Adriana Šuplatová odpracovala ako sestra na neurológii detskej nemocnice na Kramároch 29 rokov. Sestier bolo málo, každý rok musela povinne odrobiť 150 hodín nadčasov. Neskôr od nej žiadali, aby podpísala, že súhlasí s ďalšími 400 hodinami nadčasov.
„Už som nevládala, mala som vysoký tlak, nevedela som spať. Nemala som nijaký osobný život, len do roboty a domov,“ hovorí.
To bol hlavný dôvod, prečo zvažovala odchod za prácou do Rakúska. „Odišla som s tým, že sa kedykoľvek môžem vrátiť, lebo prácu si nájdem vždy,“ konštatuje.
„Oplatilo sa mi nemocnici vrátiť štyritisíc eur zo stabilizačného príspevku, aby som mohla odísť,“ hovorí.
Zo Slovenska takto odchádzajú tisícky sestier. V krajinách ako Rakúsko či Nemecko dostanú okrem lepšieho platu aj lepší pracovný čas, podmienky práce či atmosféru v kolektíve.
Odchod sestier z chudobnejších krajín Únie do bohatších štátov vytvára v Európe „dvojrýchlostné zdravotníctvo“: chudobnejšie krajiny strácajú zdravotnícky personál a tí, ktorí zostali, sú preťažení. Zhoršuje sa tak kvalita starostlivosti.
Príkladom je aj Bulharsko, kde nedávno boli protesty zdravotníkov. Krajine chýba takmer 17-tisíc sestier, záujem o štúdium je mimoriadne nízky a väčšina absolventiek aj tak odchádza, podobne ako Slovenky, do zahraničia.
Na to, v čom sa podobajú situácia v Bulharsku a na Slovensku, sa denník SME pozrel v spolupráci s bulharským týždenníkom Capital.
V článku sa dočítate:
- prečo sú slovenské sestry ochotné obetovať aj štvortisícový príspevok,
- kam najčastejšie odchádzajú slovenské a bulharské sestry,
- čo sa podarilo bulharským sestrám dosiahnuť protestmi.
Z Bratislavy je trojnásobný plat na skok
Bulharsko je jednou z mála krajín Európskej únie, kde sú na tom s počtom sestier horšie ako Slovensko. V krajine podľa údajov z roku 2021 chýba vyše 16 900 sestier. Za posledných 30 rokov klesol ich počet takmer o polovicu – z viac ako 53 000 v roku 1990 na necelých 28 600 v roku 2023.
Na Slovensku podľa odhadov Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek chýba asi 14 000 sestier.
Vzdelanie v Bulharsku ukončí len 720 sestier ročne, pričom 65 percent z nich v systéme nezostáva, tvrdí Milka Vasileva z Bulharskej asociácie zdravotníckych profesionálov.
Počet sestier na 1000 obyvateľov (priemer OECD 9,2):
- Slovensko 5,6
- Bulharsko 4,2
- Česká republika 9
- Rakúsko 10,6
Po brexite smerujú najmä do Nemecka, Talianska a Belgicka. Nemecko láka na bezplatné kurzy nemčiny, uhrádzanie bývania a nástupný plat 2800 – 3500 eur (v Bulharsku 700 – 900 eur). Podobné kampane rozbehli aj Írsko, Belgicko či škandinávske krajiny.
Slovenské sestry majú oproti bulharským pri rozhodovaní o odchode do zahraničia výhodu v tom, že sa nemusia presídliť stovky či tisíce kilometrov od domova.
Lucia Ďurčáková sa chystá pracovať v rakúskom domove pre seniorov pri hraniciach. „Budem pendlovať, možno sa tam časom presťahujem. Momentálne žijem v Maďarsku, takže som Slovenka žijúca v Maďarsku a pracujúca v Rakúsku.“
Šuplatová má prenajatý byt v rakúskom hlavnom meste, s ktorým jej na začiatku pomohol zamestnávateľ. „Odrobím si pár služieb za sebou a keď mám viac voľna, idem domov,“ hovorí.
