BRATISLAVA. Návrh na zrušenie nedeľných televíznych diskusií politikov predstavil premiér Robert Fico v otvorenom liste 13. mája.
Adresoval ho predsedom politických strán a štyrom televíziám - Markíze, Joj, TA3 a STVR. Uplynuli odvtedy štyri nedele, televízne diskusie pokračujú tak ako pred tým a o Ficovom návrhu zostalo ticho.
Fico v liste argumentoval tým, že nedeľu by občania mali tráviť inak ako sledovaním diskusií "plných útokov a agresívnej výmeny názorov". Zároveň v ňom ako predseda Smeru vyhlásil, že ak by sa na to našla ochota, "predstavitelia strany ani ja osobne nebudeme využívať priestor, ktorý v nedeľu ponúkajú štyri televízne stanice na výmenu politických názorov."
Z parlamentných strán sa k jeho iniciatíve prihlásilo opozičné KDH.
Nedeľné televízne diskusie sa začínajú o 10.00 h reláciou JoJ 24 Politika24, o 11.00 nasleduje program V politike na TA3, STVR ponúká následne diskusiu O päť minút dvanásť a Markíza má o 13.00 Na telo.
Diskusie plus Fico
Kultúra televíznych diskusií politikov, ktoré sú v mnohých rodinách neoddeliteľnou súčasťou každej nedele, siaha ešte do bývalého československa. Verejnoprávna televízia ich rozbehla po nástupe demokracie v roku 1989.
Tradícia sa pre veľkú sledovanosť zachovala aj po rozdelení republiky a nástupe komerčných televízií. V uplynulých týždňoch diskusie doplnil vlastným formátom dokonca sám Fico. Každú nedeľu sa rozhodol vystupovať na tlačových konferenciách, ktoré sa tiež vysielajú v priamom prenose.
Za uplynulé štyri týždne mali najviac politikov v nedeľných diskusiách strany Smer, Progresívne Slovensko a Hlas - po šesť. Zaujímavosťou je, že hneď po tom ako Fico ohlásil projekt presúvania relácií na iný deň, vystúpil ako jediný hosť v nedeľnej diskusii na TA3.
Okrem neho za uplynulé štyri týždne zo Smeru diskutovali dvakrát minister obrany Robert Kaliňák, minister zahraničia Juraj Blanár, podpredseda parlamentu Tibor Gašpar a europoslankyňa Monika Beňová.
Túto nedeľu však Smer v reláciách chýbal. Najviac diskutujúcich bolo z vládneho Hlasu. V dvoch reláciách bol predseda parlamentu Richard Raši (TA3, Markíza) a v jednej minister práce Erik Tomáš (STVR).

Ktoré sviatky nezrušia
Fico na nedeľnej tlačovej konferencii tradične útočil na opozíciu a novinárov. "Opozícia sa dnes správa ako ekonomický terorista," vyhlásil v súvislosti s aktivitami opozičných strán smerujúcimi k zrušeniu transakčnej dane, ktorá prekáža aj časti koalície.
V súvislosti so zámerom zrušenia 17. novembra ako dňa pracovného pokoja Fico vyhlásil, že vláda uvažuje o otvorení Vatikánskej zlmuvy, aby rovnako mohla upraviť jeden z cirkevných sviatkov. Malo by ísť o opatrenie, ktoré nahradí výpadky príjmu rozpočtu po okresení transaknčej dane, ktoré navrhuje SNS.
Určite sa podľa Fica nebude zasahovať do troch sviatkov - 1. máj (Sviatok práce), 9. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) a 29. august (výročie SNP).
Premiér sa vyjadril aj k uzneseniu o protiruských sankciách, ktoré vo štvrtok v parlamente nechtiac schválila časť koalície. Národná rada ním predsedu vlády zaviazala, že nemá hlasovať proti ďalším sankciám EÚ proti Rusku.
Fico povedal, že uznesenie považuje za politický dokument, o ktorý sa bude môcť oprieť pri hlasovaní o sankciách, ktoré by poškodzovali Slovensko. Medzi také považuje zákaz dovozu jadrového paliva z Ruska.
Sankcie a busta
Šéf SNS Andrej Danko však očakáva, že premiér sa bude uznesením riadiť. Povedal to v diskusii na JOJ 24. Dodal, že "tanečky" okolo toho, čo už poškodzuje alebo nepoškodzuje záujmy Slovenska, nie sú na mieste.
Danko sa tiež vyjadril ku kauze pochybnej policajnej eskorty Donatellovej busty z múzea v Levoči na neznáme prísne strážené miesto. Označil ju za pseudokauzu. Obhajoval svoju ministerku Martinu Šimkovičovú, ktorá arogantne odpovedala redaktorovi Markízy Viktorovi Serebryakovi na otázky o prevoze busty. Video ich rozhovoru sa stalo na internete veľmi populárnym.
Šéf SNS sa posťažoval na drzosť novinárov. Povedal, že žijeme v dobe neštandardnej politiky.

Dominoval Hlas
Predseda parlamentu Raši (Hlas) sa v TA3 vyhol jasnej odpovedi, či súhlasí s obsahom prijatého uznesenia, ktoré odsudzuje protiruské sankcie. Uznesenie podľa neho nemá právnu vymožiteľnosť.
Zodpovednosť za prijatie uznesenia Raši zvalil na poslankyňu SaS Martinu Bajo Holečkovú, ktorá tvrdila, že jej zlyhal hlasovací systém. Preverenie systému podľa neho nič také nepreukázalo. Uznesenie prešlo rozdielom jedného hlasu.
Predseda SaS Branislav Gröhling svoju poslankyňu v diskusii bránil. Naopak, kritizoval Hlas za to, že niektorí jeho poslanci tiež hlasovali za uznesenie, čo je hlavný dôvod, prečo bolo prijaté.
Raši odmietol, že by sa v Hlase v súvislosti s klesajúcimi preferenciami strany hovorilo o možnej výmene predsedu Matúša Šutaja Eštoka.
Minister práce Tomáš na RTVS bránil sviatok práce. Pre Hlas je podľa neho 1. máj nedotknuteľný v rámci diskusie o tom, ktorý štátny sviatok by po úprave transakčnej dane nemal byť dňom pracovného pokoja. Poslanec Jozef Hajko z KDH mu oponoval, že rušenie sviatkov je umelá téma. V súvislosti s prípadným otváraním Vatikánskej zmluvy však pripustil, že pracovné voľno počas cirkevných sviatkov nie je nedotknuteľné.
Čo má Lipšic s Parom a Lindtnerom
Plná šarvátok bola diskusia medzi Rašim a šéfom PS Michalom Šimečkom na Markíze. Šimečka v diskusii Na telo prezentoval zámer strany znemožniť novelou zákona, aby sa do vedenia Generálne prokuratúry dostávali ľudia s politickým krytím. Viacerí predstavitelia Smeru totiž už avizovali, že vhodými kandidátmi na budúceho šéfa prokuratúry by boli súčasní poradcovia premiéra Dávid Lindtner a Marek Para.
Politická minulosť bola podľa Šimečku aj slabinou bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, hoci si svoju prácu vykoával dobre. Raši namietol, že Lipšic zlikvidoval špeciálnu prokuratúru, Šimečka to označil za klamstvo.
V prospech Lipšica svedčia podľa neho desiatky rozsudkov v kauzách, ktoré sa v ére Smeru nevyšetrovali.