Roky ovplyvňoval politiku ako jeden z najobľúbenejších politikov, vládol s Dzurindom, Radičovou, ale aj s Robertom Ficom. Dnes je hrdým starým otcom dvoch vnúčat a neskrýva, že na bývalých kolegov sa pozerá aj s veľkou mierou kritiky. V relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou sa bol hosťom Béla Bugár.
Na Slovensko chodia rôzne zahraničné misie a nedávajú nám pozitívne vysvedčenie, vracajú sa časy Vladimíra Mečiara a výstražných demaršov? Zmenil sa Robert Fico, ktorého zažil v opozícii i za jedným rokovacím stolom? Béla Bugár dnes vidí iného Roberta Fica a ako sám tvrdí, pre chýbajúci premiérov mobil si s ním nevie už ani zatelefonovať, hoci občas si s politikmi zatelefonuje. Na otázku, či premiér môže europoslancom z inej krajiny nadávať do nájomných politických vrahov odpovedá: "Nemôže. Nemal by urážať žiadnu návštevu či zahraničnú, alebo aj povedzme ľudí na Slovensku. Môže kritizovať. Môže povedať, že váš názor je taký, môj názor je taký a skúsme nejakými dôkazmi ukázať, že ktorý názor je ten pravdivý a dobrý. Ale urážať? Negatívna emócia vyslovená jedným vládnym činiteľom ovplyvňuje celú spoločnosť. Jeho fanúšikovia povedia - dobre to povedal. A toto nie je dobré. Stále sa viac a viac rozdeľuje spoločnosť."
Kritizuje výkon politiky, ktorej štátny tajomník použije auto s prívesným vozíkom a presun Donatellovej busty z Levoče v štýle štátneho únosu. A hlavne hulvátsky polarizujúci jazyk časti politikov. Hoci vidí podobnosť s krokmi Viktora Orbána, stále to podľa neho nie je také zlé - a to hlavne vďaka tomu, že si na podobné kroky Robert Fico netrúfol, keď vládol sám.
V ARÉNE s Bélom Bugárom zaznelo:
- či sú späť časy Vladimíra Mečiara,
- ako si politici vychovávajú voličov,
- že vláda ponížila 17. november,
- či je Robert Fico iný, ako keď s ním vládol,
- ako vníma Andreja Danka,
- či potrebujeme menšinovú stranu v parlamente.
Okrem iného, určite sa tešíte z trinásteho dôchodku. Mrzelo by vás, keby vám ho zobrali?
Ja som dokonca pánovi ministrovi ešte predtým, keďže to nebol ani trinásty dôchodok, ale nejakých 200 - 300 eur, povedal, že musíte normálne urobiť čiaru. Ja viem, že nikdy to spravodlivé nebude, ak povedia, že pod 600 eur dostanete nejaké peniaze, nad 600 eur mesačne dôchodok už nedostanete. Ja to nepotrebujem, ale ľudia, ktorí majú, povedzme, nad 800 - 900 eur, načo im je trinásty dôchodok? Keby ušetrili 500 miliónov, tak to by pomohlo štátu.
Tak potom dajte vedieť, čo vám k tomuto stanovisku povedali doma. Ale poďme k atmosfére v spoločnosti. Čo vám hovoria susedia v Šamoríne? Blízki, príbuzní, rodina, vaši priatelia, ako sa im žije na Slovensku?
Rodina je absolútne spokojná, že nie som v politike. Ľudia ma zastavujú, stačí, keď idem po chlieb, že viete čo? Za vás to bolo lepšie, nechceli by ste sa vrátiť? Dokonca niektorí novinári - chýbate v tej politike. Akože chýbam? Vy ste vedeli napríklad trošku brzdiť pána Fica. Hovorím hlavne, že vtedy práve vy ste ma kritizovali za to, že sme išli do tej vlády. Takže ľudia sú rôzni.
A za tretiu vetu sme vás kritizovali.
Tá tretia veta bola veľmi jednoduchá. Niektorí novinári do nás chceli kopnúť, ale okej.
Nové Mečiarove deväťdesiate?
Smeruje Slovensko do čias Vladimíra Mečiara? Vy ste zažili obdobie, keď nám chodili demarše v 90. rokoch. Dnes tu máme rôzne zahraničné misie, ktoré prichádzajú a hovoria, že situácia je naozaj vážna. Je táto vláda porovnateľná s Mečiarovou?
Čo sa týka zahraničnopolitickej orientácie, nie sme na tom dobre. Ak majú programové vyhlásenie na všetky štyri svetové strany, tak aj pán prezident povedal, že na tú západnú nejako zabúdajú. Ja by som nepovedal, že to je to isté ako za Mečiara, lebo Mečiar robil iné veci. Ale nie je to dobré ani z toho hľadiska, že bolo sľúbené, že bude pokoj, že ani v rámci koalície nebudú hádky.
Sú v kuse hádky smerom na opozíciu, sú hádky a útoky smerom na novinárov, mimovládky. A mohol by som takto hovoriť ďalej. Ak je tu napätie, veľmi negatívne to ovplyvňuje spoločnosť. Keď sa stretávam s ľuďmi, tak sa pýtajú, že čo bude so Slovenskom.
Ak to ale porovnáme s Vladimírom Mečiarom a opomenieme únos prezidentovho syna, vraždu Remiáša a opomenieme privatizácie, tá polarizácia bola rovnako obrovská. Rovnako sme tu mali výroky o tom, že keď nás nechcú na západe, obrátime sa na východ a podobne. Čiže v tomto zmysle je to situácia podobná alebo neporovnateľná?
Nie je podobná. Viete prečo nie? Lebo vtedy sme neboli v tých rôznych štruktúrach. Vtedy napríklad ani také delegácie, ktoré sme tu mali nedávno - či pod vedením českého pána europoslanca, alebo teraz napríklad europoslancov, ktorí prišli kontrolovať úroveň právneho štátu. Vtedy sme to nemali. Vtedy sme mali napríklad také výrazy, že Slovensko je „čierna diera Európy“, pamätáme sa na pani ministerku zahraničných vecí USA.
Rozdiel je v tom, že sme v tých rôznych zoskupeniach, ktoré ale od nás požadujú, aby sme to, čo sme sľúbili vtedy, keď sme tam vstúpili, aby sme aj dodržali. V tomto sme na tom lepšie, lebo sú ľudia, ktorí nás upozorňujú, že toto nie je dobrý smer.
Útoky, výpady, vulgarizmy
Tu je zaujímavá paralela, že pani Madeleine Albrightová mala vlastne české korene a bola veľmi kritická, rovnako ako veľmi kritický bol aj Tomáš Zdechovský minulý týždeň. Ak sa však pozrieme na slovník politikov a spoločnosti, zhrubli sme?
Zhrubli sme a ja som to povedal veľakrát. Nemám fóbiu z Matoviča, ale on doniesol do parlamentu tento útočný štýl. Bohužiaľ, prebrali to aj ostatné politické strany a už je to normálne, že jeden na druhého útočí, použije vulgárne slovo, prípadne napadne poslanec poslanca. Toto nie je normálne.
Ale môže predseda vlády hovoriť o zahraničnom predstaviteľovi, že je nájomný politický vrah?
Nemôže. Nemal by urážať žiadnu návštevu či už zahraničnú, alebo povedzme ľudí na Slovensku. Môže kritizovať. Môže povedať, že váš názor je taký, môj názor je taký a skúsme nejakými dôkazmi ukázať, ktorý názor je ten pravdivý a dobrý. Ale urážať? Negatívna emócia vyslovená jedným vládnym činiteľom ovplyvňuje celú spoločnosť. Jeho fanúšikovia povedia - dobre to povedal. A to nie je dobré. Spoločnosť sa čoraz viac rozdeľuje.
Matúš Šutaj Eštok naposledy zaútočil napríklad na sudcu Cisaríka práve pre rozhodnutie, ktoré je zatiaľ neprávoplatné, v súvislosti s Petrom Kažimírom. Označil ho za sudcu, ktorý rozhoduje v prospech Igora Matoviča a politicky. Kam sa môžu dostať Slováci s takýmito výrokmi, ak si ich začnú osvojovať? Má sa tento sudca báť, že mu ako, povedzme profesorovi Krčmérymu, budú rôzne živly stáť pod oknom a vykrikovať, alebo že bude musieť chodiť s nejakou posilnenou ochrankou?
Pred bytom pána premiéra Fica, Matovičovi ľudia kričali „poď, obesíme ťa“. Pamätáte sa? Nech si politici vyriešia hocijakým spôsobom svoj spor, len nie pred kamerami, nech nezaťažujú spoločnosť. Nemusíme súhlasiť so sudcom, ale ten, predpokladám, že zohľadňuje všetky veci, ktoré má a na základe toho rozhoduje.
Ešte sa pristavme pri Andrejovi Dankovi, ktorý europoslanca Zdechovského označil slovom „vúl“. Zdá sa, že toto sa stáva každodenným chlebíkom politikov a, áno, tieto výroky sú prítomné aj v opozícii, len musíme asi uznať, že nie v takom rozsahu. Mýlim sa?
Vládna koalícia má vždy väčšiu zodpovednosť, lebo má moc. To znamená, že môže ukázať, či je nad vecou. Môže povedať, že vy ste to takto pomenovali a my to nikdy robiť nebudeme. Ale je to naopak. To je ten problém, že prichádzajú osobné urážky, útoky. Nehovorím, že len, ale viac z koalície ako z opozície.
Objektívne, asi si nepamätáme takéto výroky od pána Majerského alebo od pána Šimečku či Grohlinga, ktorý síce je ostrejší, ako býval, ale ešte to asi nepresiahlo mieru.
Sú tam však aj iní poslanci alebo politici opozície - a nemám na mysli len pána Matoviča, ktorí sa niekedy vyjadrujú nevhodne. Toto nie je súťaž. Mali by si uvedomiť a v prvom rade vládna koalícia a potom opozícia, poslanci a politici, že týmto otravujú spoločnosť.
Ako z toho vlastne von? Pretože je asi veľmi ťažké si jedno ráno povedať, že dnes budem spokojný, dobrý. Dnes začínam novú éru politického diskurzu, novú éru a štýl používania politiky. My hovoríme o ľuďoch, ktorí sú v politike - niektorí ako Robert Fico - viac ako tridsať rokov - alebo ľudia s 15 - 20-ročnou skúsenosťou v politike. Je ťažké meniť osobnosť v istom veku, je šanca zatiahnuť tie opraty a povedať - my zrazu budeme lepší, milší, láskavejší?
Je to v mentalite ľudí. A pokiaľ sa to páči voličom tej danej strany alebo daného politika, tak to budú robiť. To je najväčší problém. Niektorými témami sa odpútava pozornosť od skutočných problémov, oveľa dôležitejších a zásadnejších - či to je prevrat, ale aj cesta pána premiéra do Moskvy bola len určitým manévrom. Čo môžete vybaviť?
Nie je to taký modus operandi fungovania, že poďme sa rozprávať o hlúpostiach, vybíjať na lacných výrokoch a potom si nebudeme všímať povedzme boj proti korupcii, stav zdravotníctva, školstva a podobne?
Zdravotníctvo, školstvo, keby sme sa dohodli - vládna koalícia s opozíciou - aspoň sčasti, že máme takéto predstavy, ako bude vyzerať školstvo o 20 rokov, ale musíme sa dohodnúť, keď sa dostanete do vlády, aby ste v tom pokračovali. Nepodarilo sa to ani nám.
A problém je potom v tom, že príde vláda, zrušíme deväťročné základné školy budú osemročné, príde ďalšia vláda o štyri roky a čo? Vrátime to naspäť? Za štyri roky ako zmeníte povedzme zdravotníctvo? Prijmete nejaké zákony, ktoré začnú o rok nejako fungovať, potom to upravujete. Už dva roky ste vo vláde. Posledný rok pred voľbami už nebudete nič také riešiť.
To znamená, že ak nedôjde k tomu, že sa fakt ráno pár poslancov, pár predsedov strán zobudí a povie, že takto sa to ďalej nedá - a bohužiaľ v tomto som skeptický, že to takto bude, tak také dôležité, veľmi závažné veci, ako je napríklad budúcnosť Slovenska ohľadne školstva a zdravotníctva, nebudeme môcť vyriešiť.
Atmosféru nezmenil ani atentát, lebo politici ho ďalej zneužívali ešte vo väčšej miere na útoky proti svojim súperom. Máme opäť čakať na nejaký nárazový moment?
Hocijaký problém stále delí spoločnosť na takých, ktorí veria, neveria, ktorí útočia jeden na druhého. A to je zlé. Ako to vyriešiť? Keby som vedel, asi mám Nobelovu cenu. Ale bohužiaľ. Politici ovplyvňujú voličov, aj keby voliči boli uvedomelejší a povedali - teba nechceme, lebo útočíš, ty si nič nevyriešil a tak ďalej. Ale takto to nefunguje.
Ktorý volič si prečíta programové vyhlásenie vlády alebo predtým napríklad volebné programy? Bohužiaľ, to znamená, že ja si pamätám ešte SMK, keď sme začali o tom diskutovať, že skúsme našich maďarských voličov preorientovať tak, aby jednoznačne hľadali spoluprácu so Slovákmi, aby v jednej strane boli aj Slováci a Maďari. Nepodarilo sa v SMK, až v Moste sme to vedeli urobiť. Ak vy nevychovávate ako politik voličov, a bohužiaľ, toto sa tak nedeje, tak nemôžete očakávať, že ten volič, ktorý bol zvyknutý na to, že predstavitelia jeho strany sú útoční, že zrazu ako keby cúvli, tak možno práve preto sa odvrátia od tej strany. Toto je taká pasca.
Ponížený 17.november
Ako sa pozeráte na to, že ideme rušiť deň pracovného pokoja práve 17. novembra? V porovnaní s inými sviatkami, ktoré by sme mohli rušiť, je to taký vztýčený prostredník vlády?
Veľmi jemne to poviem. Šliapli si na svoj vlastný jazyk. Sedemnásty november fakticky odštartoval demokratizáciu Slovenska vtedy. Zrazu práve tento jediný dátum - a ja nechcem povedať, že niektorí ani nezbadali, ale práve tento dátum my potrebujeme nejakým spôsobom ponížiť. Lebo to je poníženie. Bolo to veľmi zlé rozhodnutie.
A pokiaľ ide o transakčnú daň, nerozumiem, že ju vôbec zaviedli. Ľudia, samozrejme, povedia, že ju nechcú a oni sa čudujú. Ja som si dal tú námahu a zistil preferencie vládnych strán pred zavedením transakčnej dane. A každý klesol. Každá politická strana.
Plánovalo sa vybrať cca 700 miliónov. Vieme, že ľudia začali robiť rôzne operácie, aby ušetrili. Čiže je to metóda pokus - omyl?
Možno, že to bolo dobre myslené, len nejakým spôsobom neodhadli, čo to môže znamenať u tých ľudí. A práve v daňovej politike sa nedá robiť to, že niečo zavediem a o mesiac to chcem zmeniť.
Zachráni Andreja Danka tento boj o voliča?
On chce jednoznačne hovoriť - vidíte, malí podnikatelia? Ja som vám pomohol. Ale to tak nefunguje. Keby to tak fungovalo, tak keď sme boli vo vláde naposledy do roku 2020, na južnom Slovensku pomaličky nenájdete obec, kde nedostali nejaké peniaze. Jeden a pol miliardy eur za tie štyri roky dostali. Nehovorím o niektorých cestách a tak ďalej. No a vo voľbách nám ukázali prostredník.
Ako ale vnímate všeobecne politiku Andreja Danka a jeho aktuálne kroky? Ten slovník sa opäť mení, Andrej Danko už napríklad vyťahuje dávno vysvetlené hoaxy o rôznych červíkoch a chrobákoch primiešavaných do potravín v rámci Európskej únie a podobne. Čiže vidíme tu nejaký pokus o záchranu. Ako sa mení Andrej Danko?
Keď sme boli v jednej vláde, tá vláda bola iná. Aj pán Fico, aj pán Danko. Nehovorím, že neboli nejaké roztržky. Nehovorím, že sme nemuseli na koaličných radách riešiť nejaké veci, ale vždy, keď sme povedali, že takto ideme, tak každý to dodržal. Teraz sa mi zdá, že pán Danko sa nejakým spôsobom snaží získať voličov aj tak, že zaútočí na pána Fica a na pána Pellegriniho. Zaútočil na koaličných partnerov. Lenže ja si myslím, že to už nebude fungovať.
Fico a Danko? Iní vtedy, iní dnes
Čo sa stalo, že to je iný Robert Fico, iný Andrej Danko, že sú to iné osobnosti, ako boli v minulosti, keď ste s nimi vládli a sedeli za jedným stolom? Samozrejme, že medzitým došlo k vražde Jána Kuciaka a že sme tu mali pokus o atentát na Roberta Fica, ale aj osobnosť sa nejakým spôsobom vyvíja. A aké osobnosti sú z nich dnes?
Ja si pamätám tú situáciu po vražde Jána Kuciaka. Ten tlak bol obrovský. Dokonca niektorí bez problémov uverili, že my môžeme za vraždu. Teda vládna koalícia a tak ďalej. A ten tlak, samozrejme, tú psychiku nahlodáva. Dobre, my sme v roku 2020 tiež vypadli z parlamentu, takže ja môžem povedať, že ja už to prežívam ináč.
Ale tí, ktorí tam ostali medzi rokmi 2020 a 2023, bolo to isté poľovanie na nich orgánmi činnými v trestnom konaní. Ten tlak znovu bol veľký. A v tom momente, keď sa vrátili k moci, povedali, že my toto zmeníme. V poriadku, aj to sa dá, ale spôsobom, ktorý bude zrozumiteľný, ktorý pomôže spravodlivosti a neskriví spravodlivosť.
Poľovačka je možno politické hodnotenie. Na druhej strane tu bolo isté penzum rôznych dôkazov a napokon máme právoplatne odsúdeného špeciálneho prokurátora. Čiže tá korupcia tu bola. A napríklad Pôdohospodárska platobná agentúra a problémy, o ktorých počúvame teraz, to sú veci z roku 2015 - 2016. Čiže nejaká pôda sa tu vytvorila.
Ale ja nehovorím o politickej záležitosti, ale že politici ako pani Remišová robili pexeso. Už tohto máme, už tohto máme. Politici fakticky vytvorili taký systém, že poľujú na bývalých predstaviteľov vlády. To, že orgány činné v trestnom konaní robia alebo robili, čo mali, to je absolútne v poriadku, ale politici to pokazili.
Jedna vec sú pexesá, druhá atmosféra, ktorú vytvorí nejaká vláda pre rôzne živly, ktoré pôsobia v jej okolí. Spomeňme si, ako sa správal napríklad Marián Kočner.
Áno, prípadne, akí ľudia sa dostali blízko k tým, ktorí rozhodujú ekonomicky alebo aj politicky. A toto je problém. Viete, my keď sme boli s SMK dvakrát v Dzurindovej vláde, tak v druhej vláde sme potom zistili, že aj okolo nás sa začali pohybovať takí, ktorí stále hľadali , že čo by sa dalo urobiť, aby oni zbohatli.
Pokiaľ si nedáte pozor, tak za chvíľočku zistíte, že ani o tom neviete a za vaším chrbtom to už robí. A preto som povedal, že pán Fico nemusel o všetkom vedieť, len neukočíroval tých, ktorí mali o tom vedieť.
Ako potom reagovať? Pretože politik, ak chce byť férový a spravodlivý, povie padni, komu padni. A ak niekto má záujem kradnúť, poďme tie veci riešiť. Kauzy, samozrejme, boli aj za vlády Mikuláša Dzurindu, aj potom následne za vlády Ivety Radičovej, ale aj vo všetkých vládach Roberta Fica. Reakcia Roberta Fica sa v minulosti javila inak. Napriek tomu, že na začiatku popieral pozemkovú kauzu, emisnú kauzu, nástenkový tender, tak potom sa veľmi často pomerne principiálne k veciam postavil a vyšetrovali sa, menili sa ministri a tak ďalej.
A niektorí sa dostali aj do väzenia.
Napríklad z kauzy nástenkový tender politici z SNS. Ak porovnáte Roberta Fica a jeho prístup k zodpovednosti v rámci boja proti korupcii a takýmto rôznym praktikám, vidíte zmenu medzi bývalým Robertom Ficom a súčasným Robertom Ficom? Vidíte nejakú zmenu reakcie na korupčné správanie okolia?
Áno, ten tlak mení myšlienkové pochody a mení človeka. On sa zmenil a podľa mňa aj po tom atentáte už pomaličky ide len podľa seba. U nás to fungovalo tak, že ak sme mali nejaký problém, tak sme povedali, že toto my nepodporíme, skúsme to zmeniť. A bol ochotný. Opakovane. Teraz to nevidím.
Preto sú aj tie problémy vo vládnej koalícii. Ak chceli zmeniť transakčnú daň, tak si mali na to sadnúť. Mali povedať, že ja, Danko, na tom trvám, a keď nebude chcieť, tak bude z toho spor. Namiesto toho nechali ten spor dva mesiace a teraz to idú riešiť.
V čom to spočíva, pán Bugár? Ak sa politik obklopí nejakým úzkym okruhom blízkych ľudí? Ak je politik do istej miery paranoidný, ak je unavený z politiky alebo kedy to nastane, že politik jednoducho prestáva vnímať reakcie okolia alebo aj verejnú mienku, ktorá mu dáva nejaké signály?
S tými signálmi je najväčší problém. Lebo vy keď idete von, napríklad na stretnutie s voličmi, samozrejme, pomaličky vás nosia na pleciach. Niektorí si zase potrebujú kopnúť za každú cenu. A, samozrejme, ten politik potom povie, že týchto nenávidím a týchto mám rád a týchto budem počúvať. V tom momente ste nejakej bubline. Politik nereaguje na podnety a to napätie narastá.
Vy si viete zavolať s ľuďmi okolo Roberta Fica alebo so samotným Robertom Ficom? Napriek tomu, že on opakovane hovorí, že nemá telefón.
Ja som sa snažil, ale naozaj nemá mobil.
A čo ste mu asi chceli povedať?
To je jedno. S pánom Dankom som volal párkrát, dokonca aj s pánom ministrom obrany. Tiež nemám problém povedzme zavolať aj niektorým ministrom alebo členom Hlasu alebo aj poslancom.
Takže keď sa vám niečo nepáči, telefonujete?
Neviem, či to vôbec má význam, lebo ja to vnímam ináč ako ten, ktorý to robí.
Zhrozenie z levočského únosu
A keby ste mali zatelefonovať ľuďom na ministerstvo kultúry v súvislosti s bustou od Donatella, čo by ste im povedali k jej únosu z Levoče? Napríklad Lukášovi Machalovi.
Že nech zavolá Elonovi Muskovi, nech vyskúša ten nový model rakety a možnože sa nevráti. To nie je normálne, čo pán Machala robí. Takto? Možno je to najvzácnejšia vec na Slovensku. Neviem ohodnotiť bustu alebo triptych. Ale prepáčte, takýmto hulvátskym spôsobom to robiť, pomaličky ukradnúť.
A nie je toto modus operandi fungovania niektorých vládnych predstaviteľov, že my si jednoducho zoberieme, čo chceme a s nikým nekonzultujeme? To sa týka napríklad aj oblasti životného prostredia.
Štátny tajomník Kuffa, pridelené vozidlá a prívesný vozík. Podľa mňa toto je veľmi zlý signál, že „vidíte sme na tomto poste a môžeme robiť, čo sa nám zachce“. Toto je ten problém. Niektorí si neuvedomujú, že politik má slúžiť.
Ako Orbán? Zatiaľ nie
Poďme k slovensko-maďarským otázkam. Dnes sa vzťahy nejavia ako problém, ak počujeme o Maďaroch, počujeme primárne o Viktorovi Orbánovi. Smerujeme k výkonu politiky podľa vzoru Viktora Orbána? Pretože kontrolná komisia povedala, že tam ešte nie sme, ale kroky Smeru sa javia, že smerujú k takému výkonu politiky, ako je v Maďarsku.
Aj keby nasilu chcela, súčasná vláda to neurobí, lebo Viktor Orbán mal ústavnú väčšinu, tak má médiá, až na malé výnimky ovláda všetko. A prerobil systém spravodlivosti na svoj obraz. To znamená, že môže urobiť, čo sa mu zachce. U nás to takto úplne nie je. Preto sú útoky u nás napríklad aj na sudcov.
Keby chcela súčasná vládna koalícia, aby som nehovoril o konkrétnej osobe, povedzme získať všetky médiá alebo podmaniť všetky médiá, aj keď tu vidíme nejaké tlaky, tak to neurobí, lebo na to nemá páky. Keby pán Fico v roku 2012 až 2016, keď vládol sám a mal 83 poslancov, keby vtedy chcel zmeniť zákon, len nakoniec cúvol. Nemusel cúvnuť, mal väčšinu, ale neurobil to. Dnes už to neurobí.
To znamená, že minimálne, keď tieto veci dáme vedľa seba, tak už toto nemôže urobiť. To znamená, že nemôžeme sa dostať úplne tam, kde je Maďarsko. Zároveň aj ja vidím niektoré veci veľmi, veľmi zlé. Podobné tomu, čo je v Maďarsku.
Čo sa vám zdá ako najhoršie a najpodobnejšie Maďarsku?
No minimálne napríklad to, že ideme jedným smerom a hovoríme stále len o tom, akí sú Ukrajinci zlí. Ukrajinci nenapadli Rusko, ale Rusko napadlo Ukrajinu. Rusko nechce mier a tak ďalej. A my ako keby sme povedali, že zlí sú tí Ukrajinci, toto robí Viktor Orbán. Toto robí povedzme aj súčasná vládna koalícia. A sú tu rôzne útoky aj na masmédiá. V Maďarsku už to nemusia, lebo tam majú páky. Ale aj útoky na mimovládky.
Potrebujeme na Slovensku maďarskú stranu? Alebo menšinovú stranu? Časť verejnosti zaznamenala, že došlo k výmene predsedu Aliancie. Predsedom sa stal pán Gubík, ktorý mal aj kontroverzné výroky napríklad o tom, že by mali Maďari vymenovať všetkých 64 županov, keďže v Uhorsku bolo 64 žúp a podobne.
Ale od tej doby sa zmenil.
Tak povedzte, aká je tá realita? Pretože pre Slovensko a slovenských voličov, ale aj slovenských novinárov je to trochu neznáme pole.
Musím povedať, že chýba maďarská strana v parlamente a vo vláde dupľom.
Maďarská alebo menšinová?
Menšinová. A dokonca pán Gubík nehovorí len o maďarskej strane, hovorí o menšinovej strane. Usmernil svojich, keď chcete, zakázal, aby sa už nehovorilo o zradcoch. Lebo 12 rokov sme my boli zradcovia, 12 rokov sú tu vychovávaní nejakí voliči SMK, ktorí to stále ešte používajú. Mne stačilo napríklad nedávno len reagovať na niečo, v tom momente sa objavilo „ty zradca, schovaj sa“ a tak ďalej.
Je to v ľuďoch a on sa zbytočne snaží. On sa snaží Maďarov zjednotiť, to je jedno, kto v akej strane bol, skúsme sa dohodnúť s tými, ktorí tu s nami žijú - Maďari, aj ďalšie národnosti. On je obmedzený v tom, že, bohužiaľ, tí predchádzajúci šéfovia SMK takým spôsobom robili politiku, z ktorej sa pár volebných období nevieme dostať.
Bez strany v parlamente neviete riešiť, že znovu bude menej školákov v školách s vyučovacím jazykom maďarským. A dôjde k zrýchleniu poslovenčenia komunity. Potrebujete mať človeka alebo stranu, ktorá bude poukazovať na to, že pozor, toto môže vyvolať zbytočné napätie.
Stále tu máme pána Gymesyho. A máme tu pána Forróa, ktorý do istej miery začal spolupracovať s prezidentom.
Pána Forróa mi nespomínajte, mohol by som hovoriť, čo všetko pokazil, ale to je jeho vec. Teraz sa môže preukázať, že je dobrým radcom. Uvidíme, som zvedavý. Pán Gymesy, to je politický dobrodruh. Raz je u Matoviča, potom je zas povedzme v maďarskej strane. Teraz je pri pánovi Tarabovi. Neviem, či založí nejakú stranu. To je jedno.
Pán Gubík má potenciál nejakým spôsobom zjednotiť tú komunitu a priniesť spoluprácu so Slovákmi ako Most-Híd? Čiže nemáme ho vnímať cez jeho radikálne výroky?
Nie, nie, nie. Tá zodpovednosť, ktorú má v tej strane, ho trošku umiernila a usmernila k tomu, že určitým spôsobom treba vnímať aj to, ako to, čo povie berie slovenská spoločnosť a ako to vnímajú iné menšiny.
