„Minulý rok bol vlastne prvý, ktorý som od synovho narodenia nebola spolu s ním v nemocnici. Zároveň to bol rok, počas ktorého ma asi najviac prepadávala beznádej a strach,“ rozpráva Lucia Varholy. Jej mladší syn sa narodil predčasne a má vrodené genetické ochorenie, ktoré okrem iného zasahuje aj jeho srdce. Počas prvých rokov jeho života jej jedna z lekárok povedala, že syn sa nedožije školského veku. Táto veta ju ako matku mimoriadne zasiahla. Aj jej príbeh si môžete u nás prečítať.
Slovensko uplynulé dni žije kauzou prevozu Donatellovej busty z Levoče za sprievodu ozbrojeného komanda aj pravej ruky ministerky kultúry Lukáša Machalu. Reportérka SME Soňa Jánošová sa zhovárala s Martou Herucovou, ktorá v zbierke Spišského múzea bustu odhalila a roky ju skúmala. Zhovárali sa aj o tom, či vôbec možno určiť jej cenu a aký osud ju môže čakať.
Prinášame vám aj rozlúčku so spisovateľkou Evou Borušovičovou, rozhovor reportéra Michala Dudoňa s hercom Martinom Madejom, ktorý sa síce viacerým generáciám zapísal do myslí ako detský spevák, no dnes hrá v divadle aj Jozefa Tisa, zdravovedné texty kolegyne Moniky Moravčíkovej aj o tom, či si môžeme zvýšiť prah bolesti či čo je to hafefóbia a ako sa s ňou žije, a reportérka Renáta Filo prináša aj návod, ako si vyplniť aplikáciu v telefóne, ktorá môže pomôcť zachrániť život.
Jej syna odmietlo tridsať škôl, diskrimináciu neskrývali. Pomohol im až súd a škola na Záhorí
Lucia Kureková. (zdroj: SME/Marko Erd)Hoci má Slovensko platnú legislatívu, ktorá umožňuje inklúziu detí so zdravotným znevýhodnením a sme viazaní medzinárodnými dohovormi, nikto sa syna Lucie Kurekovej nezastal. Právo dnes desaťročného chlapca s Aspergerovým syndrómom na vzdelanie v najbližšej škole uznal až súd, ktorý nedávno vydal rozhodnutie v jeho prospech.
Hoci sa s rovnakými ťažkosťami každoročne stretávajú stovky rodín, ide o unikátne súdne rozhodnutie. „Cítila som, že sa musím vyjadriť nielen ako matka, ale aj ako občianka a chcela som povedať, že tu je zásadný systémový problém, na ktorý treba upozorniť,“ vraví Lucia Kureková.
V článku hovorí aj o tom, čo je to nútené domáce vzdelávanie a ako ho školy zneužívajú voči deťom so znevýhodnením, ako prežívali, keď ich syna odmietli prijať desiatky škôl a ako to pôsobilo na celú rodinu, ale aj ako môže vyzerať dobrá prax inklúzie a prečo sa dá nájsť na nečakaných miestach.
Herucová: Určiť cenu Donatellovej busty bude ťažké. Neviem o tom, že by sa podobné dielo dražilo
Marta Herucová. (zdroj: SME/Marko Erd)Bustu z mramoru, ktorá zobrazuje Cecíliu Gonzagu z mantovského vládnuceho rodu Gonzagovcov a s veľkou pravdepodobnosťou ju vytvoril Donatello v polovici 15. storočia, skúmala roky. Za svojim výskumom si bude stáť, no rozhodne sa nebráni jeho prehlbovaniu alebo korekciám.
Ministerka kultúry a nominantka SNS Martina Šimkovičová po neohlásenom prevoze z Levoče na neznáme miesto ale vraví, že jej pravosť a cenu budú posudzovať odborníci zo zahraničia. Kto to môže byť?
„Ktokoľvek od Abú Dhabí cez Rím až po Paríž a New York, je tu široká škála možností, ale je dôležité, akých odborníkov oslovia a akú analýzu si objednajú, je to aj otázka financovania,“ vraví historička umenia Marta Herucová.
Lekárka povedala, že jej syn sa nedožije školy. Keď sa blížili siedme narodeniny, zrútila sa
Lucia Varholy je mamou dvoch detí, jej mladší syn Daniel sa narodil predčasne a má vrodené genetické ochorenie. (zdroj: Archív L.V.)„Každý rok som robila veľké narodeninové oslavy, pretože som si vravela, že nevieme, kedy Danielko zomrie. Potom, keď mali prísť jeho siedme narodeniny, som ani oslavu nerobila, lebo som to nezvládla. Stále som mala v hlave tú pomyselnú čiaru a myslela som, že je to koniec. Vravela som si, že presluhujeme,“ rozpráva Lucia Varholy.
Jej osemročný syn Daniel aktuálne navštevuje prípravný ročník základnej školy pre deti so zdravotným znevýhodnením, v ktorej sa mu darí dobre. Najzásadnejšími problémami sú narušená komunikačná schopnosť, ktorá súvisí aj s jeho predčasným narodením a kardiologické problémy zapríčinené ojedinelým genetickým syndrómom.
Obavy a strach z budúcnosti sú jedným z mnohých stresových faktorov, ktorým rodičia detí so zdravotným znevýhodnením čelia. Spolu s nepretržitou starostlivosťou bez odľahčenia, byrokraciou a ťažkosťami zaradiť dieťa do vzdelávacieho procesu. Varholy preto na svojich sociálnych sieťach hovorí aj o duševnom zdraví rodičov znevýhodnených detí.
„Musíte sa zmobilizovať a ísť na šialený výkon a to aj napriek tomu, že vám systém iba hádže polená pod nohy. Keď sa potom situácia stabilizuje a vy máte chvíľu pokoj, neviete, ako s tým naložiť.“
Madej: Nemyslím si, že v živote ešte dosiahnem niečo také veľké, aby ľudia zabudli na moju spevácku kariéru
Martin Madej stvárňuje Jozefa Tisa v inscenácii Hitlerov prezident. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Prvýkrát spieval a tancoval na pódiu ako trojročný v detskom folklórnom súbore. Keď mal osem rokov, vybral si ho Peter Nagy v konkurze pre album, ktorého pilotným singlom bola pieseň Bobi. Vďaka hitu ho poznalo celé Slovensko.
Dnes pôsobí Martin Madej ako herec vo viacerých divadlách. Ako sám hovorí, nemyslí si, že v živote ešte dosiahne niečo také veľké, aby ľudia zabudli na jeho spevácku kariéru. „Ak by ma teraz obsadili do nejakého seriálu a stal by som sa známy už aj medzi mladšou generáciou, ktorá si Bobiho nepamätá, stále tu je staršia generácia, ktorá sa rada pripomenie,“ hovorí.
Najvýraznejšou postavou jeho hereckej kariéry je jednoznačne Jozef Tiso. Stvárňuje ho v inscenácii Hitlerov prezident v DPOH a hrá ho tak, že je divák na pochybách, či v Tisovi nebolo i trochu ľudskosti.
„Bolo by nezaujímavé, keby sme hrali Tisa ako obyčajného zloducha, ktorý je od začiatku do konca zlý,“ hovorí pre SME Madej s tým, že súcit voči Tisovi nenašiel. Uvedomil si, že sa o ňom netreba zhovárať ako o nejakej kontroverznej postave: historici predsa majú jasno v tom, aký bol.
Okrem herectva vkročil aj do sveta politiky. Od apríla sa stal asistentom poslanca PS Branislava Vanča v oblasti komunikácie. „Viem, že teraz budú ľudia hovoriť, že som politický aktivista. To už veľmi ťažko ovplyvním,“ hovorí.
Má sa les vychovávať pílou? Piussi necháva prehovoriť hlasy všetkých strán a drží na uzde svoju iróniu
Z poľovníka sa stal fotograf zvierat. (zdroj: Filmtopia)„Les sa má vychovávať pílou.“ To je azda najčastejšia veta, ktorá zaznie v novom dokumentárnom filme Zuzany Piussi. Volá sa Hlas lesa.
Zuzana Piussi si už pri svojej dokumentaristickej práci preskákala všeličo. Vrátane toho, na čo by veľa iných jej kolegov nemalo nervy. Často sa púšťala do tém, ktoré boli nepohodlné. Išlo o témy komplikované na rôzne spôsoby – od zahmlievania pravdy zúčastnenými až po to, že tými zúčastnenými boli vplyvní ľudia.
Témy mali neraz politický podtext alebo sa politika dostala priamo do ich prvého plánu. Dokumentaristka je dotieravá a nezriedka využíva metódu akoby naivného pýtania sa zodpovedných na problém. Akoby o ňom nebola dostatočne poučená. Môže to pôsobiť bizarne, ale niekedy sa tak akoby mimovoľne vyplavujú pre film prospešné informácie.
Piussi vie vycítiť dôležité, háklivé témy a zahryznúť sa do nich. Výsledné filmy majú z pohľadu spracovania témy kolísavú kvalitu, ale to, že ich autorka otvára, je užitočné.
Aktuálne medzi divákov vysiela opäť dokument na horúcu tému. Na tému ochrany lesa a ťažby dreva. Popri tom jej z lesa vyskakuje medveď, ako ďalší výrazný motív rozprávania.
Koho to bolí viac? Ako môžete zmeniť prah bolesti vášho tela
Prah bolesti sa u každého človeka líši a vplyv naň má veľa rôznych faktorov. (zdroj: Adobe Stock)Kým niekto sa zvíja od bolesti pri miernej migréne, iný s ňou žije denne a už ju ani nevníma. Aj také tetovanie môže byť pre jedného bolestivou nočnou morou, zatiaľ čo druhý si bodanie ihly pod kožou ledva všimne.
„To zvládnem ľavou zadnou, len tak niečo ma nepoloží. Nebude ma to bolieť, mám vysoký prah bolesti.“
Všetci sme už počuli niekoho vyrieknuť podobné slová – akoby tým chcel demonštrovať svoju silu, odolnosť a schopnosť zvládať viac než ostatní.
Podporuje veda myšlienku, že niektorí ľudia skutočne cítia menej bolesti než iní? A od čoho vlastne závisí, ako veľmi bolesť cítime – je to dané geneticky, alebo sa dá tolerancia voči bolesti vytrénovať podobne ako sval?
Pri garážach, kde oznamovali hromadné výpovede, vzniká Slobodná národná galéria
Iniciatíva dostala na priestor povolenie od mestskej časti Bratislava – Staré mesto. (zdroj: sng_slobodna)Oznamovali tam hromadné výpovede aj nespokojnosť s nekompetentným vedením. Pri povestnom nápise Neberte nám kultúru! na garážach za sídlom Slovenskej národnej galérie komunikovali niekdajší zamestnanci zásadné rozhodnutia. Na pôde galérie mali totiž od riaditeľov zákaz, a tak si našli útočisko na Námestí Karola Vaculíka.
Od 7. júna sa tento priestor zmení na centrum kreatívneho happeningu a umeleckého protestu. Bude sa volať Slobodná národná galéria.
Priestor dostanú autori, ktorí odmietli vystavovať v SNG pod novým vedením Juraja Králika, alebo boli kritizovaní ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou.
Počas otvorenia si organizátori pripomenú odpočet SNG, históriu „trapasov posledných deviatich mesiacov“ - ako sami uvádzajú, odhalia prvé diela a budú hovoriť aj o tom, čo priestor nasledujúce mesiace očakáva.
Za projektom stojí iniciatíva Umenie nebude ticho! Tvorí ju skupina vizuálnych umelcov: Peter Barényi, András Cséfalvay, Jaroslav Kyša, Kristián Németh, Rastislav Sedláčik, Ivana Šáteková a Erik Šille.
Táto funkcia v telefóne vám môže pomôcť zachrániť život v núdzi. Väčšina ľudí o nej netuší
Ľudia so závažnými a dlhotrvajúcimi ochoreniami, by mali mať zapísané informácie o svojom zdravotnom stave. Pomôcť im môže aj predinštalovaná funkcia v smartfóne. (zdroj: Adobe Stock)Váš telefón má zrejme funkciu, o ktorej ani neviete, pritom by vám v prípade núdze mohla pomôcť zachrániť život.
Všetky iPhony a mnohé smartfóny s Androidom majú zabudovanú aplikáciu Zdravotné ID, ku ktorej obsahu sa v prípade núdze môžu dostať záchranári aj zo zamknutej obrazovky.
Väčšina ľudí však aplikáciu nemá vyplnenú, lebo o nej ani nevie.
„Vyplnenie zaberie iba pár sekúnd, no sú to tie najužitočnejšie sekundy, ktoré ľudia môžu investovať sami do seba,“ vysvetľuje v tlačovej správe záchranár a riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby ZaMED Matej Polák.
Macron bol drahý a ešte i nevydarený. Voskoví politici spôsobujú iba samé problémy
Voskový Emmanuel Macron v Musée Grévin v Paríži. (zdroj: GREVIN)Cez bezpečnostnú kontrolu prešli bez problémov. Vyzerali ako bežní návštevníci, ukázali svoje ruksaky, nič nebezpečné v nich nemali. Žiadny zamestnanec parížskeho Musée Grévin nenadobudol podozrenie, že by chceli čosi zničiť alebo ukradnúť.
A predsa sa im podarilo zmocniť sa voskovej figuríny francúzskeho prezidenta a vyniesť ju na ulicu. „Zhodili inú sochu, aby odvrátili pozornosť strážnika a utiekli aj s Marconom cez núdzový východ,“ opísal manažér múzea situáciu, ktorá 2. júna zamestnala väčšinu francúzskych médií.
Páchateľmi boli členovia organizácie Greenpeace. Emmanuela Macrona potom postavili pred ruskú ambasádu, aby poukázali na jeho údajné pokrytectvo, keďže Francúzsko neprerušilo ekonomické vzťahy s Ruskom, hoci ho verejne kritizuje. V rukách držali transparent so slovami: Ukrajina horí, biznis pokračuje.
Politici sú v múzeách voskových figurín dlhodobo ohrozeným druhom. V Berlíne v roku 2008 odsekli hlavu Hitlera. V Paríži v roku 2014 zničili členovia ukrajinského hnutia Femen Putina. A v múzeu voskových figurín v Texase už zopárkrát čelili útokom sochy Baracka Obamu, Georgea W. Busha - a najmä Donalda Trumpa.
Mala dobré vety a nepotrebovala sa pod ne podpísať. Zomrela Eva Borušovičová, autorka Matkina
Scenáristka, režisérka Eva Borušovičová. (zdroj: Archív I. O.)Túto vetu si beriem, hovorila, keď sedela medzi priateľmi a pozorne počúvala ich názory na to, čo sa deje vo svete alebo v ich živote. Nepotrebovala moralizovať alebo formulovať jedno múdre slovo za druhým, to, čo chcela povedať, dokázala presvedčivo vyrozprávať v príbehoch.
Tým si svojich čitateľov získala Eva Borušovičová, scenáristka, režisérka, spisovateľka. Zomrela vo veku päťdesiatpäť rokov, mala rakovinu kože.
Vždy si dávala záležať na tom, aby nebolo jasné, o kom v knihách píše. Nechcela, aby sa niekto do jej príbehov projektoval alebo sa potom, nebodaj, na ňu nahneval. Umne kombinovala to, čo sa stalo, s tým, čo sa nestalo, a predovšetkým, v tom, čo bolo, videla aj to, čo zostalo neviditeľné.
Jej priatelia zvykli žasnúť, že z ich rozprávania vytušila všetko. Aj to, čo pred ňou zamlčali.
Víkendový recept
Zeleninová frittata na grile. (zdroj: Fotolia)Mäso, zelenina aj syry. Vyberte si z našich receptov na letnú grilovačku.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
