BRATISLAVA. Spočiatku sa prejavuje len ako bežná angína, ak však človek nedostane správnu liečbu, môže zomrieť.
Diftéria alebo záškrt môže mať pri závažnom priebehu až 50-percentnú úmrtnosť.
Akútne infekčné ochorenie sa posledné roky šíri najmä v západnej Európe a spôsobuje podľa novej štúdie publikovanej v časopise New England Journal of Medicine epidémiu, akú starý kontinent nezažil posledných 70 rokov.
Úrad verejného zdravotníctva a infektológ Peter Sabaka sa zhodujú, že pred epidémiou záškrtu nie je imúnne ani Slovensko. Počet prípadov ochorenia za posledné roky mierne stúpa.
Na nákazu by si mali dať pozor najmä ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní alebo preočkovaní a tí, ktorí žijú v prostredí s nízkym hygienickým štandardom.
Záškrt je vysoko infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria tyčinkovitého typu -Corynebacterium diphteriae, produkuje špecifický difterický toxín.
Ochorenie postihuje najmä nosovú sliznicu, mandle, hrtan a prípadne kožu. Prejavuje sa zápalom a tvorbou bielo-sivých povlakov v hrdle.
Proti záškrtu sa na Slovensku povinne a opakovane očkujú deti. Dospelý človek sa proti tomuto ochoreniu má preočkovať každých 15 rokov.
V článku sa dočítate
- či je Slovensko ohrozené epidémiou záškrtu,
- či je ešte u nás kolektívna imunita proti tomuto ochoreniu,
- kto je najviac ohrozený záškrtom.
Záškrt u nás stúpa
"Import ochorení v kombinácii s váhavosťou v súvislosti s očkovaním, časté cestovanie do krajín s výskytom tohto ochorenia a 'vyvanutie' imunity očkovanej populácie vedie k tomu, že sa záškrt znovu objavuje," odpovedá hovorkyňa hygienikov Daša Račková na otázku, či sa epidémia môže preniesť na Slovensko.
O riziku prenosu hovorí aj Sabaka.
"Incidencia (výskyt na stotisíc obyvateľov, pozn. red.) diftérie na Slovensku za posledných desať rokov vykazuje mierne stúpajúci trend," vysvetľuje Račková.
Potvrdzujú to údaje hygienikov. Kým v roku 2023 boli na Slovensku iba dva prípady záškrtu, o rok neskôr ich bolo už šesť a tento rok len do začiatku júna je ich už päť.
Zo všetkých infekčných ochorení sa najviac obávam osýpok, hovorí hygienička Stašková Čítajte Z údajov hygienikov vyplýva, že záškrt postihuje všetky vekové kategórie. Najviac však podľa Račkovej deti do piateho roku života. Sabaka však upozorňuje, že najviac zraniteľní sú ľudia bez domova.
Infektológ však podotýka, že rizikovou skupinou môžu byť vo všeobecnosti aj dospelí. Najmä tí, ktorí sa nedávajú pravidelne preočkovávať. Svedčí o tom aj štatistika hygienikov. V nej sú čoraz častejšie v posledných troch rokoch zastúpení ľudia v strednom veku.
Zaočkovanosť klesá
Proti záškrtu sa na Slovensku hexavalentnou vakcínou očkujú trikrát deti do jedného roka. V treťom, piatom a jedenástom mesiaci života.
K preočkovaniu potom dochádza v šiestom a 13. roku života. U dospelých je to v 30. roku života a potom každých 15 rokov. Robí sa to pri spoločnom očkovaní proti záškrtu a tetanu.
"Za posledné roky (2021 - 2024) sa u detí do jedného roka života zaznamenáva každoročne mierny pokles zaočkovanosti proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu," vysvetľuje Račková. Miera očkovanosti proti týmto trom ochoreniam je však podľa nej stále nad 95 percentami, čo je hranica kolektívnej imunity.
Hrdzavý klinec je len symbol. Spôsobov, ako dostať tetanus, je mnoho Čítajte Hoci na celoslovenskej úrovni neklesla miera zaočkovanosti proti záškrtu počas jej vlaňajšej kontroly pod 95 percent, na krajskej áno. Trenčiansky kraj už nedosahuje kolektívnu imunitu.
Pokles preočkovanosti hygienici postrehli aj u detí v šiestom a 13. roku života. Údaje o preočkovaných dospelých Úrad verejného zdravotníctva nemá. Sabaka vysvetľuje, že na preočkovanie by dospelého človeka mal vyzvať jeho praktický lekár.
Aby sa Slovensko ubránilo epidémii záškrtu, treba podľa Račkovej udržať zaočkovanosť proti tomuto ochoreniu na čo najvyššej úrovni.
Sabaka dodáva, že nemenej dôležité je pozdvihnúť hygienické a sociálne podmienky ľudí bez domova.
