BRATISLAVA. Skupina právnikov, vrátane bývalých sudcov Ústavného súdu SR, varuje pred vážnymi právnymi rizikami návrhu novely Ústavy SR, ktorá je na aktuálnej schôdzi Národnej rady SR.
Odborné stanovisko, ktoré vzniklo ako výsledok odbornej diskusie na pôde Právneho inštitútu v Bratislave, označuje navrhované zmeny za „bezprecedentný zásah do fungovania právneho poriadku Slovenskej republiky“.
Štyri zásadné problémy návrhu
Právni experti identifikovali štyri zásadné problémy návrhu. Prvým je nezlučiteľnosť s európskymi záväzkami. Novela podľa právnikov odporuje princípu prednosti práva EÚ a vytvorila by právny základ na vzdialenie sa od hodnôt Európskej únie a Rady Európy.
"Slovensko by s takýmto znením ústavy v minulosti nemohlo vstúpiť ani do EÚ, ani sa stať zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd," upozornili.
Ďalším dôležitým aspektom je podľa expertov oslabenie ochrany ľudských práv. Podľa nich by novela výrazne oslabila až znemožnila vykonateľnosť rozhodnutí medzinárodných a európskych súdov v oblasti ochrany ľudských práv, čo by priamo ohrozilo ochranu ľudských práv občanov Slovenskej republiky.
Právnici sa zhodli, že v prípade prijatia novely by nastala právna neistota. Návrh zavádza vágne pojmy ako „národná identita“ či „kultúrno-etické otázky“, ktoré nie sú nikde právne definované.
V odbornom stanovisku uvádzajú, že „uvedená vágnosť a neurčitosť novely by vytvorila licenciu pre porušovanie ľudských práv pre akúkoľvek vládnu moc – súčasnú či budúcu – na Slovensku. Zároveň by štátnym aktérom umožnila flexibilne a autoritatívne určovať, čo tvorí „národnú identitu“ krajiny“.
Porušenie medzinárodného práva
V neposlednom rade schválením novely riskuje Slovensko podľa právnikov porušenie medzinárodného práva. Novela zavádza faktické spätné odvolanie súhlasu s medzinárodnými záväzkami, čo priamo porušuje základný princíp medzinárodného práva pacta sunt servanda – že záväzky, do ktorých štát dobrovoľne vstúpil, musí dodržiavať.
Odborníci pripomenuli, že podobné ústavné zmeny, dokonca s menšou intenzitou a vágnosťou ako sa navrhuje v slovenskej ústave, zaviedli v minulosti Maďarsko v roku 2018 a Rusko v roku 2015. Maďarská úprava bola následne zneužitá na útoky proti občianskej spoločnosti.
Ruská novela umožnila odmietanie vykonávania rozhodnutí medzinárodných súdov, čo Európska komisia pre demokraciu označila za nekompatibilné s medzinárodnými záväzkami a viedlo k postupnému odchodu Ruska z Rady Európy.
„Žiadny z členských štátov EÚ vrátane Nemecka, Maďarska, Poľska či Českej republiky nemá vo svojej ústave rovnaké ani obdobné ustanovenie, aké zamýšľajú do slovenskej ústavy zakotviť predkladatelia novely,“ uvádza sa v odbornom stanovisku.
Upozorňujú aj na ekonomické dôsledky
Právnici upozorňujú aj na ekonomické dôsledky. Možnosť nedodržiavania medzinárodných záväzkov by vytvorila oprávnené obavy zahraničných investorov z nedodržiavania medzinárodných zmlúv na ochranu investícií, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ekonomiku krajiny.
Odborné stanovisko vypracovali osobnosti slovenského práva - bývalý sudca Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR Daniel Šváby, akademička a odborníčka na obchodné právo Lucia Žitňanská, akademik a bývalý člen Súdnej rady SR Jozef Vozár, akademička Lucia Berdisová, diplomat a odborník na medzinárodné právo Metod Špaček, expertka na ľudské práva Janka Debrecéniová a advokát a riaditeľ Právneho inštitútu Martin Krivák.
K záverom odborného stanoviska sa pripojilo ďalších viac ako 40 rešpektovaných osobností zo slovenskej justície, akadémie, advokácie a ďalších kľúčových oblastí práva. Medzi nimi aj bývalí sudcovia Ústavného súdu SR Lajos Meszáros, Ladislav Orosz a Ján Luby, bývalý predseda Ústavného súdu SR a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák, bývalé verejné ochrankyne práv Jana Dubovcová a Mária Patayková či ústavný právnik Peter Kresák.
