BRATISLAVA. Príslušníci Hasičského a záchranného zboru by po novom mohli odpracovať v priemere maximálne 48 hodín týždenne. Viac by mali pracovať, iba ak na to udelia zboru súhlas.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý vo štvrtok schválila vláda. Ministerstvo vnútra návrh predložilo v reakcii na aktuálne súdne spory hasičov so štátom.
Vyšší príplatok za pohotovosť
Legislatívna zmena zároveň môže zvýšiť peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť. Počas pracovných dní by hasiči mohli dostať namiesto 15 percent 50 percent zo sumy príslušnej časti ich platov.
Náhrada by mohla byť počas dní pracovného pokoja namiesto doterajších 30 percent 100 percent.
„Uvedené zmeny sa navrhujú aj z dôvodu čiastočného dorovnania nárokov príslušníkov s príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov aj s poukazom na to, že ide o zbory spadajúce pod rovnaký ústredný orgán štátnej správy, a preto je dorovnávanie nárokov viac ako žiaduce,“ uviedol rezort v materiáli.
Vláda pre návrh zároveň schválila aj zrýchlené legislatívne konanie. Rezort vnútra v návrhu argumentoval, že právna úprava by mala priniesť „elimináciu v súčasnosti prebiehajúcich súdnych sporov príslušníkov v súvislosti s prekračovaním 48-hodinového priemerného týždenného služobného času“.
V prípade, že novela zákona prejde legislatívnym konaním, do účinnosti vstúpi od 1. júla 2025. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) pred rokovaním vlády uviedol, že návrh by chcel predložiť na aktuálnu schôdzu Národnej rady.
„Verím, že prejde jasnou zhodou v rámci Národnej rady, a tým pádom budeme môcť oznámiť pozitívne správy pre našich príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,“ uviedol minister po rokovaní kabinetu.
Ako dodal, stav obsadenosti zboru je 99 percent. Podotkol však, že problematický je najmä Bratislavský kraj, pretože náklady na život v ňom sú vyššie.
Mikulec: Nejde o systémové riešenie
Navýšenie odmeny za nadčasovú prácu, ktorú avizuje ministerstvo vnútra, nie je systémovým riešením pre dlhodobé problémy Hasičského a záchranného zboru .
Tvrdí to exminister vnútra a poslanec Národnej rady (NR) SR Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ).
„Minister nerieši skutočné problémy hasičov. Nenavýšil im tarifné platy a nové opatrenie, podľa ktorého budú hasiči vykonávať nadčasovú službu len so svojím súhlasom, je nedostatočné. Nerieši totiž otázku, ako bude zabezpečené pokrytie služieb v prípade, že hasiči nadčasy odmietnu,“ konštatuje Mikulec pripomínajúc, že práca v maximálnom rozsahu 48 hodín týždenne je ukotvená v medzinárodných dohodách, ktoré majú nadradenosť pred národnou legislatívou.
Za ďalší vážny problém považuje, že hasiči podávajú žaloby za nepreplatený čas strávený v službe. Novela podľa neho túto situáciu nijako nerieši. Systémovým riešením by bola zmena zmennosti z 24-hodinových na 12-hodinové služby. Zároveň však priznáva, že až 90 percent hasičov si zmenu zmennosti neželá.
Upozorňuje tiež, že pilotný projekt 12-hodinového pracovného cyklu, ktorý v minulosti skúšali, ukázal, že Slovensko by v takom prípade muselo navýšiť počet profesionálnych hasičov približne o 700.
Riešili aj pozemky pri novej nemocnici
Vláda tiež na svojom zasadnutí rozhodla, že súčasťou územia strategickej investície budú pri výstavbe novej nemocnice v Prešove aj ďalšie pozemky. Sú potrebné na realizáciu stavebných prác, ale aj iných úprav.
Vyplýva to z návrhu na zmenu osvedčenia o určení investičného projektu Rozvoj a modernizácia fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov za strategickú investíciu.
Ideme rýchlo, vraví Kaliňák o novej nemocnici v Prešove. Hotová má byť do troch rokov Čítajte „Už v procese prípravy strategickej investície sa predpokladalo, že bude potrebné realizovať stavebné práce spojené s vyvolanými úpravami pozemných komunikácií, s prípojkami dažďovej a splaškovej kanalizácie, s prípojkou vysokého napätia a so zariadeniami využiteľnými novo budovanou infraštruktúrou nemocnice, najmä na účely zásobovania elektrickou alebo tepelnou energiou. Presné určenie pozemkov, dotknutých týmito prácami, bolo možné ustáliť až počas prvých fáz výstavby novej infraštruktúry nemocnice, čo je aj dôvod, pre ktorý sa navrhujú doplniť do územia strategickej investície v druhom kroku,“ uviedol v materiáli rezort obrany, ktorý ho na rokovanie vlády predložil.
Nová nemocnica má byť koncovým typom zdravotníckeho zariadenia s celkovým počtom 1009 lôžok s možnosťou plnohodnotnej reprofilizácie na 1200 lôžok.
S jej výstavbou sa začalo vlani a podľa harmonogramu by mala byť postavená do roku 2027. Projekt vyhlásila vláda za strategickú investíciu v júli minulého roka.
Čo ďalšie riešila vláda
- Ministerstvo obrany obstará pre svoje budovy energetické certifikáty. Projekt bude financovať z plánu obnovy. Potrebuje ich na naplánovanie obnovy priestorov. Vyplýva to z návrhu zámeru obstarania energetických certifikátov a pasportov obnovy vybraných verejných budov organizácií ministerstva obrany, ktorý kabinet schválil.
- Vláda tiež odsúhlasila medzivládnu dohodu s Indickou republikou o vykonávaní zárobkovej činnosti rodinných príslušníkov členov diplomatických misií a konzulárnych úradov. Takíto príbuzní nepožívajú diplomatické výsady a imunity v súvislosti so všetkými záležitosťami vyplývajúcimi z ich zárobkovej činnosti.
- Polícia odhalila v roku 2023 v prihraničných oblastiach 760 nelegálnych migrantov. V roku 2024 ich bolo 853. Vyplýva to z Hodnotiacej správy o plnení úloh vyplývajúcich zo Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028 za roky 2023 a 2024, ktorú schválila vláda.
- Vláda tiež schválila návrh Národnej stratégie SR k riadeniu azylu a migrácie, ktorá vychádza z požiadaviek Európskej únie, zároveň obsahuje s prihliadnutím na podmienky Slovenskej republiky aj kapitoly, v ktorých sú rozpracované ďalšie oblasti migrácie, ako je riadená legálna migrácia a emigrácia zo Slovenskej republiky s dôrazom na návrat pracovnej sily.
- Vláda vzala na vedomie Správu o finančnej stabilite k máju 2025, ktorú predložila Národná banka Slovenska. Situácia v oblasti finančnej stability na Slovensku sa podľa nej v uplynulom období vyvíjala priaznivo, predvídať jej ďalší vývoj je však náročné. V zozname hlavných rizík dominuje napätie v medzinárodných obchodných vzťahoch, udržateľnosť verejného dlhu a geopolitické riziká.
