BRATISLAVA. Osveta, používateľsky prívetivejšia aplikácia a komunikácia cez sociálne siete sú podľa Národnej transfúznej služby tri hlavné dôvody, prečo na Slovensku už päť rokov za sebou stúpa počet darcov krvi.
Za ten čas narástol počet ľudí ochotných darovať krv o viac ako 31-tisíc, čo je zhruba veľkosť priemerného okresného mesta.
Údaje v stredu zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií. Darovať krv sú najviac ochotní ľudia v žilinskej župe.
Napriek nárastu počtu darcov na Slovensku podľa transfúznej služby stále chýba krv najmä s negatívnym Rh faktorom. Vyznačuje sa tým, že na povrchu jej eutrocytov (krvných zŕn) chýba antigén D.
Krv s negatívnym Rh faktorom má len pätnásť percent obyvateľov Slovenska. Jeho nositelia nemôžu prijať krv s pozitívnym Rh faktorom a naopak. Je to hlavný dôvod, pre ktorý je ich krv taká žiadaná.
V článku sa dočítate
- o koľko narástol počet darcov za päť rokov
- prečo rastie počet darcov
- čo má človek robiť, keď sa bojí odberu krvi
O jedno okresné mesto viac
V roku 2018 darovalo krv vyše 270-tisíc ľudí, v roku 2023 už takmer 302-tisíc evidovaných darcov krvi. Je to posledný rok, ktorý má NCZI spracovaný.
Ich počet stále nedosiahol čísla z minulého desaťročia, v roku 2017 bolo darcov krvi až takmer 324-tisíc. Krv na Slovensku viac darujú muži ako ženy.
Za poklesom počtu darcov v posledných rokoch je podľa hovorkyne transfúznej služby Martiny Frigovej najmä obdobie pandémie covidu.
Darovala krv a prišlo jej zle. Za ošetrenie v nemocnici má platiť Čítajte "V čase pandémie boli zavedené mnohé preventívne a bezpečnostné opatrenia na zabránenie šírenia tohto ochorenia, čo sa prejavilo aj v oblasti darcovstva krvi," povedala.
V spomínanom roku bolo podľa údajov centra aj najmenej prvodarcov krvi, len vyše 18-tisíc. Odvtedy však aj ich počet rástol. V roku 2023 ich už bolo takmer 23-tisíc. Aj medzi nimi je viac mužov ako žien.
Krv najviac darujú ľudia na západe Slovenska. Zo štatistík NCZI, ktoré má údaje aj z nemocníc vyplýva, že sú to obyvatelia Žilinského kraja, kým v strediskách transfúznej služby vedie Bratislava a okolie.
Odvráťte zrak
"Medziročné zvyšovanie počtu vykonaných odberov a aj počtu darcov krvi pripisujeme osvete a cielenej komunikačnej stratégií so širokou verejnosťou," vysvetľuje Frigová.
Časť darcov má napriek tomu, a ochote darovať krv, strach zo samotného odberu.
Darovanú krv netestujú dokonale. Čislák čas neistoty neskracuje Čítajte "Na odberných centrách sa stretávame s darcami, ktorí mávajú obavy z ihly, nerobí im dobre pohľad na krv," súhlasí hovorkyňa transfúznej služby. "Napriek tomu sa pravidelne na naše pracoviská vracajú a darujú krv, pretože u nich prevláda pocit spoločenskej zodpovednosti a altruistická motivácia."
Frigová hovorí, že sa ich snažia na odberových miestach rozptýliť príjemným rozhovorom a radia im, aby sa nepozerali na ihlu, miesto vpichu či na krvný vak.
Vo všeobecnosti môžu krv darovať ľudia medzi osemnástym až šesťdesiatym rokom života. Ak sú pravidelnými darcami, tak až do veku šesťdesiatpäť rokov.
Adept na odber nesmie byť najmenej posledné dva týždne chorý ani brať antibiotiká.
Medzi ďalšie podmienky patrí, aby darca nemal poruchu zrážanlivosti krvi, žltačku, syfilis či HIV.
Dôležitá je aj periodicita darovania. Muži musia mať medzi dvoma odbermi časový rozostup tri a ženy štyri mesiace.
