Brežnev bol Ukrajinec, takže môžu za okupáciu? Rok 1968 ako zbraň propagandy

Projekt redakcií Новини зі Словаччини v Bratislave, Наш вибір v Poľsku a ProUA v Prahe s názvom „Boj proti dezinformáciám o ukrajinských utečencoch v krajinách Vyšehradskej štvorky“ sa zameriava na odhaľovanie falošných správ o Ukrajine, utečencoch a migrantoch, ktoré sa šíria v strednej Európe.

Ruská propaganda šíri dezinformácie o údajnej príprave „odovzdania Volyňskej oblasti Poľsku“.

Na internete sa objavuje falošná mapa, na ktorej je región na severozápade Ukrajiny, pri hranici s Poľskom, označený ako poľské územie – čo z neho robí vhodný terč manipulácií.

Propagandistické správy tvrdia, že mapa sa údajne šíri medzi žiakmi a študentmi Inštitútu Poľska pri Volynskej národnej univerzite Lesi Ukrajinky. Podľa Centra pre boj proti dezinformáciám takáto mapa existuje iba v ruských zdrojoch.

V článku sa dočítate:

že Ukrajinci na Slovensku platia dane a prispievajú do rozpočtu,
ako sa šíri mýtus o ich zodpovednosti za okupáciu v roku 1968,
prečo sú ukrajinské organizácie v Poľsku terčom falošných kampaní,
ako ruská propaganda zneužíva mapy na šírenie nepravdy o Volyni,
že video o zvesovaní vlajok je manipulatívne a falošné,
ako český politik Okamura preberá kremľovské naratívy,
prečo vyvolala školská učebnica v Česku debatu o „ukrajinizácii dejín“

Slovensko

Nie len výdavky: Ako prítomnosť Ukrajincov ovplyvňuje slovenský rozpočet?

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa na sociálnych sieťach šíria fejky o tom, že Ukrajinci údajne „žijú na účet domácich“. Oficiálne údaje však ukazujú úplne inú realitu.

Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku v máji tohto roka zverejnil analýzu výdavkov Slovenska na podporu ukrajinských utečencov, ako aj ekonomických prínosov ich prítomnosti. V analýze sa uvádza:„Ukrajinci pracujúci na Slovensku podporujú ekonomiku nielen platením daní a odvodov, ale aj spotrebou tovarov a služieb.”

Podľa údajov vlády malo k júnu 2025 viac ako130 000 Ukrajincov štatút dočasného útočiska. Od roku 2022 do 2024 Slovensko vynaložilo na podporu ukrajinských utečencov 509 miliónov eur, predovšetkým na bývanie a vzdelávanie. Z tejto sumy však až 424 miliónov eur pokryli európske fondy.

Ukrajinci sa aktívne integrujú do slovenskej spoločnosti a prispievajú k jej ekonomike. Koncom roka 2024 pracovalo na Slovensku približne45 000 Ukrajincov. Len za rok 2024 zaplatili na daniach 217 miliónov eur a v roku 2025 sa očakáva nárast na 231 miliónov eur.

Celkovo Ukrajinci v rokoch 2022 – 2024 odviedli439 miliónov eur, a v kombinácii s príspevkami z EÚ znamená ich prítomnosť pre Slovensko čistý ekonomický prínos.

Celý článok si môžete prečítať tu.

Dlhoročný fejk: Kto nesie zodpovednosť za okupáciu Československa v roku 1968?

Už tretí rok po sebe sa na Slovensku šíri dezinformačný naratív, že za sovietsku okupáciu Československa v roku 1968 nesú zodpovednosť Ukrajinci.

Tento falošný naratív sa pravidelne objavuje na sociálnych sieťach, v proruských skupinách a dokonca aj v politických prejavoch.

V máji 2025minister obrany Robert Kaliňák podľa Denníka N opäť zopakoval tvrdenie, keď vyhlásil: „O okupácii Československa rozhodol Ukrajinec Brežnev.“ Minister sa síce snažil argumentovať, že nespojuje minulosť so súčasnosťou a neobviňuje Ukrajinu z invázie v roku 1968, no zároveň dodal, že ju údajne spôsobili Ukrajinci.

Tento naratív sa opiera o etnický pôvod Brežneva, aby vytvoril falošné závery: ak bol sovietsky líder Ukrajinec, nesú za okupáciu kolektívnu vinu všetci Ukrajinci.

Takéto tvrdenia vytvárajú nebezpečný precedens – odvádzajú pozornosť od historickej zodpovednosti Ruska a vrhajú tieň na Ukrajinu a Ukrajincov, ktorí sú dnes súčasťou slovenskej spoločnosti.

Na tento hoax tento rok reagovala aj stránka občianskeho združeniaHoaxy a podvody, ktorá pravidelne zverejňuje vyvrátenia informačných manipulácií.

Leonid Brežnev sa síce narodil v meste Kamianske (dnes územie Ukrajiny), ale v roku 1906 to bola súčasť Ruskej ríše, neskôr Ukrajinskej SSR, ktorá nemala politickú autonómiu. Sám Brežnev sa vo svojich pamätiach z roku 1979 označil za Rusa:„Som Rus, proletár, dedičný hutník.“ Rozhodnutie o invázii neprijal Brežnev ako jednotlivec, ale Politbyro ÚV KSSZ, kolektívny orgán s 11 členmi, z ktorých väčšina boli etnickí Rusi. Ukrajinská SSR v roku 1968 nemala suverenitu ani vlastnú armádu, keďže sama bola pod kontrolou Moskvy.

Už v roku 2022 oficiálna stránka Ministerstva vnútra SRpre odhaľovanie hoaxov a podvodov uviedla, že tento naratív je súčasťou širšej prorúskej propagandy, ktorá nielenže popiera zločiny ZSSR, ale využíva históriu na ospravedlnenie súčasnej agresie proti Ukrajine.

Poľsko

Ukrajinské organizácie a aktivisti v Poľsku — terč dezinformácií

V posledných mesiacoch sa ukrajinské organizácie a aktivisti v Poľsku stali terčom koordinovaných dezinformačných útokov.

V marci dostali mestské úrady viacerých poľských miest listyúdajne od predsedníčky varšavskej nadácie „Ukrajinský dom“ Miroslavy Keryk s výzvou, aby podporili volebnú kampaň jedného z prezidentských kandidátov.

Neskôr sa na internete objavilifalošné príspevky o zbierke peňazí na tieto účely. Nadácia tieto informácie vyvrátila a označila ich za pokus vtiahnuť organizáciu do politického boja a posilniť protiukrajinské nálady.

V májisa terčom stalo Združenie Ukrajincov v Poľsku – šírili sa fámy o údajnom pláne postaviť pamätník Ukrajinskej povstaleckej armáde pri Przemyśli. Organizácia to poprela a označila za súčasť kampane na umelé podnecovanie nenávisti.

V oboch prípadoch boli dezinformačné správy podporené falošnými webmi, ktoré napodobňovali oficiálne stránky organizácií.

O niekoľko týždňov neskôr došlo k podobnému útoku na jeden z najväčších poľských festivalov ukrajinskej kultúry – „Ukrajinská jar“ v Poznani.Útočníci vytvorili falošnú webovú stránku a profil na Facebooku, kde zverejnili nepravý program s údajnou účasťou známych poľských umelcov. Informáciu aktívne šírili na internete, čo vyvolalo pobúrenie u umelcov aj verejnosti.

Vo štvrtok 5. júna sa objavili informácie o falošných účtoch spoluorganizátorky festivalu a aktivistky Marie Andruchiv . Z týchto stránok, ktoré úplne kopírovali jej skutočný Facebook, boli rozposielané správy s vyhrážkami a obvineniami poľským verejným činiteľom. Väčšina falošných stránok bola k momentu zverejnenia už zablokovaná a incidenty boli nahlásené príslušným orgánom. Organizácie vyzývajú, aby sa nešírili neoverené informácie a aby sa dodržiaval kritický prístup k informáciám. Cieľom takýchto útokov je okrem iného vyvolať nedôveru medzi Poliakmi a Ukrajincami.

Ruské dezinformácie o „odovzdaní Volyňskej oblasti Poľsku“

Ruská propaganda šíri dezinformácie o údajnej príprave „odovzdania Volyňskej oblasti Poľsku“. Na internete sa objavila falošná mapa, na ktorej je Volyňská oblasť na severozápade Ukrajiny označená ako poľské územie.

Ruské médiá a telegramové kanály tvrdia, že túto mapu šíria medzi študentmi Inštitútu Poľska pri Volyňskej národnej univerzite Lesi Ukrajinky. Spomína sa aj údajné organizovanie stretnutí, kde sa diskutuje o „jednotnej identite“ a výchove mládeže k zbližovaniu s Poľskom. Ako zdroj tejto mapy uvádzajú meno Svitlana Zinčuk – predsedníčka Zväzu učiteľov poľského jazyka vo Volyňskej oblasti.

Vedúca katedry polonistiky Volyňskej národnej univerzity Svitlana Suchareva tieto tvrdenia vyvrátila. Vysvetlila, že Inštitút Poľska nie je samostatná inštitúcia, ale iniciatíva troch koordinátoriek vedeckej spolupráce medzi Ukrajinou a Poľskom. Nemá študentov a Svitlana Zinčuk s ním nikdy nebola spojená.

Falošnosť informácií potvrdila aj samotná Svitlana Zinčuk. Uviedla, že je už dlhšie na dôchodku, nepracuje na Volyňskej národnej univerzite a nepôsobí ako pedagogička.

Centrum pre boj proti dezinformáciám tiež označilo tieto tvrdenia za výmysel. Podľa úradu mapa existuje iba v ruských zdrojoch a cieľom dezinformácie je narušiť vzťahy medzi Ukrajincami a Poliakmi, zdiskreditovať spoluprácu medzi krajinami a ovplyvniť nálady pred druhým kolom volieb v Poľsku.

Viac informácií naodkaze.

Nacionalisti v Poľsku manipulujú rozhodnutím súdu a vyzývajú na zvesenie vlajok Ukrajiny a EÚ

Na poľských sociálnych sieťach sa šíri video, ktoré vyzýva občanov, aby z budov zvesovali vlajky Ukrajiny, EÚ, LGBTQ+ a ďalšie „nepoľské“ symboly, pričom sa odvolávajú na údajné rozhodnutie Odvolacieho súdu vo Vroclave. V skutočnosti však súd neprijal žiadne rozhodnutie, ktoré by takéto konanie povoľovalo.

Ide o manipuláciu so skutočným rozsudkom týkajúcim sa incidentu z roku 2022, keď politik Marčin B., bývalý kandidát do dolnej komory poľského parlamentu za Konfederáciu, strhol ukrajinskú vlajku z mestského úradu v Jeleniej Góre a hodil ju do koša. V októbri 2024 ho súd prvej inštancie uznal vinným z pohŕdania národnými symbolmi. V máji 2025 odvolací súd tento rozsudok potvrdil, no prípad podmienečne uzavrel bez uvalenia trestu.

V rozsudku sa uvádza, že zvesenie vlajky a jej vyhodenie do koša je pohŕdanie. Ak však niekto vlajku len zvesí a odovzdá úradníkovi, nejde o trestný čin. To však neznamená, že takéto konanie je zákonné – súd vôbec neposudzoval zákonnosť zvesenia vlajok.

Šíriace sa video je pravdepodobne vytvorené pomocou umelej inteligencie – hlas a tvár muža pôsobia neprirodzene. Autori tvrdia, že „každý má právo zvesiť zahraničnú alebo ,nepoľskú‘ vlajku z verejnej inštitúcie“, čo je však otvorená dezinformácia.

Už 30. mája sa objavilovideo, ako dvaja muži zvesujú ukrajinskú vlajku z budovy mestskej správy v Gdansku. Podľa hashtagov ide o priaznivcov ultrapravicového politika Grzegorza Brauna, ktorý je známy svojimi protiukrajinskými a xenofóbnymi výroky.

Viac informácií na odkaze.

Česko

Ako pravicovo-radikálne výroky Tomia Okamuru ovplyvňujú vnímanie Ukrajincov

V Česku rastie protiukrajinská rétorika, ktorú aktívne šíri Tomio Okamura, líder krajne pravicovej strany SPD. Je jedným z hlavných českých bojovníkov proti migrantom a takmer denne obviňuje Ukrajincov – údajne z vojny, parazitovania na českom rozpočte, neochoty integrovať sa a podobne.

Napríklad nedávno vyhlásil, že ho zaujímajú záujmy českých občanov a Ukrajincom by mal štát dávať „nula korún“. Jeho vyjadrenia čoraz viac pripomínajú rétoriku ruských propagandistov.

V súčasnosti tvrdí, že „diskriminácia ruskej menšiny a útoky zo strany ‘skorumpovanej Ukrajiny’ boli príčinou vojny“ a že Ukrajina by sa mala vzdať „údajne historického ruského územia.”

„Základný článok Charty OSN je právo na sebaurčenie,“ vyhlásil Okamura vo vysielaní Českej televízie.

Tvrdil, že vojnu údajne vyvolali „kult Banderu“, „odmietnutie neutrality Ukrajinou“ a „vyhlásenia o vstupe do NATO“, kvôli čomu podľa neho všetci teraz platia vysokú cenu.

Na tieto vyjadrenia mu oponovala podpredsedníčka Pirátskej strany Olga Richterová:
„Práve sme počuli lekciu z ruskej propagandy. Vy vôbec nechránite české záujmy. V našom záujme je, aby bolo Rusko čo najďalej od našich hraníc, aby bola Európa bezpečná.“ „Prevažná väčšina utečencov pracuje,“ – pokračovala politička. „Na rok 2024 sú výdavky na utečencov vo výške 15,5 miliardy českých korún, ale príjmy sú 23,5 miliardy.“

Okamurasľubuje, že v prípade nástupu k moci dôjde k „zásadnému prehodnoteniu všetkých povolení na pobyt pre Ukrajincov v Česku“. Podľa neho by mali zostať len tí, ktorí pracujú tam, kde nechcú pracovať českí občania.

Politik často hovorí o kriminalite Ukrajincov. Podľa údajov českej polície je však kriminalita medzi Ukrajincami nižšia než napríklad medzi Slovákmi, Poliakmi či Rumunmi. Jeho výroky vytvárajú nepriateľský obraz Ukrajincov v českej spoločnosti a podporujú predsudky voči ich prítomnosti v krajine.

Nedávno česká polícia požiadala o zbavenie Okamuru poslaneckej imunity pre podozrenie zpodnecovania nenávisti.

Zaujímavé je, že svojimi radikálnymi výrokmi o cudzincoch (vrátane Ukrajincov)si odporuje – ešte v roku 2011 nazýval Rusko „nebezpečným nepriateľom“ a podporoval integráciu migrantov.

Okamura, ktorý má japonsko-český pôvod, bol vtedy iniciátorom súťaže krásy „Miss Expat Česko“, kde vyberali najkrajšiu cudzinku žijúcu v krajine. Cieľom súťaže bolo zbúrať predsudky voči cudzincom a ukázať dôvody migrácie cez reálne príbehy – presne tie myšlienky, ktoré dnes Okamura tvrdo kritizuje.

Česi pôvodom z Ukrajiny? Školská učebnica vyvolala debatu

V Českuvypukol škandál okolo školskej učebnice, kde sa uvádza, že Slovania sa presídlili na toto územie z regiónu, ktorý dnes patrí Ukrajine. Časť politikov a používateľov sociálnych sietí sa pohoršila, že ide o „ukrajinizáciu českej histórie“.

Poslanec strany PRO Richard Permanapísal na Facebooku:
„Viete, že sa deti učia, že pochádzame z Ukrajiny, a teda nie sme Česi, ale vlastne Ukrajinci? Prepisujú deťom spomienky a rodičia o tom buď nevedia, alebo im je to jedno.“

Iní používatelia obhajovali obsah učebnice a zdôraznili, že ide o všeobecne akceptovanú vedeckú teóriu.

Český historik Jan Rychlík, odborník na dejiny slovanských národov, v komentári preCNN Prima NEWS potvrdil, že táto verzia má vedecké opodstatnenie. „Dnes sa k nej prikláňa väčšina historikov a etnografov,“ – uviedol Rychlík.

O pôvode Slovanov z územia dnešnej Ukrajiny sa píše v mnohých odborných prameňoch – napríklad v publikáciiDějiny zemí Koruny české, ktorá sa široko používa v akademickom aj školskom prostredí. V úvodných kapitolách venovaných najstaršiemu obdobiu sa uvádza: „Slovania prišli na naše územie v priebehu 6. storočia, pravdepodobne z oblasti medzi Dneprom a Vislou.“

Príznačné je, že tvrdenia o „ukrajinizácii Čechov“ saobjavujú v podobných príspevkoch na rôznych sociálnych sieťach – napríklad Threads a X. To naznačuje cielené šírenie dezinformácií s cieľom podnecovať protiukrajinské nálady v českej spoločnosti.

Český politik opakuje kremľovské naratívy o Kryme a Ukrajine

„Sloboda slova nie je slobodou prekrúcať fakty“ – tak by sa dala zhrnúť nedávna kontroverzná publikácia českého politika Jindřicha Rajchla. V príspevku na Facebooku spochybnil nezákonnosť ruskej anexie Krymu. Jeho tvrdenia opakujú rozšírené ruské naratívy, ktoré už boli opakovane zdokumentované a vyvrátené.

Kľúčová téza Rajchla – že krymské „referendum“ bolo skutočným prejavom vôle obyvateľov polostrova. Zamlčuje však, že: hlasovanie sa konalo 16. marca 2014 – len dva týždne po vstupe ruských vojsk. Na volebných miestach neboli medzinárodní pozorovatelia vrátane OBSE, ktorej účasť Rusko zakázalo. A na hlasovacích lístkoch nebola možnosť zostať súčasťou Ukrajiny.

Tieto skutočnosti potvrdzujú aj správy OSN – hlasovanie prebehlo v atmosfére nátlaku, vojenskej prítomnosti a informačnej izolácie. Ruská armáda obsadila kľúčové objekty na Kryme ešte pred tzv. „referendom“ – čo je porušením Charty OSN, ktorá zakazuje použitie sily proti územnej celistvosti iného štátu. Na tieto fakty upozorňuje ajčeský web Manipulatori.cz, ktorý sa špecializuje na odhaľovanie dezinformácií.

V závere Rajchl obviňuje českých politikov z „rozohrávania vojny“, pretože podporujú Ukrajinu. Takáto rétorika skresľuje realitu – veď to bolo práve Rusko, ktoré rozpútalo celoplošnú inváziu, ktorá si vyžiadala desaťtisíce civilných obetí, milióny utečencov a zdokumentované vojnové zločiny – najmä v Buči, Irpini a Mariupole.

The project is co-financed by the governments of Czechia, Hungary, Poland, and Slovakia through Visegrad Grants from the International Visegrad Fund. The mission of the fund is to advance ideas for sustainable regional cooperation in Central Europe.

Projekt je spolufinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom grantov Vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.