším ministrom dopravy za SDKÚ Pavlom Prokopovičom. Nechýbali ani ženy v krojoch.
Dnes ministerstvo dopravy pod vedením nominanta Smeru Jozefa Ráža pripravuje začiatok výstavby druhej rúry tunela.
Smerom k pokladníkovi
Fico v minulosti z tunelovania Braniska podozrieval najmä niekdajšieho pokladníka Dzurindovej SDKÚ Gabriela Palacku. V apríli 2008 ako premiér naznačoval, že stámilióny korún skončili na Palackových zahraničných účtoch.
„Vyšetrovanie bude smerovať aj do Lichtenštajnska a Veľkej Británie, pretože sa veľmi intenzívne pracuje s informáciou, že dispozičné právo k týmto účtom mal Gabriel P.,“ tvrdil vtedy Fico.
Účasť Palacku na kauze však vyšetrovanie nepreukázalo. Hlavnými aktérmi kauzy sú podľa obžaloby traja bývalí funkcionári Slovenskej správy ciest – generálny riaditeľ Dušan Matonok, investičný šéf Valerián Horváth a riaditeľ ekonomického úseku Roman Veselka.
Proces sa nezačal
V stredu mal každý z nich na začiatku procesu osobne predstúpiť pred súd. Hlavný obžalovaný Matonok však neprišiel. Jeho advokát Dušan Ivan predložil ako ospravedlnenie lekársku správu, podľa ktorej zistili Matonkovi pred dvoma dňami covid.
Sudca Michal Valent to neuznal. „Súd trvá na prítomnosti obžalovaného,“ povedal.
Proces tak musel odročiť, pričom najbližší možný termín našiel až v novembri. Sudca zároveň oznámil, že nariadi, aby Matonoka predviedla polícia. „V prípade jeho neúčasti vydám na neho príkaz na zatknutie.“
Advokát Ivan reagoval, že jeho klient má už 80 rokov a zdravotne na tom nie je veľmi dobre.
Stará kauza Branisko
Zdĺhavé bolo už vyšetrovanie kauzy, do ktorého priamo vstupoval aj premiér Fico. Za svojej prvej vlády hovoril o významných posunoch vo vyšetrovaní. Pre kauzu navštívil aj Švajčiarsko, kam sa čierne peniaze z Braniska údajne tiež prelievali.
Vo Švajčiarsku žije český podnikateľ Ján Godáň, ktorého tam už v kauze Branisko právoplatne odsúdili za korupciu a ďalšie trestné činy. Súd vo švajčiarskom Bellinzone mu v roku 2015 vymeral desať mesiacov väzenia. Jeho firma musela štátu zaplatiť zhruba 1,3 milióna švajčiarskych frankov.
Dve hlavné kauzy z čias Dzurindu: Gorila končí, tunelovanie Braniska ožíva Čítajte Celková výška úplatkov bola podľa súdu tri milióny švajčiarskych frankov. Peniaze Godáň posielal na základe fiktívnych zmlúv a faktúr za práce, ktoré jeho firma nevykonala. Väčšina z nich išla údajne Matonokovi, Veselkovi a Horváthovi.
Obžalovaný je Godáň aj v slovenskej línii kauzy. Na súd do Bratislavy v stredu neprišiel. Vypočuť by ho mali počas procesu cez telemost.
Putovanie po súdoch
Špeciálna prokuratúra v kauze Branisko podala obžalobu až v roku 2018. Vtedy už bola pri moci tretia Ficova vláda.
Vyšetrovací spis mal 72 zväzkov, obžaloba mala 297 strán. Šesť ľudí v nej prokurátor vinil zo založenia zločineckej skupiny, podvodu a prania špinavých peňazí. Škodu vyčíslil na 260 miliónov korún (8,6 milióna eur).
Vo februári 2019 senát špeciálneho súdu zložený z predsedu Romana Stieranku a členov Ruženy Sabovej a Ivana Matela na neverejnom zasadnutí kauzu odmietol.
Založenie zločineckej skupiny vyšetrovanie podľa neho nepreukázalo a prípad tak nepatrí špeciálnemu súdu. Poslal ho Okresnému súdu Bratislava I.
Vo februári 2019 verdikt potvrdil aj Najvyšší súd. Na súde v Bratislave sa pre nedostatok sudcov a veľké množstvo neuzavretých prípadov čakalo na otvorenie procesu ďalšie roky.
V septembri minulého roka súd zastavil stíhanie obžalovaného bývalého šéfa odboru tunelov na správe ciest Štefana Chomu. Rozhodol tak po koaličnej novele trestných kódexov, Chomu sa dotklo skrátenie premlčacích lehôt.
