BRATISLAVA. Uprednostňovanie alternatívnych trestov pred trestom odňatia slobody pre rodičov, ktorých deti dlhodobo nenavštevujú školu, je podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR zlučiteľné so súčasnými trendmi moderného trestného práva.
Takýto návrh reflektuje zvyšujúci sa spoločenský a odborný konsenzus o potrebe humanizácie trestnej politiky, najmä pokiaľ ide o páchateľov zo zraniteľného sociálneho prostredia, akými sú rodičia neplnoletých detí.
Rezort spravodlivosti to uviedol v reakcii na pripomienku komisára pre deti Jozefa Mikloška k návrhu novely Trestného zákona. V nej žiada, aby súdy tieto alternatívne tresty uprednostňovali obligatórne.

Ministerstvo v tejto súvislosti poukázalo na skutočnosť, že aktuálna novela Trestného zákona explicitne včleňuje princípy restoratívnej justície do rámca ukladania trestov, čím reflektuje potrebu humanizácie a individualizácie trestnej politiky.
„Zároveň platí výslovný zákaz uloženia trestu spojeného s ujmou na osobnej slobode, ak existuje iný, menej invazívny a zároveň efektívnejší sankčný prostriedok, ktorý je spôsobilý naplniť účel trestu, teda najmä ochranu spoločnosti, individuálnu prevenciu a podporu nápravy páchateľa,“ vysvetľuje MS.
Rezort preferuje sankčné mechanizmy, ktoré umožňujú zachovať funkčné rodinné väzby a zároveň pôsobia výchovne, preventívne a reparatívne. Medzi efektívne spôsoby trestania zaraďuje najmä trest domáceho väzenia či trest povinnej práce.
Komisár pre deti Jozef Mikloško žiada, aby súdy obligatórne uprednostňovali alternatívne tresty pred trestom odňatia slobody pre rodičov, ktorých deti dlhodobo nenavštevujú školu. Podal preto pripomienku k návrhu novely Trestného zákona.
Záškoláctvo považuje za vážny problém. Trest odňatia slobody pre rodičov však podľa neho situáciu nerieši, naopak, rozdelením rodiny sa situácia detí často ešte zhoršuje. Navrhované zmeny v Trestnom zákone súvisia s návrhom novely zákona o výkone trestu odňatia slobody.